Niekedy sa zamieňa s infarktom, inokedy s panickou poruchou. Tetánia sa obvykle diagnostikuje komplikovane a zdĺhavo a mladým ľuďom, ktorí nezvládajú dlhodobý stres a záťažové situácie, ničí život. S ochorením tetanus nemá vôbec nič spoločné.

Denisa je navonok asertívna mladá žena. V práci podáva stopercentný výkon. Vie, čo treba aj čo chce. V skutočnosti má problém, o ktorom začala hovoriť len nedávno. „Kedykoľvek sa mi rozbúši srdce, je mi na odpadnutie, nemôžem sa ani nadýchnuť. Trápi ma pocit neistoty, nezmyselného strachu,“ priznáva. Tvrdí, že v jej osobnom živote je všetko v poriadku. „Lekár si najprv myslel, že mám panickú poruchu, ale po vyšetreniach skonštatoval, že ide o tetanický syndróm.“

Nepríjemné záchvaty pozná aj učiteľka Jana. Už dlhšie vie, že má hyperventilačnú tetániu. „Naposledy som už-už chcela volať sanitku, no pomohol mi horčík. Domotala som sa zo školy domov, ľahla som si a naordinovala si pitnú kúru s magnéziovou minerálkou. Keď lapám po dychu, pomáha mi aj dýchanie do papierového vrecka.“

Neurogénnu tetániu prednedávnom diagnostikovali manažérovi na strednej pozícii Vilovi. Prepadávajú ho nepríjemné pocity, ktoré trvajú niekoľko minút alebo aj dlhšie. „Je to, akoby mi hrdlo zvierala obruč, tŕpnu mi prsty na rukách, brní mi jazyk, pošklbáva mi ústami.“ Občas má kŕče v nohách a rukách. Pri prvom záchvate si myslel, že dostal infarkt.

Hlavným spúšťačom je stres

Denisu, Jána a Vila spája okrem podobných ťažkostí vek. Tetánia, presnejšie tetanický syndróm, postihuje najmä ľudí v produktívnom veku, obzvlášť vo vekovej kategórii od dvadsať do štyridsať rokov. Výnimkou však nie sú ani starší. „Súvisí to s hektickým životným štýlom plným stresu, zmien a neistoty. Kedysi sme sa v ambulanciách s tetániou stretávali len zriedka, v posledných rokoch sa však vyskytuje čoraz častejšie,“ konštatuje neurologička MUDr. Terézia Macková.

Spôsob života kladie veľké nároky na našu psychickú aj fyzickú kondíciu. Neustály tlak, vysoké až nereálne ciele, nutnosť neustále prekračovať vlastné limity… Nie všetci to dokážu zvládať. A práve chronický stres v spojení s nesprávnou životosprávou patrí k hlavným spúšťačom tetanického syndrómu. „Stres je v podstate reakcia organizmu na záťažovú situáciu. Telo začne na povel mozgu vyplavovať adrenalín. Búši vám srdce, zrýchli sa dýchanie, zvýši napätie svalov. Prv než si to stihnete uvedomiť, telo zareaguje na záťaž tetanickým záchvatom,“ vysvetľuje odborníčka.

Neurologické príznaky aj psychika

Náhle, nevyspytateľné záchvaty sa zväčša prejavujú kŕčovitým a bolestivým napätím svalov, kŕčmi v prstoch rúk aj nôh, ale aj v celom tele, búšením srdca, zrýchleným dýchaním a lapaním po dychu, mravčením končatín, brnením jazyka a pier. Hoci neohrozujú na živote, dokážu ho poriadne znepríjemniť. Niekedy kŕče zasiahnu aj svalstvo hrtana, pričom postihnutý má pocit, že sa dusí.

Vedeli ste, že…?

Tetánia sa delí aj na manifestnú a latentnú. Akútny tetanický záchvat pri manifestnej tetánii prichádza náhle a trvá niekoľko minút až hodín. Prejavuje sa spazmom hrtana, kŕčmi rúk a nôh alebo celého tela a ďalšími sprievodnými príznakmi. Často je spojený s hyperventiláciou, teda so zrýchleným dýchaním. Pri latentnej tetánii sú príznaky miernejšie; navonok sa prejavujú len ako zvýšená náchylnosť na kŕče po podráždení.

Keďže tetánia úzko súvisí so psychikou, neurologické príznaky často sprevádzajú pocity úzkosti, strachu, únavy a vyčerpania. Zaujímavosťou, ktorá dokáže zmiasť i odborníkov, je, že každý má iné prejavy, prípadne svoj stav vníma subjektívne inak. Už samotný pocit, že vás môže prepadnúť záchvat, dokáže znervózňovať natoľko, až sa skutočne spustí. „Môže sa stať, že pacient neverí diagnóze, hoci mu opakovane vysvetlíte, že nemá vážne, život ohrozujúce ochorenie. Niekedy dokonca prežíva strach zo smrti. V ťažkých prípadoch nevie dýchať, dostane panický atak, čím uberá mozgu kyslík, až nakoniec odpadne,“ upozorňuje Terézia Macková.

Tetánia sa však môže ohlasovať aj nutkaním na močenie až inkontinenciou, taktiež hnačkou. Objavujú sa aj závraty, pocit neistoty v priestore, pocit na odpadnutie, žalúdočná ťažoba, nevoľnosť, nervozita a podobne.

Zvýšená dráždivosť nervov a svalov

Tetánia je syndróm zvýšenej dráždivosti nervovo-svalového systému, ktorý vzniká vnútri a v okolí bunky na podklade nerovnováhy a presunu minerálov – iónov vápnika, horčíka, prípadne aj sodíka a draslíka. Základnou príčinou je teda, zjednodušene povedané, nízka hladina týchto minerálov v krvi. Hypokaliémia je nedostatok ionizovaného vápnika, zatiaľ čo hypomagnezémia sa prejavuje nižšou hladinou horčíka.

Keďže nejde o chorobu v pravom zmysle slova, ale o syndróm, teda o súbor príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia prejaviť, nie je jednoduché ju diagnostikovať. Niekedy sa k typickým kŕčom pridajú neurologické, pľúcne, tráviace či iné príznaky, ktoré prevažujú a napodobňujú vážne ochorenie. Niektoré prejavy môžu pripomínať sklerózu multiplex, epilepsiu alebo srdcový infarkt, iné sa prekrývajú s prejavmi panickej poruchy, ktorú vie podľa istých kritérií presne diagnostikovať psychiater.

Náš tip

Tetániu pomáha zmierniť jednak myslenie a jednak životospráva. Dodržiavajte:

  • pitný režim podľa pokynov lekára;
  • jedzte stravu, ktorá obsahuje prírodné zdroje vitamínu D, vápnik a horčík;
  • trávte čo najviac času pohybom v prírode, pravidelne športujte;
  • neklaďte si privysoké životné a pracovné ciele, vyhraďte si viac času pre rodinu a na voľnočasové aktivity.

S tetanom nemá nič spoločné

Tetánia môže byť aj sprievodným znakom endokrinologických a metabolických ochorení, napríklad zníženej činnosti prištítnych teliesok, porúch vstrebávania vápnika v dôsledku zápalových ochorení čreva či nedostatku vitamínu D. Objavuje sa aj pri užívaní liekov na odvodnenie či zníženie krvného tlaku, pri nadmernom požívaní alkoholu, nedodržiavaní pitného režimu či zdravej životosprávy.

Rozhodne však nemá nič spoločné s infekciou, ktorá sa nazýva tetanus. Toto ochorenie spôsobuje neurotoxín, ktorý produkujú baktérie Clostridium tetani. Ich spóry sa bežne vyskytujú v zemi, prachu alebo hnoji a do tela sa dostávajú cez otvorené poranenia kože. Proti tetanu sa očkujeme.

Diagnostika nie je jednoduchá

Keďže príznaky tetanického syndrómu sú nešpecifické, spočiatku nemusíte tušiť, čo vám je. Diagnostika je náročná na čas aj vyšetrenia – najskôr treba vylúčiť iné ochorenia. Všeobecný lekár vás na základe prejavov, ktoré opisujete, pošle ku kardiológovi, gastroenterológovi, k internistovi, nefrológovi či psychiatrovi. Až keď oni vylúčia orgánové ochorenia, začína sa uvažovať o tetánii, ktorá patrí do rúk neurológa. Ten sa bude pýtať na anamnézu a presný opis ťažkostí.

Bude ho zaujímať, kedy a kde ich máte, či sa objavujú v pokojovom stave alebo po fyzickej námahe. „Ochorenie má určitý neurologický nález, ktorý sa však musí potvrdiť elektromyografickým vyšetrením. Toto vyšetrenie sleduje reakcie svalov na nedokrvenie a hyperventiláciu. Preto sú potrebné dva záťažové testy: ischemický a hyperventilačný. Súčasťou diagnostiky je aj laboratórne stanovenie hladiny minerálov v krvi a iných krvných parametrov,“ vysvetľuje MUDr. Terézia Macková.

Čo ešte treba vedieť?

Subjektívne vnímané symptómy pri tetánii môžu skutočne prislúchať vážnejšiemu ochoreniu. „Tŕpnutie v končatinách, tŕpnutie v tvárovej oblasti, na jazyku, závraty rôzneho charakteru s vegetatívnou symptomatikou, akou môže byť napínanie na vracanie, ťažoba od žalúdka, pískanie v uchu, bolesť hlavy, neostré videnie, prechodná slabosť v končatinách, zášklby (fascikulácie) až svalové kŕče, to všetko je dôvod na návštevu neurologickej ambulancie,“ pripomína MUDr. Macková. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tetánie sa okrem klasických klinických vyšetrení využívajú aj tzv. paraklinické, teda spresňujúce laboratórnezobrazovacie diagnostické techniky a postupy.

Vitamíny, minerály, lieky aj psychoterapia

Všeobecne ustanovená, schematická liečba tetánie neexistuje. Odvíja sa najmä od psychiky, fyzického stavu, životného štýlu, no aj od odhodlania pacienta spolupracovať s lekárom. Napriek hrozivému vzhľadu kŕčov a nepríjemným sprievodným príznakom syndróm neohrozuje život. Záchvaty dobre reagujú na liečbu preparátmi s obsahom vápnika, horčíka alebo iných chýbajúcich minerálov, napríklad vo forme injekcií či infúzií, na lieky proti úzkosti a depresii, preventívne aj na antiepileptiká. Niekomu pomôže psychoterapia, prípadne liečba u psychiatra. Dôležitá je životospráva, teda strava s dostatkom vápnika, horčíka, vitamínov a balastných látok, a pitný režim. A čo prvá pomoc? „Každému, kto má diagnostikovanú tetániu, odporúčam nosiť so sebou papierové vrecko, do ktorého sa dá v prípade potreby dýchať. Účinne tým predídete odpadnutiu,“ radí neurologička MUDr. Terézia Macková.

Náš tip

Ak trpíte tetanickým syndrómom, cielene sa učte vyhýbať dlhodobým stresom i citovému vypätiu. Nemenej dôležité je vyškrtnúť si zo života zlozvyky, akými sú častá konzumácia mastných, sladkých a fastfoodových jedál, polotovarov, sladených nápojov i alkoholu a nedostatok fyzického pohybu.

Tri otázky pre MUDr. Teréziu Mackovú, neurologičku SZC Hippokrates:

MUDr. Terézia Macková

Dá sa tetánia úplne vyliečiť?

Keďže tetánia nie je choroba, ale syndróm, špecifická liečba nejestvuje. Jestvujú však prípravky, ktoré zmierňujú zvýšenú dráždivosť nervovo-svalových vláken.

S ktorým typom tetánie sa stretávate najčastejšie a aká je jej obvyklá liečba?

Najčastejšou príčinou zvýšenej dráždivosti je hypomagnezémia. Pacientom odporúčame horčíkové prípravky, a to vo vyšších množstvách. Samotné magnézium sa však vstrebáva veľmi ťažko a z tohto dôvodu je spolu s ním vhodné užívať kyselinu orotovú. Táto biologicky aktívna látka výrazne zvyšuje vstrebateľnosť magnézia. Vhodné sú aj infúzie s nootropikami a magnéziom – tu je efekt okamžitý. Pri perorálnych prípravkoch treba rátať s tým, že účinok nastupuje s časovým odstupom. Dôležité je aj vedieť, že ľudia, ktorí majú sklon k tetánii, strácajú horčík vo väčšom množstve močom. Práve preto odporúčame liečbu infúziami. Vhodné sú aj prípravky s vitamínmi B, ktoré majú takisto schopnosť znížiť dráždivosť nervovo-svalových vláken.

Pre mnohých pacientov je tetánia ako bludný kruh, z ktorého sa nevedia dostať napriek tomu, že odporúčanú liečbu prísne dodržiavajú a dbajú na zdravú životosprávu. Viete im pomôcť ešte aj inak?

Pri latentnej tetánii zohráva dôležitú úlohu psychika. Sú prípady, keď pacient napriek aktívnej symptomatickej terapii neudáva zlepšenie, opakovane sa vracia do našej ambulancie. V týchto prípadoch odporúčame behaviorálnu psychoterapiu alebo arteterapiu. Vďaka neverbálnej komunikácii sa často zistí hlbšia príčina, teda spúšťací faktor tetanického syndrómu. Je to veľmi dobrý krok a správna cesta k pochopeniu osobných a zdravotných ťažkostí.

.