TETÁNIA ALEBO TETANICKÝ SYNDRÓM

Tetanický syndróm, teda tetánia, vlastne nie je choroba. Nie v pravom zmysle slova. Hrozivé príznaky patria skôr do skupiny psychosomatických problémov a považujú sa za epidémiu 21. storočia. Diagnostika patrí do rúk odborníka – neurológa. Okrem anamnézy a klinického vyšetrenia je dôležité elektromyografické vyšetrenie, tzv. EMG. Pacienti SZC Hippokrates majú tú výhodu, že za ním nemusia dochádzťa do iných zdravotníckych zariadení. Podmienkou úspešnej liečby nie je len pravidelné užívanie magnézia a vitamínov, ale aj zmena životných návykov s dôrazom na viac pohody a menej stresu.

Čo hovorí odborník?

Rozhovor s neurologičkou MUDr. Teréziou Mackovou.

Existuje správny čas na návštevu terapeuta?

Arteterapeutke S.Točík Berkyovej prichádzajú klienti s rôznymi prejavmi tetanického syndrómu: „Najčastejšie majú ťažkosti spojené s celkovou vyčerpanosťou. Bývajú v psychickom i fyzickom diskomforte, trápi ich bolestivosť, pichanie či mravčenie v rôznych častiach tela. Na začiatku terapie nie sú schopní dlhšie sa sústrediť, sú ubolení. Tetánia je syndróm, ktorý sa spája aj s úzkosťou, depresiou, so strachom z úmrtia alebo vážnych chorôb. Rozptyl zdravotných ťažkostí je tu pomerne rozsiahly a prísť sa oplatí kedykoľvek.“

Celkovú liečbu nastavuje každému pacientovi neurológ a postupuje podľa jeho individuálnych potrieb. Potrebná je zmena životného štýlu a okrem dopĺňania minerálov a vitamínov sú obzvlášť vhodné podporné terapie. „V rámci svojej praxe vnímam, že klientom s tetániou pomáha viacero prístupov – psychoterapia, pravidelné liečebné masáže, kúpele v magnéziovej soli, meditačné relaxačné techniky, animoterapia a podobne. Podstatné je, aby boli správne skombinované a vhodne zvolené podľa individuality klienta. Mne osobne sa osvedčilo používať techniky arteterapie a muzikoterapie zamerané na relaxáciu, sebapoznávanie, prácu so životnými prioritami, prácu s posilnením sebavedomia. Účinné sú aj zvukoliečebné techniky, techniky spontánnej tvorby a mnohé iné,“ približuje Sasha Točík Berkyová.

Čo dokáže s tetániou tzv. liečba umením?

Terapii umením patrí dnes už osvedčené miesto pri liečbe a zvládaní tetanického syndrómu. Zaujímavým faktom je, že o jej konkrétnej podobe môže do veľkej miery rozhodovať aj klient. „Pre niekoho je to forma sebapoznania alebo aj rozpoznania spúšťačov nepríjemných príznakov tetánie. Pre iného je to forma zmysluplného využitia času na relaxáciu, rozhovor a takisto priestor na spontánnosť cez vlastnú tvorbu a osobnú výpoveď,“ vysvetľuje skúsená arteterapeutka.

Tetánia si svojimi nepríjemnými fyzickými prejavmi vyžaduje veľa pozornosti chorého, preto je dobré nájsť aktivity a druhy terapie, ktoré zohľadňujú práve tieto atribúty. Azda najväčší potenciál má arteterapia pri hľadaní cesty, ako to zvládať dlhodobo: „Klient sa k nej môže vrátiť, kedykoľvek to potrebuje, a využiť jej rozmanité formy a vyjadrovacie prostriedky podľa svojho aktuálneho nastavenia a zdravotného stavu.“

Hádam neexistuje ochorenie, pri ktorom odborníci z lekárskej obce – vedeckej i praktickej, liečebnej – neprízvukujú prevenciu. Zdravý životný štýl, pravidelné lekárske prehliadky, niekedy očkovania… Podobné je to aj pri tetánii. Podľa Točíkovej Berkyovej všetok čas, ktorý venujeme sami sebe, nám pomáha liečiť sa: „Tetánia nie je choroba v pravom zmysle slova. Jej prejavy spúšťa najmä vysoká miera nátlaku a stresu, a ak k tomu pridáme vyčerpanie organizmu, tak s takouto situáciou si telo nemôže dlhodobo bez problémov poradiť.“

S prevenciou začnite hneď dnes

Počet ľudí s tetániou v posledných rokoch prudko stúpa. Aj laici tušia, že zdravotné problémy zrkadlia rýchlu a nátlakovú dobu, v ktorej sa mnohí nachádzame. Chýba nám priestor a čas na pasívne oddychovanie i kvalitný spánok. V zhone vynechávame zmysluplné aktivity, ktoré nám prinášajú autentickú radosť. Mnohí sa snažíme fungovať v nefunkčných vzťahoch a stresujeme sa ešte viac, než musíme. Témy z oblasti duševného zdravia – najmä traumy a duševné bolesti – sa prehliadajú a neriešia… „Na takýto zhluk ťažkostí nie sme stavaní. Arteterapia priamo nezmení životné okolnosti žiadneho človeka, no ponúka množstvo techník, ktoré mu vedia poslúžiť. Hlavne v oblasti psychohygieny, relaxácie, sebaprijatia, uvedomenia si škodlivých podvedomých vzorcov zmýšľania a správania. Vyplývajú z nej aj mnohé iné poznatky, ktoré vedia posúvať k zdravšiemu životnému štýlu a nevyhnutným zmenám,“ uzatvára arteterapeutka Sasha Točík Berkyová.

5 krokov k zníženiu stresu, ktoré môžete urobiť už dnes a tetániu možno nikdy nespoznáte:

  1. Skúste ísť spať skôr a doprajte si ideálnych osem hodín odpočinku. Do postele si neberte mobil s otvorenými sociálnymi sieťami, len knihu. Alebo si pustite príjemnú hudbu na zaspávanie.
  2. Skúste piť odporúčané dva litre tekutín denne; najvhodnejšia je čistá voda. Položte si džbán plný vody na pracovný stôl a celý deň si z neho odlievajte. Ak na pitie aj napriek tomu zabúdate, stiahnite si mobilnú aplikáciu, v ktorej si svoj pitný režim môžete sledovať.
  3. Zaraďte do svojho dňa pohyb. Môže ísť o krátku prechádzku, cvičenie jogy, box, spinning, skupinové cvičenia, beh – čokoľvek, čo vám je príjemné. Ak ste sa dlhé roky nehýbali, začnite pomaly.
  4. Stiahnite si do telefónu aplikáciu na meditácie alebo dychové cvičenia. Päť alebo desať minút si na ne v priebehu celého dňa určite nájdete.
  5. Naplánujte si dovolenku, aj keby malo ísť len o predĺžený víkend. Pobyt v prírode, ale aj dobrá masáž v spa hoteli či obdivovanie umenia v galérii dokážu znížiť hladiny stresu. Zaslúžite si na pár dní vypnúť, ideálne bez sociálnych sietí a správ.

Náš tip:

Na psychoterapiu môžete ísť skôr, než sa stres začne prejavovať na vašom zdraví. Každý z nás si nosí mnoho tém, ktoré ho podvedome ovplyvňujú počas bežného života. Identifikovať a adresovať ich môže pomôcť práve terapeut.

Dajte seba na prvé miesto

Starostlivosť o samého seba je podľa arteterapeutky Točíkovej Berkyovej absolútnym základom liečby tetanického syndrómu a zvládania stresu: „Tetánia je fenomén doby. Ustupuje veľmi pomaly, no pacientov zároveň núti robiť zmeny v živote podľa možností ihneď. Akoby učila ľudí byť trpezlivými voči samým sebe. Z praxe je vidno, že kombinácia zmeny životného štýlu, správania k svojmu zdraviu spolu s konvenčnou medicínou a kvalitnými výživovými doplnkami naozaj účinne pomáha.“

Stále sa pýtate, kde sa vlastne tetánia vzala?

Arteterapeutka Sasha Točík Berkyová vidí častého spoločného menovateľa v strate zmysluplnosti a radosti zo života: „V človeku to vyvoláva veľmi nepríjemný chaos. Práve preto treba s touto témou pracovať opatrne a individuálne, aby sami klienti prišli na to, čo je v ich živote dôležité a čo nie, aký je ich vzťah k vlastnému ja a kde majú priority. Pozornosť, ktorú doposiaľ venovali prevažne prejavom tetánie, potrebujú pomaly presúvať na iné životné udalosti. Ak sa totiž zmení náš spôsob uvažovania o samých sebe a o svete, zmení sa úplne všetko.“

Patríte k šťastlivcom a o tetánii ste jakživ nepočuli? Tlaky okolia a vysoké nároky – na samých seba, na pracovný, študijný, športový či umelecký výkon, dokonca na krásu a vzhľad či bezchybný chod rodiny –, to všetko dokáže spustiť špirálu stresu, na ktorej konci sa ohlási tetanický syndróm. Prejav, nie choroba. 

Neurologička SZC Hippokrates MUDr. Terézia Macková upozorňuje že, životné podmienky, v ktorých sme sa ocitli v dôsledku koronavírusovej pandémie, prajú tetánii viac, než bolo donedávna obvyklé. Ťarchy a obavy, všetko, čo sme dokázali ventilovať s kolegami či priateľmi na káve, výletmi za kultúrou či relaxačnými pobytmi, sa nútime zvládať sami – v uzavretých priestoroch, bez pomocných rúk či inšpiratívnych hláv nablízku. Vypočujte si ju v podcaste.

V našom e-shope

Z vašich skúseností

Aj Tomáš sa už viac ako rok trápi s prejavmi tetánie. Vzhľadom na ňu úplne zmenil svoje návyky. „Ťažkosti sa začali viac než pred rokom. Spočiatku sa prejavovali povrchovým znecitlivením pravej nohy, najmä v oblasti stehna a chodidla. Pripomínalo to stav, ako keď si počas spánku priľahnete ruku a tá vám zmeravie. No netrvalo to zopár minút, ako je bežné, ale celé hodiny,“ spomína zbehlý odborník na manažment ľudských zdrojov a stratégie spoločností.

Jeho zdravotný problém sa neskôr rozšíril na obe dolné končatiny, pridali sa bolestivé svalové kŕče. „Trápili ma hlavne večer pred spaním, teda v čase, keď som už oddychoval.“ Ku kŕčom sa neskôr pridalo aj brnenie a pocit meravenia najmä v oblasti brady, čo sa prejavovalo v priebehu dňa aj večer v niekoľkominútových intervaloch. Hoci Tomáš nikdy nedostal tetanický záchvat a nemal ani povestné ťažkosti s dýchaním, jeho zdravotný stav mu začal spôsobovať psychické úzkosti. „Nevedel som, čo sa so mnou deje. Bál som sa, či nemám nejaké vážne ochorenie. Bol som preto vo väčšom strese, čo malo, samozrejme, za následok zhoršenie stavu,“ hovorí mladý muž.

Len práca, zasa práca a nedostatok spánku

Spúšťačom Tomášových problémov bol zrejme jeho životný štýl. Prežíval chronický stres typický pre podnikateľov, ktorý ešte umocňovala epidémia ochorenia covid-19. „Mal som na seba naloženého veľa, trpel som nedostatkom spánku, fyzickej aktivity, prežíval som osobnú traumu, a ak to tak môžem povedať, chýbala mi aj obyčajná radosť zo života. Zrejme to všetko sa podpísalo pod to, že sa objavili zdravotné problémy,“ prezrádza podnikateľ.

Keďže Tomášove stavy boli veľmi nepríjemné, rozhodol sa hľadať riešenie. Podstúpil klinické vyšetrenie u neurológa, množstvo testov, elektromyografiu (EMG diagnostiku) a vyšetrenie krvného obrazu. „Nič z toho nebolo ani nepríjemné, ani bolestivé. Spätne určite odporúčam, aby ľudia s podobnými problémami návštevu lekára neodkladali a nesnažili sa hrať gúglením na lekárov a liečiteľov samých seba – situáciu to môže len zhoršiť.“

Tomášovi trvalo asi dva týždne, kým si priznal, že potrebuje pomoc odborníkov. A hoci patrí k racionálne zmýšľajúcim ľuďom, za ten čas si aj on na internete našiel dostatok strašidelných príbehov a vžíval sa do predstavy, že trpí sklerózou alebo má niekde v tele nádor. „Vôbec mi to nepomohlo. Práve naopak, po stanovení diagnózy tetánia človeku v podstate odľahne. Viem, na čom som, čo mám robiť a čo nie a že na toto ochorenie sa neumiera. Teraz je to hlavne na mne, aby som sa začal o seba lepšie starať,“ potvrdzuje na vlastnej skúsenosti.

Nie vždy je to jednoznačné

Napriek dôkladným vyšetreniam však Tomášovi najskôr tetánia priamo diagnostikovaná nebola. EMG vyšetrenie – jedna z diagnostických metód – jednoznačne nepreukazovalo nález. Ako sa to mohlo stať? V čase termínu vyšetrenia Tomáš už niekoľko týždňov užíval relatívne vysoké dávky magnézia formou tabliet a kúpeľov. To mohlo mať za následok utlmenie prejavov nervovej sústavy, ktoré sú pri vyšetrení u tetanikov typicky viditeľné.

Ak vás neurológ v podobnej situácii objedná na EMG vyšetrenie, určite mu spomeňte, či užívate magnéziové doplnky výživy, a riaďte sa jeho ďalšími pokynmi. Niektorí lekári odporúčajú pred týmto vyšetrením magnézium vysadiť alebo EMG po čase zopakovať. U Tomáša to už nebolo potrebné. Medzičasom absolvoval sériu ďalších pomocných vyšetrení a tie vylúčili iné možné príčiny problémov – neuropatiu i ochorenie centrálnej nervovej sústavy typu skleróza multiplex.

Celý proces stanovovania diagnózy vrátane čakania na laboratórne výsledky trval približne dva týždne. „Následne mi bola odporúčaná liečba. Jej podstata je v zmene životosprávy. Mal som zredukovať stres, nájsť si čas na aktívny pohyb, dávať pozor na pravidelný spánkový režim a absolútne vylúčiť alkohol. To všetko som mal kombinovať s užívaním výživových doplnkov, akými sú magnézium a vitamíny,“ vymenúva mladý podnikateľ.

Aký liek najviac pomôže?

Tomášovi relatívne rýchlo pomáhali kúpele v magnéziovej soli. Horčík sa totiž najlepšie vstrebáva cez pokožku. „Začal som pravidelne športovať a to malo okamžitý pozitívny vplyv na spánkový režim. Keď sa mi tetánia rozbiehala, pomáhal som si liekmi na spanie – teraz som ich mohol úplne vysadiť,“ hovorí. Možno neviete, no tetanický syndróm patrí medzi zdravotné problémy, na ktoré medicína zatiaľ nepozná priamy liek. Pomôže iba užívanie vitamínov a minerálov. „Je to veľmi komplexný problém. Sám na sebe vnímam, že ruka v ruke s liečbou je potrebné systematicky riešiť aj psychologické príčiny a to sa, samozrejme, nedá za pár dní.“

K Tomášovmu príbehu patrí ešte pozitívna informácia, že momentálne netrpí prejavmi tetánie, hoci vie, že recidíva sa môže objaviť. „Ako fungujem? Dodržujem životosprávu, mám pravidelný pohyb, dbám na psychohygienu, dostatočný spánok i relax, abstinujem a nevzrušujem sa už ani nad politickou situáciou,“ smeje sa. Ako každý podnikateľ, aj on má s blížiacim sa koncom roka povinností viac než dosť. Pripomína preto, že gro práce spočíva na pacientovi: „Trvalo mi vyše troch mesiacov, kým som sa začal cítiť podstatne lepšie. Stále chodím na terapiu a vnímam, že vo svojom živote potrebujem veľa vecí meniť. Pomohli mi lekári, pomáha mi rodina, ale aj trpezlivosť so samým sebou.“

Zmluvné poisťovne ambulancie

Kto sa o vás postará?

Šéflekár, Neurológ

Doktorka s atestáciou v odbore neurológia, vzdelanie získala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Klinickú prax získala na oddelení a na neurologickej jednotke intenzívnej starostlivosti vo FNsP NZ NsP Sv. Lukáša v Galante. Špecializačné štúdium ukončila na SZU v odbore neurológia atestačnou skúškou. Je absolventkou školenia v duplexnej USG magistrálnych ciev mozgu, v transkraniálnej dopplerovskej USG v UVN SNP v RK, je držiteľku English certifikáte Advanced-Bracknell and Wokingham College.

Všeobecné lekárske vzdelanie ukončila na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Skúsenosti a klinickú prax získala na neurologickom oddelení Univerzitnej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, kde pracovala na oddelení jednotke intenzívnej starostlivosti a konziliárnej činnosti. Pracovala i v elektrofyziologickom laboratórium, absolvovala školenia v elektroencefalografii a elektromyografii. Po získaní atestácie v odbore neurológia sa venuje ambulantnej praxi.

Absolvovala LF UK v Bratislave v odbore všeobecné lekárstvo. Po zložení atestácie v odbore neurológia pokračovala v práci na oddelení a neurologickej ambulancii, a taktiež na neurologickej jednotke intenzívnej starostlivosti a v neurologickej konzilárnej činnosti. Získala ďalšie subšpecializačné vzdelania v extrakraniálnom neurosonologickom vyšetrení, elektroencefalografii a epileptologii, a v neurointenzívnej medicíne. Svoje pôsobenie rozšírila o činnosť v poradni pre záchvatovité ochorenia pri neurologickom oddelení nemocnice Břeclav. Tohto času sa venuje prevažne ambulatnej neurologickej činnosti.