Úzkosť a panické stavy potrebujú pomocnú ruku

Panický záchvat je mimoriadne nepríjemný a dramaticky vyzerajúci stav. Ľudí, ktorí trpia jeho atakmi, v poslednom čase rýchlo pribúda. Kde sa takéto záchvaty berú? Ako ich liečiť? Ako podať pomocnú ruku?

Na vlastnej koži

Ema je odjakživa živel a extrovert. Každý problém rýchlo vyrieši alebo, ak je nepodstatný, hodí rovno za hlavu. Napriek svojej pohodovej povahe na vlastnej koži okúsila záchvat paniky. „Stalo sa mi to uprostred nákupu. Prežívala som ťažšie obdobie – rozišla som sa s priateľom a ešte som aj stratila prácu. Bola som vyšťavená, vnímala som, že ma prepadávajú úzkosti. Ani neviem, čoho som sa bála viac – či toho, že si nenájdem novú prácu, alebo toho, že už ma nikto nebude mať rád. Nevedela som spávať a skončilo sa to panickým záchvatom v obchode.“ Emu previezli z nákupného centra rovno do nemocnice – až tak zle pôsobil jej prvý panický záchvat. Po rôznych vyšetreniach jej lekár vysvetlil, že nie je fyzicky chorá, že za jej ťažkosťami je zrejme atak paniky. „Poradil mi, aby som sa objednala k psychológovi. A vraj čo najskôr. Nebola som z toho nadšená, ale tento typ záchvatu je naozaj veľmi nepríjemný a už ho nechcem zažiť,“ želá si.

Zuzana je iný prípad. Tridsiatnička, ktorá vyrastala v rodine alkoholikov. Už ako malá vnímala nestabilitu domáceho prostredia. Na nič sa nemohla spoľahnúť. V jednej chvíli sa cítila šťastná a o pár minút už bolo doma peklo, ktoré medzi sebou rozpútali rodičia. Rástlo z nej dievča, ktoré si zakázalo tešiť sa – skôr sa všetkého vopred obávalo. S týmto nastavením vstúpila aj do dospelosti. „Myslím si, že som si pestovala určitý pocit smútku a strachu. Zvykla som si na to.“ Prekážať jej to začalo až s príchodom prvých lások. Jasné, že sa hneď rozpadali. „Nepríjemného vnútorného nastavenia som sa však nevedela zbaviť,“ priznáva mladá žena.

Zuzane sa postupom času začalo dariť – v práci, v súkromí aj finančne. „Keď som si uvedomila, že je všetko v poriadku a som spokojná, paradoxne, dosť ma to vystrašilo. Zvykla som si, že po každej chvíľke pohody nasleduje niečo zlé.“ Zuzany sa začala zmocňovať panika. Nevedela sa nadýchnuť, vraví, že sa bála „následkov svojho šťastia“. „Neraz som sa pýtala, prečo ma to máta, keď sa nič zlé nedeje. Niekedy som aj naschvál vyrábala problémy, len aby sa mi uľavilo. Až také šialené to vie byť.“ Zuzana je stále vo fáze, keď si nevie rady. „Trochu mi pomáhajú bylinkové tablety na upokojenie, ale viem, že to musím riešiť s odborníkom. Chcem konečne normálne žiť,“ priznáva.

Čo je panická porucha?

Ide o jednu z porúch duševnej rovnováhy. Radí sa medzi úzkostné poruchy. Typické pre ňu sú opakované stavy veľmi intenzívnej úzkosti, zdesenia, zmätku, teda až paniky, ktoré prichádzajú bez zjavnej príčiny a varovných príznakov. Ich nástup nie je možné predvídať.

Panickou poruchou trpí približne 1,5 až 3,5 percenta populácie, pričom viac ohrozuje ženy. Najčastejšie sa vyskytuje medzi dvadsiatym až tridsiatym rokom života. Táto porucha máva širokú škálu prejavov – od mierneho nepokoja až po panický záchvat, ktorý sa taktiež rozvíja nečakane.

Nepríjemný panický záchvat

Záchvat je najťažší prejav panickej poruchy. Sprevádza ho množstvo telesných a psychických príznakov. Z fyzických prevláda búšenie srdca, potenie sa, triaška, sucho v ústach, ťažkosti s dýchaním, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku. Častý je aj pocit roztraseného žalúdka, pocity znecitlivenia alebo mravčenia. Mnohí spomínajú i návaly tepla či chladu, zrýchlené dýchanie a strach zo smrti. Objavujú sa aj závraty, nepokoj a pocit, že to, čo sa deje, nemôže byť reálne. Väčšina ľudí, ktorí záchvat zažili, opisuje aj intenzívny strach, chaos, neschopnosť koncentrovať sa a pretrvávajúci dojem, že sa každú chvíľu zbláznia alebo odpadnú. Časť pacientov môže prekvapiť aj nočný panický záchvat, čiže prebudenie sa zo spánku v stave paniky.

Atak môže svojím priebehom pripomínať srdcový infarkt. Aj preto pacienti veľakrát skončia na pohotovosti. Lekári musia v takejto situácii v prvom rade vylúčiť telesné ochorenie. Ak sa nepotvrdí, je možné uvažovať o panickom záchvate.

Prečo sa rozvíja?

Panická porucha vrátane panického záchvatu sa zväčša objavuje náhle. Zaujímavosťou je, že obvykle chýba súvis medzi nimi a konkrétnou situáciou. Predchádzať panickým príhodám môžu rôzne udalosti alebo činnosti, no spúšťačom býva najčastejšie dlhodobý stres. V úzadí bývajú rodinné problémy, ako sú rozvod či starosti s deťmi, dlhodobý strach o zdravie najbližších a pod.

Panická porucha môže byť aj dôsledkom syndrómu vyhorenia alebo i biochemických zmien, najmä v hladinách sérotonínu. K problémom majú bližšie ustarostení ľudia so sklonom k perfekcionizmu. Nie je však ojedinelé, keď prekvapia nielen ľudí s úzkostnejším typom povahy, ale aj extrovertov. Za väčšou náchylnosťou na panické prejavy môžu byť aj vrodené predpoklady, ale i to, ak si človek nedopraje čas na regeneráciu a spracovanie emócií. Ale pozor, človek potrebuje čas na spracovanie jednak svojich negatívnych a jednak svojich pozitívnych emócií.

Pri panickej poruche býva konkrétna príčina neznáma, akoby zastretá. Trpiaci človek jej neraz nerozumie. Zvyčajne nevie, čoho sa bojí, čo celú situáciu zhoršuje. Ľudí s panickou poruchou je v porovnaní s minulosťou omnoho viac. Je to zrejme dôsledok súčasného náročného životného štýlu, rýchleho životného tempa i dlhotrvajúcej pandemickej situácie a jej následkov.

Čím skôr hľadajte riešenie

Ak máte za sebou jeden alebo viac panických záchvatov, vyhľadajte odborníka. Poraďte sa s lekárom, navštívte psychológa alebo psychiatra. Urobte to, aj keď nemáte istotu, že šlo o záchvat paniky. Aj keď svoj nepríjemný zážitok považujete iba za výsledok náhody, stresu a nie vážnej situácie. Niekedy sa panická príhoda už viac nezopakuje, no obvyklejší je skôr opak.

„Asi jedna tretina pacientov trpí chronickou formou panickej poruchy. Dve tretiny pacientov dosiahnu pri liečbe remisiu v rozmedzí šesť až deväť mesiacov,“ rekapituluje údaje odborných štúdií skúsená neurologička MUDr. Mária Petrincová. Zároveň dodáva: „Samozrejme, môže dôjsť aj k spontánnemu uzdraveniu, ale i naopak – k recidíve po niekoľkoročnej remisii. Rozhodne sa neoplatí spochybňovať včasnú lekársku či terapeutickú intervenciu ako prevenciu prechodu panickej poruchy do chronických foriem.“

Jednou z najúčinnejších liečebných možností je psychoterapia. Okrem pátrania po tom, prečo vás prepadávajú záchvaty paniky, sa v rámci nej budete učiť, ako funguje spúšťanie stavov úzkosti. Osvojíte si, ako zvládať tieto nepríjemné prejavy a, samozrejme, aj to, ako im predchádzať. Ak by sa panický atak objavil znovu, vďaka psychoterapii si s ním dokážete ľahšie poradiť a tiež včas rozpoznať spúšťače.

Panickú poruchu možno liečiť aj antidepresívami. Keď prejavy pominú, lekár vám lieky zrejme vysadí. Na začiatku liečby sa pacientom niekedy predpisujú anxiolytiká, čiže lieky proti úzkosti. Ich účinok býva okamžitý, no nesmú sa brať dlho. Sú totiž návykové.

Iba lieky a psychoterapia pri liečbe panickej poruchy nestačia. Potrebná je ešte jedna dôležitá vec – úprava životného štýlu. Pomôcť môže pohyb, pravidelný spánok, dostatok času na oddych a vhodne zvolený relax a regenerácia celého organizmu.

Aj arteterapia

Užitočným doplnkom liečby panickej poruchy je arteterapia. Je to terapeutický postup, ktorý využíva výtvarné a rôzne iné umelecké techniky. Pomocou nich je možné uvoľniť napätie. Človek sa učí spoznávať sám seba a svoje nevedomé vzorce správania. Cieľom arteterapie však nie je tvorba umeleckého diela – ide najmä o zážitok z tvorby, zo svojho vnútorného prežívania a zo spoznávania a z uvedomovania si problémov, ktoré možno vďaka tejto terapii vidieť z inej perspektívy. Arteterapia je osvedčená a prospešná cesta. Umožňuje meniť schémy svojho správania, riešenia konfliktov či zvládania náročných životných situácií.

Odznie či neodznie?

Ak sa vám občasný záchvat paniky nezdá až taký hrozný, aby ste preto hľadali lekára či terapeuta, prehodnoťte svoje rozhodnutie. Psychický stav sa môže bez odbornej pomoci komplikovať. Nepríjemným dôsledkom je strach, že sa záchvat zopakuje znova a za rovnakých okolností ako prvýkrát. Mnohých ľudí to vedie k rozhodnutiu vyhýbať sa aktivitám alebo miestam, ktoré boli spojené s atakom. Keď sa objavil pri nákupe, prestanú chodiť do obchodov, čo je, samozrejme, nežiaduci jav. Dôležitou súčasťou liečby však je aj nácvik problémových situácií.

Neliečená panická porucha môže vyústiť až do depresívneho stavu alebo sa skomplikuje nejakým únikovým správaním, napríklad závislosťou od alkoholu, ktoré dotyčného zbavuje strachu. Častou komplikáciou tejto poruchy môže byť agorafóbia, čo je strach z verejných priestranstiev, obchodov, masových akcií a cestovania v prostriedkoch hromadnej dopravy. Objaviť sa môže aj anticipačný strach, pri ktorom sa človek dopredu bojí prípadných panických záchvatov. Dôsledkom neliečenej poruchy môže byť aj izolácia človeka. Človek, ktorý sa zrieka podujatí, udalostí, návštev a miest, ktoré predtým obľuboval, stráca veľa. Preto s liečbou panickej poruchy neotáľajte. Vďaka nej sa nemusí odohrať žiaden z nepriaznivých scenárov. Povzbudivou správou je, že ochorenie má dobrú prognózu. Čím skôr ho začnete riešiť s odborníkom, tým väčšia je šanca, že budete znova viesť hodnotný život.