Alzheimerova a Parkinsonova choroba trápi desaťtisíce Slovákov

Obe ochorenia sa objavujú vo vyššom veku a zanechávajú výraznú stopu na kvalite života každého človeka, ktorý trpí na niektoré z nich. Zároveň však ide aj o spoločenský problém, nakoľko si ich stav často vyžaduje permanentnú starostlivosť zo strany odborníkov aj rodinných príslušníkov. To má často dopad aj na samotnú rodinu pacienta. Ľudský mozog je pre nás stále z veľkej časti neprebádaným územím, no jedno vieme – Alzheimerova choroba a Parkinson nie je to isté.

Počet Slovákov, ktorí v súčasnosti trpia na Alzheimerovu chorobu, ľudovo známu aj ako demencia, sa odhaduje približne na 50-tisíc. V bežnej populácii však môže byť prípadov viac, nakoľko diagnostikovaný je len jeden zo štyroch prípadov. Nebezpečenstvo Alzheimera spočíva aj v jeho pomalom a nenápadnom nástupe. Trvá niekoľko rokov, kým sa naplno prejaví. Pôvod ochorenia je však doteraz zahalený istým rúškom tajomstva. „Súvislosť s genetickou predispozíciou tu existuje, no ešte stále nie je celkom jasné, do akej miery zohráva dedičnosť rolu v rozsahu ochorenia. Vieme, že výrazný vplyv na nástup demencie má aj vonkajšie prostredie, najmä výživa, fyzická aktivita, okolnosti ovplyvňujúce duševné zdravie a tiež udržiavanie sociálnych kontaktov. Alzheimerova choroba však môže byť dôsledkom aj iného ochorenia, napríklad vysokého krvného tlaku, diabetesu, endokrinných ochorení alebo depresie,“ približuje demenciu MUDr. Mária Petrincová zo Súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates, v ktorom sa špecializujú na liečbu neurologických ochorení.

Práve zabudnuté

Rozvoj ochorenia si v mnohých prípadoch všimne najmä okolie postihnutej osoby. Človek začína mať problémy s pamäťou, často sa mýli aj pri pravidelných aktivitách, ktoré napríklad vykonáva každý deň. Problematickým sa stáva plynulý rečový prejav, začína sa objavovať zlá orientácia v čase a priestore. Takto si nástup demencie u svojho otca všimol štyridsiatnik Miloš. „Ešte donedávna bol otec veľmi spoločenským a aktívnym človekom. Po smrti manželky, mojej mamy, sa však začal strániť spoločnosti druhých ľudí. Pripisovali sme to smútku, no jeho stav sa začal zhoršovať. Bežne sa ma počas telefonátu pýtal tie isté otázky, zabúdal na termíny u lekára, dátumy narodenín svojich detí a vnúčat. Netrvalo dlho a so sestrou sme si uvedomili, že to už nie je dôsledok trúchlenia,“ spomína Miloš. Nasledovalo vyšetrenie u neurológa, ktoré pozostávalo z fyzikálneho vyšetrenia, z pamäťových testov, magnetickej rezonancie. Výsledok vyšetrení Milošovu obavu potvrdil. Napriek tomu, že medicína napreduje míľovými krokmi, Alzheimerovu chorobu dnes vyliečiť nevieme, no vďaka včasnej diagnostike vieme život človeka s demenciou zlepšiť. „Ide o degeneratívne ochorenie mozgu, a preto je prevencia veľmi dôležitou premennou. Zánik nervových buniek je viditeľný na magnetickej rezonancii, zmenšenie objemu mozgovej hmoty je preukázateľné najmä v oblasti temporálneho laloku. Ten je zodpovedný práve za orientáciu sa v čase a priestore, tiež za pozornosť, reč a pod.,“ pokračuje MUDr. Mária Petrincová. Vďaka medikamentóznej podpornej liečbe alebo chirurgickému zákroku sa dnes kvalita ľudí v raných štádiách ochorenia môže zastabilizovať na dobrej životnej úrovni, avšak pri neskorej diagnostike je potrebná neustála starostlivosť o človeka s demenciou. Problematickými sa totiž stávajú elementárne úkony, napríklad hygiena, stravovanie, človek môže trpieť nespavosťou a halucináciami. Výnimkou nie sú ani depresie a apatický stav.