Zatočte s kliešťom, milovníkom lúk!

Sezóna prechádzok a piknikov v prírode je konečne v plnom prúde. A s ňou aj sezóna kliešťov.
Prospieva im otepľovanie klímy, mierne zimy a častejšie zrážky. Dokážete kliešťa vytočiť? Nedoprajte mu čas! Ak je infikovaný, ohrozuje vaše zdravie a možno i život.

Absolútne najznámejší parazit z čeľade kliešťovitých prenáša na človeka dve síce známe, ale stále nebezpečné choroby. Kliešťová encefalitída je infekčné vírusové ochorenie napádajúce mozog a mozgové blany. Môže byť smrteľné, ale ochráni vás pred ním očkovanie. Lymská borelióza je bakteriálna infekcia, ktorá postihuje celý organizmus a v istom štádiu sa dá liečiť antibiotikami. Niekedy však chronické ťažkosti prerastú do celoživotných problémov.

Nič z toho však neznamená, že by ste mali prestať chodiť na lúku či do lesa. Stačí sa pred drobnými krvilačnými potvorkami vhodne chrániť, a keď sa už na vás prisajú, treba ich vedieť správne odstrániť. Mimochodom, vedeli ste, že z nižších vývojových štádií sajú krv larvy aj nymfy, ale z dospelých kliešťov iba samičky? Vyvinutý dospelý samec má za úlohu už len oplodniť samicu a potom hynie.

Otepľovanie im vyhovuje

Globálne otepľovanie spôsobuje, že klíma sa za posledné storočie výrazne mení. V uplynulých dvoch desaťročiach sa táto tendencia navyše výrazne zrýchlila. Stúpajúce teploty prinášajú nielen extrémne vrtochy počasia, ale aj posun klimatických pásiem. Na Slovensku teplota stúpla približne o 1,4 stupňa, čo z dlhodobého hľadiska znamená, akoby sa na naše územie posunulo podnebie severného Balkánu.

Teplé oblasti, ktoré kliešte obľubujú, sa posúvajú aj na severné Slovensko a do vysokohorských nadmorských výšok. Zatiaľ čo pred 30 rokmi žili tieto parazity vo výške do 600 až 800 metrov, posledné roky ich parazitológovia zaznamenávajú už aj vo výške 1 000 až 1 200 metrov nad morom. Našli ich dokonca vo Vysokých Tatrách.

Páči sa im v tráve a nízkych kríkoch

Veríte, že kliešte padajú zo stromov? Tento dlhodobo úspešný mýtus je jeden veľký omyl. Najlepšie sa cítia v tráve na lúke alebo v nižších listnatých krovinách v lesoparkoch a priamo v horách skôr v bujnom lesnom podraste než na veľkých stromoch. Živia sa krvou zvierat, napríklad ježkov, zajacov, myší, vtákov, ale aj ľudí. Preto sa objavujú všade tam, kde sa vyskytujú ich hostitelia. Pokojne na vás vylezú aj na lavičke v parku. Okrem vás ju totiž používajú i vrany či iné vtáky, na ktorých kliešte rady parazitujú. Rizikové sú aj mačky a v menšej miere psy. Na kožu sa im s obľubou prisávajú kliešte, ktoré môžu prenášať boreliózu. Patogény preniknú do organizmu napríklad pri maznaní sa s domácim miláčikom, ak sa vám podarí nakazeného kliešťa preniesť na seba alebo ho nechtiac rozpučíte.

Všetky tieto fakty sú zároveň odpoveďou na otázku, prečo sa kliešte čoraz častejšie vyskytujú aj vo vyslovene mestskom prostredí. „Keď som si naposledy zbadala liezť po ruke kliešťa, neverila som vlastným očiam. S kamarátkou sme práve sedeli na okraji fontány uprostred námestia obloženého zámkovou dlažbou. Široko-ďaleko nebol nijaký strom ani väčší kúsok trávnika, len pár kvetináčov so sezónnou mestskou zeleňou,“ vraví vysokoškoláčka Stela. „Žijeme v rušnom bratislavskom Starom Meste, no kliešte už objavili naše balkóny aj terasy,“ potvrdzuje manažérka Silvia.

Uhryznutie drobného vytrvalého upíra je nebezpečné len v prípade, ak prenáša baktérie z rodu Borrelia alebo vírus z rodu Flavivirus. Áno, výskumy hovoria, že približne desať percent kliešťov je infikovaných boréliami a jeden až dva kliešte zo sto prenášajú encefalitídu. To však neznamená, že smoliarsky kontakt práve s niektorým z nich u vás automaticky vyvolá infekciu. Možno o tom netušíte, no imunitný systém človeka si s hrozbou väčšinou poradí.

Zákerný zápal

Kliešťová encefalitída, teda zápal mozgu, mozgových blán alebo miechy a jej obalov, je infekčné vírusové ochorenie. Infikovať sa môžete kliešťami alebo aj konzumáciou nepasterizovaných mliečnych produktov od nakazených zvierat. Inkubačná lehota je jeden až tri týždne a ochorenie prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze sa po siedmich až desiatich dňoch od infikovania objavia príznaky podobné chrípke: horúčka, únava, bolesť hlavy, končatín, celková nevoľnosť, črevné či žalúdočné ťažkosti. Nasleduje bezpríznakové obdobie, ktoré trvá jeden až dvadsať dní, a po ňom druhá fáza.

Začínajú sa prejavovať príznaky postihnutia centrálneho nervového systému: vysoká horúčka, bolesti hlavy, stuhnutá šija, svetloplachosť, depresia. Ochorenie môže niekedy spôsobiť dlhodobé neurologické problémy, výnimočne aj smrť. Aj keď ste si na koži neobjavili prisatého kliešťa, ale zbadali ste varovné signály, čo najskôr vyhľadajte všeobecného lekára. Príznaky môžu potvrdiť testy z krvi alebo mozgovomiechového moku.

Môžete sa dať zaočkovať

Proti kliešťovej encefalitíde môžete seba i svoje deti chrániť očkovaním. Ak žijete alebo sa často pohybujete v rizikových oblastiach, mali by ste ho zvážiť. Na Slovensku je najrizikovejšie Západné Slovensko: okolie pohorí Tribeč, Vtáčnik, Malé Karpaty a okresy Nitra, Nové Zámky, Trenčín a Levice. Na strednom Slovensku je to najmä Považská Bystrica, Rimavská Sobota a Sielnica. Na východnom Slovensku Slanské vrchy, Gemerská Poloma, okolie Košíc a Rožňava.

Pre toto ochorenie je typická sezónnosť – trvá od apríla do októbra. Najvhodnejšie je dať sa zaočkovať v zimných mesiacoch, aby ste si do obdobia zvýšeného výskytu kliešťov stihli vytvoriť dostatočnú obranyschopnosť. Vakcína sa skladá z troch dávok a ochráni vás minimálne počas troch rokov. Potom je potrebné preočkovanie jednou dávkou.

Na vine je baktéria

Borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje kožu, kĺby, vnútorné orgány aj nervový systém. „Na rozdiel od kliešťovej encefalitídy má pozvoľný a nenápadný priebeh – trvá oveľa dlhšie, kým sa objavia príznaky. Najskôr sa v mieste vpichu objaví červená škvrna, ktorá sa postupne zväčšuje a jej stred bledne. Možno pozorovať aj príznaky podobné chrípke: únavu, bolesti svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny, mierne zvýšenú teplotu,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Ester Točíková, MBA.

U niektorých ľudí sa ochorenie rozvinie oveľa výraznejšie – pociťujú veľkú únavu, pálenie a mravčenie kože, majú zápal kĺbov či svalov, červená škvrna sa im šíri po koži. Po čase pribúdajú ďalšie ťažkosti, ktoré môžu pripomínať rôzne iné ochorenia, napríklad reumu, únavový syndróm alebo ochorenie srdca či pečene s pozitivitou testov. Časté bývajú aj bolesti hlavy a ochrnutie tvárových nervov. „V poslednom štádiu ochorenia sa všetky príznaky stávajú trvalými, chronickými a do ich rozvoja sa môžu zapojiť aj autoimunitné mechanizmy,“ varuje skúsená neurologička.

Antibiotiká pomôžu, ale nie vždy

Ideálne je, ak vie lekár príznaky boreliózy identifikovať už v prvom štádiu a dá vám spraviť test na prítomnosť špecifických protilátok. Ak sa infekcia laboratórne potvrdí, predpíše vám antibiotickú liečbu. Pri vážnejších postihnutiach sa antibiotiká podávajú do žily.

Chronické ťažkosti však často pretrvávajú ešte dlho po preliečení, niekedy aj celý život. V takom prípade je dôležité podporovať imunitný systém. Vhodné sú prípravky na podporu imunity. V posledných rokoch sú zaznamenané dobré výsledky s infúznym podávaním vysokých dávok vitamínu C.

Dokonalý úchyt

Aj vy si kladiete otázku, ako je možné, že odstrániť jedného kliešťa je občas taká drina? Kliešť sa na koži drží doslova „ako kliešť“, lebo je do nej zavŕtaný a súčasne je na ňu aj prilepený. Jeho fixačný orgán sa volá chobôtik a podobá sa na skobu so spätnými zúbkami. Slúži na fixáciu v koži a spolu s klepietkami vytvára kanálik, ktorým kliešť nasáva krv k ústnemu otvoru.

Ešte počas prisávania vylučuje zo žliaz látku podobnú sekundovému lepidlu. Pomocou nej sa prilepí ku koži po celom obvode hlavičky okolo chobôtika. To mu umožní spoľahlivo sa držať na koži niekoľko dní – aj keď sa plne nacicia a dvestonásobne zväčší svoju hmotnosť. Potom slinami lepidlo rozpustí a voľne odpadne.

Na vyberanie kliešťa sú okrem pinzety k dispozícii špeciálne klieštiky, slučky, háčiky. Kúpite ich v lekárni. Majte ich v domácej lekárničke spolu s jódovou tinktúrou na dezinfekciu.

Najprv vytočiť, potom vytiahnuť!

Kliešťa musíte pri vyberaní z kože najskôr odlepiť. Pinzetou alebo špeciálnymi klieštikmi ho uchopte za hlavičku čo najbližšie pri koži. Najprv ho jeden až dva razy otočte na ktorúkoľvek stranu tak, aby bol stále v pinzete kolmo na kožu. Po jeho odlepení ľahko potiahnite kolmo proti koži. „Pokiaľ sa kliešť neuvoľní, veľmi jemne ním kývajte do strán, až kým ho nevytiahnete. A pripravte sa na to, že to môže trvať dlhšie, než ste očakávali. Preto trpezlivosť! Keď je kliešť spoľahlivo celý vonku, miesto ihneď vydezinfikujte, najlepšie jódovou tinktúrou. Ak ju nemáte, dobrá je aj voňavka alebo silnejší alkohol,“ spresňuje MUDr. Točíková.

Zhrňme si to: Zabudnite na podmienku točenia proti smeru hodinových ručičiek, zabudnite na olej, krém či lieh, alebo vlhký vatový tampón. Určite aj vy poznáte veľa „zaručených“ spôsobov, ako sa zbaviť prisatého kliešťa, no v skutočnosti funguje len jeden. Najprv odlepiť otočením, potom vytiahnuť. Všetky ostatné metódy nesú so sebou riziko, že ho nevyberiete celého. Pre úplnosť treba ešte pripomenúť, že miesto na koži, z ktorého ste parazita úspešne odstránili, pozorujte ďalej – niekoľko dní aj týždňov. „Pokiaľ sa na ňom alebo aj inde na koži objaví väčší červený fľak s belším stredom, ihneď choďte k lekárovi,“ pripomína ešte raz neurologička.

Kliešťovou encefalitídou sa síce nakazí len asi päť percent ľudí, no s boreliózou je to podstatne horšie. Odhady hovoria o desiatkach percent ľudí. Mnohé uhryznutia zostávajú totiž neodhalené a borelióza sa zistí až v neskorších štádiách v ambulanciách praktických alebo odborných lekárov. Preto pozor na kliešte!