Tetanický syndróm, teda tetánia, vlastne nie je choroba. Nie v pravom zmysle slova. Hrozivé príznaky patria skôr do skupiny psychosomatických problémov a považujú sa za epidémiu 21. storočia. Pribúda ich obzvlášť medzi mladými a prácou či náročným životným obdobím preťaženými ľuďmi. Prečo? Dá sa vyliečiť?

Skúsenosť s tetániou má aj 17-ročná Hana. „Mám ju vyše troch rokov. Tešila som sa, keď som záchvat už skoro celý jeden rok nemala. Dávala som si fakt pozor. Snažila som sa nestresovať a každý deň som brala magnézium, tak ako mi nariadila lekárka,“ prezrádza mladá študentka. Presnú príčinu jej tetánie sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Serióznym dôvodom môže byť priveľa povinností: „Mám náročnú školu, do toho tancujem, chodím do jazykovky a každý týždeň minimálne dvakrát vypomáham pri koňoch, pretože sa chcem stať veterinárkou. Musela som však ubrať a vzdať sa volejbalu. Aj na ten som chodila.“

Spúšťačom môže byť i stres

Pred pár týždňami Hanu opätovne zaskočila známa nepríjemná situácia. Stalo sa to v nemocnici po operácii kolena, ktorú si vyžiadal úraz. Záchvat prišiel deň po chirurgickom zákroku: „Neviem prečo, cítila som sa dobre, zákroku som sa nebála.“

Hana oddychovala na posteli, rozprávala sa s ďalšími pacientkami v izbe. Odrazu sa akoby zasekla, nedokázala sa pohnúť ani nadýchnuť. „Ani hovoriť som nedokázala. Našťastie môj stav postrehla susedka z vedľajšej postele a zalarmovala personál. V priebehu chvíle boli okolo mňa lekári a sestričky doslova behali. Jedna mi dala na prst zariadenie, ktoré meralo hodnotu kyslíka, a keďže som ho mala málo, napojili ma na kyslík. Pichli mi magnézium a začala som dýchať do vrecúška. Uľavilo sa mi, ale cítila som sa, akoby po mne prešlo auto.“

Hana zostala po novom ataku nesmierne unavená. Zvyšok dňa prespala. Faktom je, že nádejná veterinárka lekárov o tetánii vopred neinformovala. „Nezdalo sa mi to dôležité, veď som bola už vyše roka v poriadku.“

Mnohí sa hanbia, hoci nie je za čo

Tetanický syndróm je epidémiou 21. storočia. V hľadáčiku má hlavne tínedžerov a ľudí vo veku 20 až 40 rokov. A najradšej má tých, ktorí majú povinností vyše hlavy. Určite sa oplatí vedieť, že úplnou výnimkou nie sú ani starší ľudia. Faktom je, že každý organizmus je iný: niekto na zvýšený nápor reaguje zvýšeným krvným tlakom, inému sa môžu začať tvoriť žalúdočné vredy, ale u mnohých ľudí sa rozvíja tetanický syndróm.

Vedeli ste?

Zaujímavosťou je, že medzi pacientmi s tetániou prevažujú ženy. Vysvetľuje sa to vysokými nárokmi, ktoré sú na ne dlhodobo kladené: musia obstáť v práci, doma, v spoločnosti – priveľa na jedného človeka. Lekári však upozorňujú, že od vypuknutia koronavírusovej pandémie sa rozdiely medzi počtom žien a mužov s tetanickým problémom citeľne vytrácajú.

Odborníci bijú na poplach aj z iného dôvodu: čoraz častejšie sa hovorí o úlohe psychiky pri rozvoji tohto syndrómu. Žijeme v spoločnosti, ktorá psychické ťažkosti stále príliš tabuizuje, prípadne až odmieta. Niektorí kolegov a známych so sklonom k nim nechápu alebo ich dokonca odsudzujú. Zdá sa im, že za psychiku si môže každý sám. Aj preto sa za postihnutie tetániou niektorí pacienti hanbia. Potlačeným spúšťačom môže byť – aj po dlhých rokoch – traumatické detstvo, dávne týranie či dokonca zneužívanie.

Z vyšetrenia na vyšetrenie

Zuzana je krásna mladá žena. Do tridsiatky bola zdravá a plná života. Zo dňa na deň sa u nej všetko zmenilo. „Bola som unavená, cítila som tlak v hlave, búšilo mi srdce a prekvapilo ma hmlisté videnie. Bolieval ma žalúdok a nechutilo mi jesť,“ vymenúva a dodáva, že podstúpila množstvo vyšetrení. Všetky výsledky boli dobré. Vylúčili sa problémy so štítnou žľazou, s krčnou chrbticou aj ložisko v mozgu. „Nechápala som to, všetko malo byť v poriadku, no mne bolo čoraz horšie. Trápili ma naozaj zvláštne stavy.“

Ich priebeh bol u Zuzany vždy rovnaký: najskôr hrozná únava, potom výrazný tlak v hlave a nakoniec nepríjemné štádium s pocitom, že nedokáže „udržať hlavu na krku“. Atak sprevádza veľmi rýchle dýchanie, následkom čoho prichádzajú kŕče a výrazná triaška. „Vždy to vyzerá veľmi dramaticky a pár ľudí som už riadne vyľakala,“ priznáva mladá žena. Jej zdravotný problém bol nakoniec diagnostikovaný ako tetanický syndróm. Užíva magnézium a chodí aj na psychoterapiu. „Chvíľu som brala aj antidepresíva, tie mi však nerobili dobre, s lekárkou sme ich vysadili. Za môj stav vraj môže prílišný stres. Asi na tom niečo bude. Mám ho v práci a, žiaľ, momentálne i v súkromí až nadmieru,“ priznáva šarmantná Zuzana.

Kŕče, bolesti, neurologické ťažkosti

Tetanický syndróm má širokú škálu príznakov, najmä svalových a nervových. Postihnutých trápia pocity tŕpnutia a mravčenia, najmä v oblasti úst, tváre a krku, ale niekedy aj na končekoch prstov rúk a nôh. Časté sú svalové zášklby na rôznych častiach tela a okolo očí alebo úst. Pri ťažších formách pociťuje chorý kŕče v celých končatinách.

Táto diagnóza sa neraz prezentuje aj prejavmi, ktoré by nik nečakal: bolesti brucha, pocity stiahnutia v krku s následnými problémami pri prehĺtaní. Niekoho môžu obťažovať aj kardiologické príznaky, ako pocit búšenia srdca alebo zvierania na hrudi. Bežné sú aj závraty a pocity na odpadnutie. Tetániu navyše neraz sprevádzajú stavy úzkosti a strachu, únavy a vyčerpania.

Záchvat prichádza nečakane

Najvážnejším prejavom tohto syndrómu je záchvat, teda manifestná forma tetánie, pričom má také silné príznaky, že ich nemožno prehliadnuť. Záchvat nemusí zažiť každý pacient. Táto veľmi nepríjemná epizóda prichádza zväčša spontánne, bez provokačného faktora. Zvláštnosťou je, že sa objavuje vo chvíľach, keď to nečakáte, napríklad počas dovolenky či víkendu. Teda nie vtedy, keď ste v strese.

Záchvat sprevádzajú silné pocity úzkosti, ťažkého panického strachu, typické je búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, ktoré pacient nedokáže svojou vôľou ovplyvniť, napätie vo svaloch, kŕče v prstoch a celých končatinách. Príznakmi pripomína až srdcový infarkt alebo mozgovú príhodu. Aj preto svedkovia týchto príhod privolajú k postihnutému človeku rýchlu záchrannú službu.

Menej dramaticky sa prejavuje tzv. latentná forma tetánie. Typické je pre ňu množstvo nešpecifických príznakov, ktoré pripomínajú mnohé iné ochorenia, čo lekárom výrazne sťažuje diagnostiku. Pacienti sa pri nej sťažujú aj na tlak či bolesť na hrudi, na nepokoj, únavu, nedostatok energie, stratu koncentrácie, neobvyklú citlivosť na hluk, bolesti hlavy, závraty, kŕče v žalúdku a črevách, studené ruky a nohy či nadmerné potenie sa.

Najdôležitejšie je EMG

Diagnózu väčšinou potvrdí neurológ na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Tetánia však má mnoho symptómov, ktoré sa podobajú príznakom iných ochorení. Diagnózu je nutné odlíšiť od ochorení tráviaceho traktu či krčnej chrbtice. Z toho dôvodu pacient podstúpi nielen neurologické, ale napríklad aj kardiologické, gastroenterologické či psychiatrické vyšetrenie. To posledné najmä preto, že príznaky sa prekrývajú i so symptómami panickej alebo úzkostnej poruchy. Pri tetanickom syndróme prehliadky v iných ambulanciách zvyčajne nič chorobné neodhalia.

Najväčšiu výpovednú hodnotu má elektromyografické vyšetrenie, čiže EMG. Navrhuje ho vždy lekár, obvykle neurológ. Pacient je napojený na EMG prístroj, ktorý pomocou suchých elektród sníma nervovo-svalovú dráždivosť. U ľudí s tetanickým syndrómom je nervovo-svalový systém predráždený. Vznikajú malé svalové zášklby, ktoré chorý nemusí pociťovať, no EMG prístroj ich zachytí a odhalí. U zdravých ľudí tento príznak chýba.

Nezľaknite sa

Na vylúčenie iných ochorení môže byť potrebná i magnetická rezonancia mozgu alebo elektroencefalografické vyšetrenie (EEG). Bežné sú aj krvné testy. Kontroluje sa nimi hladina magnézia, vápnika a vitamínu D. Magnézium a vápnik sú dva základné minerály, ktoré priamo ovplyvňujú nervovo-svalovú dráždivosť. Déčko sa podieľa na regulácii metabolizmu vápnika v organizme.

Stres – 5 písmen, ktoré ničia životy

Najčastejšou príčinou tetánie je v súčasnosti chronický stres. Tetanický syndróm je jeho klinickým prejavom. Objavuje sa hlavne u ľudí, ktorí sú psychicky vyčerpaní alebo majú toľko povinností, že ich neraz ani nie je možné zvládnuť. Chýba čas na relax, schopnosť vypnúť a oddýchnuť si. Väčšina pacientov racionálne vníma, že by mali spomaliť, no buď to nedokážu, alebo im to okolnosti nedovolia. A tak si mozog nájde spôsob, ako upozorniť, že niečo nie je v poriadku a spomaliť je naozaj nutné.

Vedeli ste?

Stres je doslova požieračom horčíka. Stresové hormóny znásobujú jeho vylučovanie močom. Nedostatočný prísun tohto dôležitého minerálu bežnou stravou má veľká časť populácie. Môže za to mäkká pitná voda i prevažujúci druh stravy. Menej magnézia súvisí už s geografickou polohou našej krajiny – poľnohospodárske plodiny rastú na pôdach s jeho nedostatkom – a tiež s agrotechnickými postupmi a používaním umelých hnojív.

Magnézium, magnézium – iba magnézium?

Človeka s tetániou treba upokojiť, že hoci je ochorenie nepríjemné, nie je životu nebezpečné. Základným terapeutickým prostriedkom je skutočne užívanie magnézia, najlepšie v kombinácii s kyselinou orotovou, ktorá zlepšuje jeho vstrebávanie.

Liečba magnéziom musí byť dlhodobá, aj niekoľkomesačná, no nebýva celoživotná. Na začiatku sú potrebné vysoké dávky a ideálne v kombinácii s vitamínmi skupiny B. Aj ony tlmia zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť. Ak napriek tejto terapii príznaky ochorenia pretrvávajú, môže vám lekár odporučiť antidepresíva, ktoré zmierňujú dráždivosť a súčasne pozitívne ovplyvňujú psychogénne aspekty tetánie.

Vedeli ste?

Magnézium, základná látka, ktorá tlmí nervovo-svalovú dráždivosť, koluje v krvi i vnútri buniek. Klasické krvné testy hovoria vždy len o množstve magnézia v krvi. Podstatný, vnútrobunkový podiel horčíka sa ani v súčasnosti nedá bežnými vyšetreniami stanoviť.

Prečo sa stáva, že niektorí ľudia sa napriek predpísanej liečbe necítia lepšie a ďalej sa im vracajú niektoré nepríjemné príznaky? Tetánia vyvoláva natoľko ochromujúce stavy organizmu, že niektorí pacienti nedokážu akceptovať, že je to „len“ tetánia. Sú presvedčení, že ide o niečo vážnejšie, že príčina ich ťažkostí tkvie inde. Neliečia sa, nezredukujú stres a množstvo povinností, podceňujú dôležitosť oddychu. Prognóza ochorenia s nastavenou liečbou pritom nie je vôbec zlá: vďaka správnej terapii môže byť väčšina pacientov po čase bez akýchkoľvek ťažkostí.

Náš tip na záver: Pýtate sa, ako pomôcť pri tetanickom záchvate?

V prvom rade je potrebné chorého upokojiť a zabrániť mu, aby rýchlo dýchal, teda zabrániť tzv. hyperventilácii. Pomáha dýchanie do papierového alebo igelitového vrecka. Je to nevyhnutné, pretože hyperventilácia zhoršuje priebeh tetanického záchvatu a neraz vyvolá kŕče. Ak záchvat neustupuje, je nutné podať magnézium, a to buď vo forme tabliet, alebo prášku rozpustného vo vode. Pri ťažšej epizóde je nutná telefonická konzultácia s lekárom alebo aj pomoc lekára a podanie magnézia vo forme injekcie do žily alebo infúzie. Hospitalizácia zväčša nie je potrebná.

.