Terapia umením – tvorivá cesta zo smútku?

Posledný rok priniesol mnohým aj žiaľ. Strata milovaného človeka bolí, no azda ešte viac, ak prišla náhle, nečakane, prirýchlo. Rok s pandémiou nás naučil nebrať nič ako samozrejmosť a vážiť si blízkosť ľudí, ktorých máme radi. Aj keď je cesta smútením dlhá a bolestivá, treba ňou prejsť. Pomôcť pri tom dokáže terapia umením.

Smútok je základná ľudská emócia. Môžeme smútiť za zosnulým blízkym i za bývalým partnerom po rozvode, ale aj nad stratou zamestnania. Každý z nás má na to právo. Utápať sa v žiali dlhodobo však nepomôže. Arteterapeutka Sasha Točík Berkyová odporúča vyhľadať odborníka čo najskôr: „Ak je človeku ťažko, odporúčam osloviť psychológa, psychoterapeuta, lekára, smútkového poradcu či arteterapeuta. Nie je najlepšie vyrovnávať sa s takouto skúsenosťou osamote. Práve včasná pomoc môže zabrániť rôznym skratovým situáciám či ochoreniam rôzneho druhu, ktoré môžu vyvolať aj dlhodobé následky na psychickom a fyzickom zdraví.“

Ako sa smútenie prejavuje?

Je to veľmi individuálne, no väčšina ľudí sa pohybuje v spektre emócií, akými sú hnev, úzkosť, obviňovanie, strach, pocit osamelosti… Môže sa stať, že emócie prestanete cítiť úplne. Mnoho emócií sa zároveň prejavuje fyzickými symptómami, najmä búšením srdca, problémami s dýchaním, tlakom na hrudi alebo na krku, stratou hmotnosti, prípadne rýchlym priberaním. U niektorých ľudí môže zármutok prerásť do panických záchvatov, fóbií, dokonca až do dlhodobej depresie. Bežne sa vyskytujú aj problémy so spánkom, strata energie, podráždenosť, agresivita či strata záujmu o aktivity, ktoré predtým prinášali človeku radosť a naplnenie.

Tamara má čerstvých 65 rokov. Pred rokom by jej ani vo sne nenapadlo, že namiesto veľkej oslavy ich bude bolestne prežívať v pozícii vdovy. Od smrti jej milovaného životného druha uplynuli štyri mesiace a ona stále nedokáže v noci spať. Častejšie sa háda s dospelými dcérami, niekedy celé týždne nechce vidieť ani ich, ani vnučky, ktoré jej posielajú textové správy a e-maily. Dokonca podozrieva susedov, že ak by boli ohľaduplnejší, všetko by dnes bolo inak… Keď konečne zaspí, budí sa s pocitom, že maľuje obraz, do ktorého vkladá svoje emócie. „Keby som vedela písať príbehy, asi by som si sadla, niečo napísala a zavesila to na Facebook. Možno by mi to pomohlo. Možno by som zistila, že iní sú na tom podobne. No ale pravda je taká, že ani maľovať veľmi neviem. Len ma to týmto smerom stále akosi ťahá,“ opisuje Tamara.

Vylieči tvorivosť smútok?

Terapeutka S. Točík Berkyová považuje arteterapiu za univerzálny druh terapie, ktorý sa dá veľmi dobre aplikovať aj počas trúchlenia: „Každý človek má svoje vlastné, individuálne kompenzačné mechanizmy. Pomocou nich sa vyrovnáva s náročnými životnými situáciami. Je však dôležité, aby terapeut s týmito témami vedel pracovať. Trúchlenie má svoje fázy. Najčastejšie hovoríme o fáze šoku a odmietnutia, fáze aktívneho smútenia a fáze integrovaného smútku. V každej z nich prichádza iná paleta emócií. Po počiatočnom‚ to snáď nie, to nemôže byť pravda, nemôžem tomu uveriť‘ dáva arteterapia napríklad vo fáze aktívneho smútenia možnosť slobodne neverbálne vyjadriť svoje rôznorodé pocity prostredníctvom jednoduchých techník.“ Hnev, agresia, stres, napätie či citová bolesť sa takto môžu zmierňovať a uvoľňovať. „Ak by sme tieto pocity iba potláčali, v dlhšom horizonte by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na celkové zdravie,“ pripomína arteterapeutka.

Rovnako dôležité ako prejsť bolesťou je pracovať na sebe vo fáze integrovaného smútku, keď sa človek učí žiť a vyrovnávať s faktom, že o blízku osobu prišiel. V tomto prípade sú vhodné techniky, ktoré pôsobia relaxačne, navodzujú príjemné pocity či zamestnávajú ruky a myseľ, aby v živote prestali dominovať pocity zármutku.

Je dobré vedieť, že zármutok nie je proces, ktorý sa jedného dňa ukončí a už nikdy sa nevráti. Cieľom terapie v takýchto prípadoch je, aby klient po čase vedel normálne fungovať a aby nebol v bežnom živote nijako obmedzený. Po spracovaní zármutku si dokáže vytyčovať nové ciele, meniť priority, hľadať a nachádzať, čo je v jeho živote naďalej a naozaj dôležité. „Takéto zásadné udalosti pretvárajú osobnosť človeka, a pokiaľ sa s nimi dostatočne nevyrovnáme, neskôr by sa na nás mohli negatívne podpísať,“ dodáva S. Točík Berkyová.

Keď umenie lieči dušu

Smútkoví terapeuti využívajú pri klientoch rôzne techniky. Pri deťoch je vhodná skôr forma hry. Mnohým však pomáha umenie. Niektorí ľudia sa vypíšu do básní, iní vložia všetok smútok do hudby a niektorí zas na plátno. Dokonca aj slávni umelci vytvorili niektoré zo svojich diel počas smútenia. Edvard Munch sa so smrťou svojej sestry vyrovnával pri maľovaní obrazu Choré dieťa. Jeho najznámejšie dielo Výkrik vyjadrovalo existenčnú úzkosť, ktorú zažíval aj pre stratu matky v ranom detstve. James O’Barr vytvoril komiks Vrana práve počas smútenia za snúbenicou, ktorú zabil opitý vodič. Tento komiks bol neskôr sfilmovaný v rovnomennom filme. Najznámejšia pieseň Erica Claptona Tears in Heaven vznikla počas trúchlenia za jeho malým synom.

„Existuje nespočetné množstvo techník arteterapie. Dokážu nám pomôcť vyjadrovať svoje autentické pocity – ktoré môžu niektorí klienti potláčať, alebo sa za ne hanbiť – a sú tu aj metódy, ktoré pomáhajú so sebareflexiou či s celkovým uvoľnením tela a mysle. Zármutok je náročnou fázou života. Človek sa počas neho nachádza v dlhodobom strese. Cieľom akejkoľvek terapie je v tomto prípade zmiernenie hladiny stresu a pomoc pri integrácii klienta do bežného života,“ hovorí odborníčka.

Nebojte sa opäť cítiť radosť

U trúchliacich ľudí novoobjavované pocity radosti často sprevádzajú pocity previnenia. O to viac, ak okolie od smútiaceho človeka očakáva len slzy. Malé iskierky nádeje vo forme radostných okamihov a schopnosť opäť si užívať rôzne aspekty života sú, naopak, skôr dobrým znamením.

Ako dlho však celý proces trúchlenia trvá? „Je to veľmi individuálne. Niekto sa so stratou blízkej osoby vyrovná za pár mesiacov, iným to môže trvať roky. Neexistuje jednotný a jednoduchý recept ako sa dostať z obdobia smútku.Veľmi to závisí od našej individuálnej duševnej kondície a kapacity. Väčšia úľava prichádza v momente a vo fáze, keď je človek ochotný prijať realitu smrti svojho blízkeho a je opätovne schopný vnímať a cítiť aj pozitívne emócie. Povedala by som, že zreteľná úľava prichádza vtedy, keď je strata prijatá ako súčasť života,“ uzatvára arteterapeutka S. Točík Berkyová.