Arteterapeutka: ,,Tvorba a umenie má moc inšpirovať i meniť naše životy.“

Už skoro desať rokov sa venuje arteterapii a pomoci klientom prostredníctvom umeleckých techník v SZC Hippokrates, tento odbor jej učaroval a aj pomohol lepšie pochopiť vlastné životné situácie i životy klientov. Sasha Točík Berkyová sa venuje individuálnej arteterapii a je tiež Art Therapy life koučkou. Prečo si vybrala práve arteterapiu, prečo ju považuje za výnimočnú, ako prebieha v centre Hippokrates a mnohé iné, nám porozprávala v nasledujúcom rozhovore.

Ako by ste charakterizovali arteterapiu? Existuje aj nejaká jej špecifikácia?

Pojem arteterapia vychádza zo spojenia dvoch antických pojmov- z latinského slova art, čo znamená umenie a z gréckeho slova therapón, čo v pôvodnom zmysle slova predstavovalo služobníka, sprievodcu a ošetrovateľa bohov. Arteterapiu chápem ako liečbu tvorbou a umením, ide o druh terapie, ktorá pracuje so zážitkom a prežívaním, preto je taká efektívna. Jej cieľom je naštartovať u človeka sebaliečebný proces a umožniť mu objaviť spôsob vyjadrenia emócií, psychických procesov a vzorcov správania, ktoré nie je vždy možné vyjadriť cez slová. Arteterapia nám nie len umožňuje spoznávať vlastný potenciál, ale aj podporiť rast osobnosti. Špecifikum môže spočívať v tom, že sa samotný arteterapeut venuje konkrétnej skupine klientov ako napr. na deti s autizmom či postihnutiami, na prácu s dospelou klientelou, na prácu s rodinou a pod.

Aká je jej stručná história?

Po prvýkrát sa pojem art therapy objavil v prácach americkej psychologičky, arteterapeutky a edukátorky Margaret Naumburg v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. V Európe sa tento termín začal používať až neskôr v roku 1940. Za ,,matku“ arteterapie je považovaná Edith Kramerová, ktorá v rokoch 1929-1934 študovala výtvarnú výchovu na Swarzwaldskej škole reformnej pedagogiky a v roku 1938 emigrovala do USA. Od roku 1972 až do roku 2005 bola Kramerová mimoriadnou profesorkou arteterapie na New York  University , vydala tiež svoju prvú a jedinú knihu Art therapy with children, ktorá bola preložená do mnohých svetových jazykov. Univerzitné štúdium arteterapie sa prvý raz na svete etablovalo na Hahnemahn neskôr Allegeny a teraz Drexer univerzity vo Filadelfii v USA. V Európe sa prvé profesionálne arteterapeutické školenia a prednášky začali realizovať až v neskorších 80-tych rokoch.

Kedy sa k tomuto druhu terapie dostali Slováci?

Na Slovensku bol prvým vysokoškolským pedagógom arteterapie, akad. maliar Doc. Ronald Hanus na Katedre liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Práve Doc. Mátejová a Roland Hanus boli priekopníkmi arteterapie na Slovensku a spoločne v roku 1978 vydali skriptá s názvom: Úvod do terapeutických techník. Tieto skriptá spolu so skriptami českého pedagóga Z. Zycha boli v tomto období jedinou odbornou literatúrou k téme arteterapie v Československu. Za matku arteterapie na Slovensku považujem prof. Jaroslavu Šickovú-Fabrici, ktorá v roku 2000 založia inštitúciu Terra Therapeutica- združujúcu a vzdelávajúcu arteterapeutov na Slovensku. Jej prínos pre arteterapiu na Slovensku je neoceniteľný vďaka jej osobnosti, publikačnej i vzdelávacej činnosti. Som rada, že som mohla prvé vzdelávanie v oblasti arteterapie absolvovať práve u nej.

Ide o pomerne mladú disciplínu, ktorá v sebe spája prvky vedy aj umenia. Čoho je v arteterapii viac?

Myslím si, že to vo veľkej miere záleží na samotnom arteterapeutovi, či bude viac pôsobiť psychoterapeuticky a analyzovať, alebo bude viac umelec, ktorý bude do terapie vkladať prvky z iných odborov. Toto všetko záleží na jeho vzdelaní a na tom, ku akému prístupu inklinuje, a tiež akú arteterapeutickú školu má. Všeobecne však platí, že arteterapia je liečba výtvarným umením, ktorá využíva prvky psychoterapie a iných odborov prostredníctvom rôznych foriem umenia ako komunikačný nástroj. Zmyslové podnety v nej slúžia ako prostriedok sebavyjadrenia…

Aké úkony sú súčasťou arteterapie?

V arteterapii väčšinou nehovoríme o úkonoch, to sa skôr používa v oblasti medicíny. Arteterapia využíva rôzne postupy, metódy, techniky, média a podobne. Môžeme v nej využiť modelovanie, kresbu, maľovanie štetcami či rukami, vyrábanie koláži, vyrábanie 3D objektov, prácu s terapeutickými kartami. Takisto môžeme zapojiť imagináciu, prácu s relaxačnou hudbou, využívanie tzv. receptívnej arteterapie, kedy na seba necháme pôsobiť nejaké umelecké dielo. Je to veľmi rozmanité, medzi moje obľúbené výtvarné média patrí modelovacia hmota a hlina, maľovanie vodovými farbami, práca s tušom, kombinovanie zvukových nástrojov s výtvarnými technikami, spontánna tvorba a mnohé iné. Ide o nevyčerpateľný vesmír prístupov a metód, ktoré sa dajú umne kombinovať. Vždy je však treba dbať na zreteľ, čo je vhodné pre klienta a jeho situáciu, pretože na základe toho, by mal terapeut vybrať vhodnú techniku.

Je vhodná najmä pre ľudí, ktorých trápia bolesti duše, s čím všetkým dokáže pomôcť arteterapia?

Bolesť duše považujem za veľmi vážny stav, kedy je nesmierne dôležité prísť na príčinu takejto bolesti a bezpečne s takýmto klientom pracovať. Arte stretnutia s týmto dokážu pomôcť, no ak ide o vážny stav napr. depresie, úzkostí, panických a  tetanických záchvatov, je potrebné aby klient bol pod odborným dohľadom aj iných odborníkov ako napr. psychiatra, neurológa, psychoterapeuta a pod. Arteterapiou však vieme pomôcť rôznym typom klientov od tých, ktorých trápia rôzne ochorenia a zdravotné ťažkosti, až po tých, ktorí majú problémy vo vzťahoch, či trpia syndrómom vyhorenia.

Keďže sa pri terapii používa aj jemná motorika, môže sa odporúčať aj ľuďom po úraze alebo po inej fyzickej traume? Napríklad ako forma rehabilitácie/rekonvalescencie?

Určite áno, záleží však na forme zranenia či postihnutia. Čo sa týka práce s ľuďmi s rôznymi fyzickými obmedzeniami, volí sa vždy taká metóda práce, aby to pre klienta bolo po všetkých stránkach bezpečné a podnetné. Často sa pri takýchto prípadoch dobre osvedčuje modelovanie z hliny, spontánna tvorba maľovaním rukami a mnohé iné. Arteterapia má však väčšinou iba jedno obmedzenie, a to keď má klient voči takémuto spôsobu terapie neprekonateľné výhrady.

Ako prebieha arteterapia?

Záleží na tom, či sa arteterapia vykonáva individuálne alebo skupinovo, ale obe formy majú svoju postunosť. V individuálnej forme ja osobne preferujem aspoň hodinový termín, pretože mám vopred stanovenú štruktúru stretnutia, čomu sa kedy budeme počas tej danej hodiny venovať. Na začiatok vždy volím rozhovor, pretože je pre mňa dôležité vedieť v akom naladení klient prišiel, či sa dobre vyspal, či nemá nejaké bolesti či iné fyzické či duševné trápenia. Potom už podľa získaných informácii a tempa klienta robíme buď jednu alebo viacero aktivít, ale hlavne tvoríme. Potom nasleduje reflexia klienta a vzájomný dialóg. Na záver zvyknem zadávať aj domáce aktivity, ktoré sa mi pri väčšine mojich klientov osvedčili, pretože doma majú viacej času a domácej pohody na realizáciu tvorby. Následne svoju tvorbu prinesú alebo si ju odfotia do mobilu, aby sme mohli na túto aktivitu na ďalšom stretnutí nadviazaťa hovoriť o nej. Každý arteterapeut má však svoje vlastné zapoužívané spôsoby ako stretnutia prebiehajú. Iné je to zase na vzdelávacích arte workshopoch či workshopoch pre laickú verejnosť.

Musí mať človek základy nejakého umeleckého talentu? Neodrádza ľudí skutočnosť, že veľa ľudí nevie kresliť či maľovať?

V arteterapii nie je vôbec podstatné, či daný klient má výtvarný talent, dokonca by som povedala, že pokiaľ je niekto profesionálnym výtvarníkom je to kontraproduktívne, pretože jeho tvorba bude jeho profesiou ovplyvnená. V takom prípade by som volila skôr iný druh terapie ako arteterapiu, napríklad muzikoterapiu, pohybovú terapiu či dramaterapiu. Celý arteterapeutický proces má svoje čaro práve preto, že pracujeme pocitovo, intenzívne, uvoľnene a neriešime a nehodnotíme estetiku výsledného produktu. Ak sa chce niekto učiť výtvarným zručnostiam a baví ho to, na to sú rôzne iné možnosti napr. hobby výtvarné kurzy.

Je vhodná aj pre deti?

Arteterapia je vhodná pre deti i dospelých. Vždy je to individuálne, pretože nikto nie sme rovnaký. Všeobecne mám však iba dobré skúsenosti pokiaľ ide o detských klientov, pre deti je tvorba a všeobecne kreatívna činnosť blízka a veľmi dobre sa skrze ňu dokážu prejaviť a komunikovať. Deti sú spontánnejšie a väčšinou radi tvoria a rozprávajú sa o tom, prevažne pracujem s dospelými, a tak je pre mňa práca s deťmi vždy veľkým obohatením i tréningom mojich zručností zároveň.

Musí byť arteterapeut psychológom? Aké sú možnosti štúdia (školenia) arteterapie? Kto sa môže stať arteterapeutom?

Na Slovensku nie je bohužiaľ profesia arteterapeuta etablovaná, a preto chýbajú konkrétne legislatívne ukotvenia a podmienky pre túto prácu a profesionalizácia tohto povolania, tak ako to má napríklad profesia psychoterapeuta. Certifikovaným arteterapeutom môže byť osoba z tzv. pomáhajúcich profesií (psychológ, pedagóg, sociálny pracovník, lekár, liečebný pedagóg,  psychoterapeut, zdravotná sestra a pod.), ktorá absolvovala arteterapeutický výcvik/vzdelávanie. Myslím si, že ak sa niekto pre toto povolanie rozhodne, mal by mať komplexné vzdelanie, je to pre túto prácu nevyhnutnosť, pretože denne je nutné využívať poznatky zo psychológie, teórie umenia, medicíny, liečebnej pedagogiky, antropológie a mnohých iných. V zahraničí je možné odbor arteterapie samostatne študovať na vysokých školách.

Ako si vybrať toho správneho?

Funguje to rovnako ako keď si človek hľadá svojho psychoterapeuta, je dôležité aby daný arteterapeut mal príslušné vzdelanie a skúsenosti. Tiež je nemenej dôležité si s klientom osobnostne “sadnúť“, aby boli stretnutia príjemné a aby sa obaja, klient aj terapeut, dokázali navzájom pochopiť a aby sa darilo napĺňať zámery arteterapeutických stretnutí, ktoré si spoločne na začiatku arteterapie zadajú.

Ako často by mal človek arteterapiu absolvovať?

To je veľmi individuálne, záleží od toho či ide o skupinové stretnutia alebo individuálne, alebo aj od toho aké sú časové kapacity klienta aj arteterapeuta. V mojej praxi, kde sa venujem individuálnej arteterapii, sa mi osvedčila periodicita stretávaní raz za týždeň alebo raz za dva týždne.

Prečo ste sa stali arteterapeutkou?

Asi pred desiatimi rokmi som študovala walfdorskú pedagogiku, toto štúdium prebiehalo najmä cez víkendy a na jeden takýto víkend bol pozvaný hosť- šaolínsky mních, lektor z Nemecka, ktorý sa celý život zaoberá detskou kresbou a jej diagnostickým potenciálom. Prišiel nám prednášať na tému diagnostiky detskej kresby, čo ma veľmi zaujalo a samozrejme aj to, že so sebou doniesol jeden obrovský kufor plný kresieb detí z celého sveta. Takisto sme mali možnosť absolvovať workshop, kde nám ukázal ako sa dá ,,čítať“ detská kresba, čo si na nej všímať, ale aj to, že ide o vlastne absolútne univerzálny komunikačný prostriedok, ktorý sa nemusíme učiť, pretože vývoj detskej kresby je rovnaký pri deťoch na celom svete bez rozdielu národnosti či kultúrnych vplvov (ak hovoríme o zdravých jedincoch). Tento jazyk nás nikto nemusí učiť a častokrát má veľmi veľkú výpovednú hodnotu, najmä ak potrebujeme nahliadnuť do tajov detskej duše. Po workshope lektor prišiel za mnou a dal mi spätnú väzbu, že som poväčšinou veľmi dobre interpretovala rôzne detské kresby a mohla by som sa tejto oblasti venovať, nakoľko mám na to pravdepodobne talent. Po tomto zážitku, ktorý mal na mňa naozaj zásadný vplyv, som sa začala zaujímať o možnosti štúdia arteterapie a v roku 2015 som nastúpila na dlhodobý arteterapeutický výcvik v Bratislave v inštitúcii Terra Therapeutica. Teraz po nejakom čase, čo sa arteterapii profesionálne venujem, mi to príde ako veľmi prirodzený jav, nakoľko pochádzam z umeleckej rodiny a vydala som sa do rodiny lekárov. Vnímam sa ako spojítko medzi viacerými svetmi, ktoré sa snažím citlivo prepájať. Pre mňa je arteterapia symbolom spojenia dvoch svetov, sveta umenia a sveta vedy, čo je vo svojej podstate veľmi unikátne a obohacujúce. Je to aj dôvod, prečo túto prácu vykonávam a milujem. Som presvedčená, že tvorba a umenie má moc inšpirovať i meniť naše životy.

Práca terapeuta dokáže byť aj náročná, akým spôsobom si dobíjate baterky vy?

Oddych je dôležitou súčasťou životov nás všetkých, najmä ak chce človek pomáhať iným. Myslím si, že kvalitne pomáhať iným ľuďom sa dá iba vtedy, ak sami máme tie baterky dobité. Pre mňa sú mojími zdrojmi energie môj manžel, psík, domáca pohoda či prechádzky v prírode. Užívam si aj chvíle, keď som sama a môžem si čítať. Absolútny relax a vypnuite však zažívam, keď jazdím na koni v prírode, tie momenty sú pre mňa veľmi dôležité, želala by som každému, aby mal vo svojom živote niečo podobné, keď nemusí myslieť na výkon a môže si plne užívať prítomnosť a radosť zo života.