...

Elektromyografia -odporučil vám lekár EMG?

Priviedli vás zdravotné problémy k neurológovi a ten vám navrhol EMG? Nebojte sa. Aj keď je to pre mnohých neznáma skratka, ide o bežné vyšetrenie. Pomáha skontrolovať elektrickú aktivitu svalov a ich správne nervové zásobovanie.

EMG, teda elektromyografia, patrí medzi prístrojové vyšetrenia. Podrobne zachytáva elektrickú aktivitu svalov a vo výsledku hodnotí jednak zdravotný stav samotných svalových vlákien, ale zároveň aj nervových buniek, ktoré ich riadia. Tzv. motorické neuróny prenášajú signály zodpovedné za sťahovanie a uvoľňovanie svalstva. Pri EMG vyšetrení sú tieto signály prenášané do grafov alebo čísel, ktoré spolu s klinickým vyšetrením a ďalšími zobrazovacími metódami tvoria základ pre určenie správnej diagnózy.

Keď svaly a nervy neposlúchajú

Neurológ odporúča EMG pri symptómoch, akými sú brnenie v končatinách, nevysvetliteľný tras, kŕče, tiky, stuhnutosť či bolesť svalov, alebo dokonca paralýza končatín. Ak ho navrhuje, má buď podozrenie na niektoré svalové alebo neurologické ochorenia, prípadne ich potrebuje s istotou vylúčiť. Ide napríklad o svalovú dystrofiu, poruchy periférnych nervov, ktoré postihujú nervy mimo miechy (akou je aj syndróm karpálneho tunela), ďalej ochorenia nervov, ku ktorým patrí amyotrofická laterálna skleróza, alebo poškodenia prevodu z nervového zakončenia na sval (ochorenie myasthenia gravis). EMG sa tiež využíva pri diagnostike tetanického syndrómu či diabetickej neuropatie.

Náš tip:

Ak máte niektoré zo spomínaných príznakov, no nedarí sa vám zohnať skorý termín k neurológovi alebo na EMG vyšetrenie, vyskúšajte súkromné zdravotnícke centrum.

Ako sa na EMG pripraviť?

Pred vyšetrením sa nevyžaduje špeciálna príprava, nezabudnite však svojho neurológa informovať o chorobách, ktorými trpíte, a liekoch, ktoré užívate. Ale pozor: naozaj dôležité je oboznámiť lekára s tým, že máte v tele implantovaný kardiostimulátor, defibrilátor či iné cudzie teleso. Ideálne je pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy.

Ani po absolvovaní EMG nie je potrebný špeciálny režim. Môžete sa ihneď vrátiť ku každodenným činnostiam. Závisí to však aj od samotného výsledku a názoru ošetrujúceho lekára.

Náš tip:

Ak sa u vás po vyšetrení objavia bolesti svalu, prípadne brnenie v sledovanom mieste, vedzte, že nejde o nič neobvyklé. Predsa len vaše svaly a nervy boli dráždené slabými elektrickými výbojmi. Pokiaľ však tieto prejavy pretrvávajú, či sa dokonca zhoršujú, obráťte sa s tým znova na svojho lekára.

Vyšetrenie s okamžitým výsledkom

EMG slúži na zhodnotenie stavu periférnych nervov, teda všetkých okrem tých v mozgu a mieche, a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť sa vykonáva pomocou povrchových elektród prilepených na koži, druhá pomocou ihlovej elektródy, tzv. elektromyografickej ihly, ktorá sa zavádza do svalu. Počas oboch úkonov sú do nervov dodávané jemné elektrické signály, avšak ako opisuje pacientka Petra, nejde o bolestivú metódu:

„Vyšetrenie nie je nič strašné. Jediný moment, keď som na chvíľu spozornela, bolo zavedenie ihly do svalu. Nebolelo to, no išlo o trochu nepríjemný pocit. Tým, ktorí majú strach z ihiel, by som pre istotu odporučila pozerať sa inde. Vo všeobecnosti by som o vyšetrení povedala, že je bezbolestné, skôr treba rátať s tým, že môže byť časovo náročnejšie.“

V závislosti od toho, na aké ochorenie má lekár podozrenie, trvá vyšetrenie zvyčajne 20 až 40 minút. Výhodou je okamžitý výsledok. „Veľmi ma potešilo, keď mi lekárka už počas vyšetrenia povedala, že to vyzerá byť v poriadku a diagnóza sa pravdepodobne nepotvrdí. Tak to nakoniec aj dopadlo,“ prezradila o svojej skúsenosti mladá žena s podozrením na tetániu.

Veríme, že ak budete EMG vyšetrenie potrebovať, výsledok bude podobný. Hlavne nemajte strach a veľa sa pýtajte. Správny lekár vám na všetky otázky podrobne odpovie.

Vedeli ste?

História elektromyografie siaha do 17. a 18. storočia, kedy viacerí vedci uskutočnili experimenty, vďaka ktorým potvrdili, že elektrická stimulácia vedie ku kontrakcii svalov. Prvý primitívny prístroj súvisiaci s EMG zostrojil Carlo Matteucci v polovici 19. storočia. Za jednu z najvýznamnejších osobností tejto problematiky je však považovaný Emil du Bois-Reymond, ktorý vynašiel nové techniky a zdokonalil existujúce metódy na štúdium bioelektrických javov. Odvtedy sa vývoj v tejto oblasti posunul míľovými krokmi. Samotný pojem „elektromyografia“ sa používa až od roku 1976.

Návrat hore