Neurologička: Ak vás trápi tetánia, pátrajte po jej príčine
V dnešnej dobe pravdepodobne nie je veľa ľudí, ktorí by nezažili stresové situácie či psychické vyčerpanie. Existuje však početná skupina jedincov, ktorí majú zvýšenú nervovosvalovú dráždivosť, ktorú poznáme pod pojmom tetánia. Je zaujímavé, že tento nález často nachádzame u ľudí, ktorí môžu mať diagnostikovanú panickú poruchu alebo inú úzkostnú poruchu. Aj na túto tému sme sa rozprávali s neurologičkou MUDr. Teréziou Mackovou zo Súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates.
Je pravda, že tetánia a panická porucha majú toho veľa spoločného? Ľuďom s tetániou sa totiž často diagnostikuje aj panická porucha, prípadne iná úzkostná porucha.
Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy, u dnešnej populácie sa vyskytuje čoraz častejšie. Dominantným fenoménom panickej poruchy je úzkosť a jej telesné prejavy. Úzkosť pacienti opisujú ako strach, stiesnenosť, nervozitu, pocity paniky zo „zrútenia sa“, pričom nedokážu určiť príčinu. Čo je podobné pri tetanickom syndróme, i keď tetánia nepatrí medzi duševné poruchy, ale subjektívne prežívané pocity môžu byť podobné, ako napr. strach z búšenia srdca, z palpitácie na hrudi, vnútornáý tlak, nervozita a podobne. Pacienti pri prežívaní a opisovaní horeuvedených subjektívnych pocitov sú častokrát odoslaný priamo na psychiatrické vyšetrenie, kde sa diagnostikuje panická porucha.
Platí u nás na Slovensku, že človek radšej prijme neurologickú než psychiatrickú poruchu?
To by som nepovedala. Mnohí pacienti prichádzajú na neurologické vyšetrenie už s existujúcou psychiatrickou diagnózou napr. úzkostnou poruchou, lebo si myslia, že majú túto chorobu práve pre existujúce ťažkosti, ako je pocit vnútornej tenzie, úzkosť, búšenie srdca, pocit žalúdka na vode alebo pre poruchy spánkového cyklu.
Môžeme povedať, že opakované záchvaty, ktoré sú označované za tetanické, by teda mohli značiť duševnú poruchu? Ide prakticky o dobrú správu pretože s ňou lekári vedia efektívne pomôcť liekmi, kdežto na samotnú tetániu špeciálne lieky neexistujú -tej sa dopomáha prevažne úpravou životosprávy a dopĺňaním minerálov...
Keď človek prežíva tetanický záchvat, ktorý osa prejavuje dýchavičnosťou, búšením srdca, brnením končatín, až celotelovými kŕčmi aj v tvárovej oblasti, nemá to nič spoločné s úzkostnou poruchou. Pri panickej poruche a úzkostných poruchách celkovo je nutná aj psychiatrická diagnostika a liečba, pri tetanickom záchvate nie jej potrebné psychitarické vyšetrenie ani liečba zo strany psychiatra. Základom správnej diagnózy a liečby je dôkladná anamnéza, príčina ťažkostí, spúšťací faktor záchvatov a podobne. Nutné sú aj doplnkové vyšetrenia, ako Elektromyografické vyšetrenie na tetániu, ktorá býva pozitívna len pri teatnickom syndróme. Pri panickom záchvate je EMG (Elektromyografia) na tetániu negatívna. Laboratórne vyšetrenie krvi môže odhaliť nedostatočné hodnoty minerálov a vitamínov, nízku hladinu serotonínu, eventuálne i nedostatok niektorých špecifických hormonóv.
Ku každému pacientovi treba pristupovať individuálne, ako aj pri tetánii, tak aj pri panických atakoch. Opakované panické ataky často bohužiaľ vedú k tomu, že ľudia trpiaci tetániou navštevujú psychológa, psychiatra, dokonca asi 15% pacientov s tetániou a panickými poruchami sú sledovaní aj kardiológmi pre silné búšenie srdcae a bolesti na hrudi.
Zvyčajne, ak je terapia magnéziom a úpravou životosprávy nedostatočná, pridávajú sa silnejšie lieky, hlavne antidepresíva, o ktorých stále koluje mnoho mýtov. Prečo majú antidepresíva svoje miesto práve pri liečbe tetánie?
Tetánia sa delí na dva typy, a to manifestnú a latentnú. Pri manifestnej tetánii je liečba špecifická, z odberu krvi sa zisťuje hladina určitých hormónov a podľa ich nedostatku ako napr.pri nedostatočnej funkcii štítnej žlazy, prištítnych teliesok a podobne, sa nastavuje vhodná liečba na kompenzácii tohoto javu. Pri latentnej tetánii nezaznamenávame žiadne odchýlky v laboratórnych parametroch krvi, vtedy je liečba symptomatická – to znamená, že odporúčame dopĺňať najmä horčík vo vyššej dávke, pridávame B vitamíny a zvyčajne aj L-tryptofán. Antidepresíva sa pridávajú do liečby pri tetánii len v tom prípade, ak pacientovi sa pridružia telesné ťažkosti ako nespavosť pre búšenie srdca, hyperventilácia, úzkosť so stiahnutým žalúdkom, nechutenstvo, strach ísť medzi ľuďmi, obava ostať sám doma, pocit strachu počas šoférovania a podobne. Ak človek prežíva mravenčenie v končatinách, okolo pier s hyperventiláciou a cíti búšenie srdca – tieto prejavy nie sú dôvodom na na liečbu antidepresívami. Pri tetánii však odporúčam ako podporná liečbu psychobehaviorálna terapiu, či arteterapiu.
Jeden z mýtov o antidepresívach je, že nám ich užívanie zmení osobnosť, alebo že ak ich človek raz začne užívať sú vysoko návykové... Je to na tom nejaká pravda?
Pri panickej poruche z hľadiska účinnosti a efektu sú v terapii účinné skôr benzodiazepíny v kombinácii s antidepresívami ako napr. inhibítory spätného vychytávania serotonínu. Z hľadiska znášanlivosti a bezpečnosti majú benzodiazepíny veľmi dobrú toleranciu, ale ich nežiadúci účinok je ich sedatívne pôsobenie, môžu zhoršovať rozumové funkcie a sú rizikové z hľadiska vzniku závislosti. Antidepresíva typu SSRI sú dobre tolerované, majú menej závažné prechodné nežiadúce účinky. Pri týchto typoch liečiv je potrebné na úvod zvoliť malé dávky a pomaly ich zvyšovať podľa zdravotného stavu pacienta. Ide o moderné a bezpečné lieky, ktoré nemajú žiadny vplyv na osobnosť človeka, takisto si na ne telo nevytvára závislosť. Pri ich vysádzaní treba dbať na pokyny ošetrujúceho lekára.
Ako aj pri iných zdravotných problémoch, aj tu je dôležité pátrať po príčine. Často je to práve spomínaný stres. V takýchto prípadoch by mohlo byť nápomocná aj návšteva psychoterapeuta. Aké miesto má terapia pri komplexnom riešení tetánie?
Psychoterapeutická podporná liečba má opodstatnené miesto ako aj pri tetánii, aj pri panických atakoch. Mojim pacientom vždy zdôrazňujem, že nie je dobré spoliehať sa len na farmakoterapiu, treba vždy pátrať po príčine, ktorá spustila celý tetanický záchvat. Mnohokrát sa príčina tetanických prejavov odhalí až po niekoľkých sedeniach, krátkodobá psychodynamická psychoterapia môže mať svoj účinný efekt na začiatku liečby, ale nutná je dlhodobá podpora nefarmakologickým prístupom, ako je kolorterapia, Bemer terapia, relaxačná fyzioterapeutická myofasciálna masáž (mäkké techniky). Veľmi odporúčam dbať na dostatočný spánok, racionálne stravovanie, vyhýbať sa nikotínu, tvrdému alkoholu, minimalizovať konzumáciu cukrov vrátanie sladených nápojov. Konzumácia cukru totiž zvyšuje vyplavovanie magnézia z organizmu.
- TÉMY ČLÁNKU: antidepresíva, liečba tetanie, liečba tetánie, neurológia, neurologička, panická porucha, rozhovor, tetánia, tetanický syndróm, Úzkosť
Najnovšie články
Arteterapeutka: Vysoké očakávania a stres nám znemožňujú oddychovať
22. decembra 2024
Neurologička: Ak vás trápi tetánia, pátrajte po jej príčine
23. novembra 2024
Liečba bolestí chrbta – ako sa o chrbticu starať, aby nás nebolela?
13. októbra 2024
Kategórie
TÉMY
Odoberajte náš newsletter
a majte zdravé novinky ako prvý
Odoslaním vášho emailu súhlasíte so spracovaním vašich údajov pre zasielanie Newslettra