Bolesť hlavy, ktorá robí zo života peklo – migréna

Migréna trápi čoraz viac mladých ľudí. Môžu ju zdediť, no častejšie je na vine priveľký stres a napätie. Poradiť si s ňou nevedia ani ľudia v zrelom veku. Ako ju odlíšiť od bežných bolestí hlavy?

Výhovorka frigidných žien, choroba ľudí, ktorí až priveľa analyzujú… Aj týmito poznámkami mnohí komentujú migrénu a častujú kolegov, ktorí majú tú smolu, že sa s ňou musia vyrovnať. Migréna nie je výmysel. Je to nepríjemné chronické ochorenie a regulárna neurologická diagnóza. Žiaľ, veľká časť spoločnosti ju stále neakceptuje. Ľudia, ktorým sa votrela do života, sa k nej často práve vzhľadom na obavy z reakcií okolia, kolegov či nadriadených v práci hanbia priznať a bojovať s ňou. Pritom skutočne ide o drastické bolesti hlavy, ktoré mnohých vyradia z bežných činností aj na niekoľko dní.

Naozaj iba ženy?

Štatistiky ukazujú, že na Slovensku máva záchvaty migrény vyše 160-tisíc ľudí. Prevažujú ženy, no rozšírený laický názor, že na stovku žien s migrénou pripadá maximálne jeden muž s tým istým zdravotným problémom, absolútne neplatí. Muži nie sú až takou výnimkou, ako by sa mohlo zdať. Je ich približne trikrát menej, no dokopy ich na Slovensku môže byť až okolo 40-tisíc, čo sa rovná počtu obyvateľov väčšieho okresného mesta. Zaujímavosťou je, že kým u mužov môžu ťažké bolesti vekom doznievať alebo sa úplne vytratiť, u žien sa oveľa častejšie skôr zhoršujú.

Toto ochorenie sa najčastejšie vyskytuje vo vekovej skupine 25 až 45 rokov, ale trpia ním už aj deti a čoraz častejšie veľmi mladí, čerstvo dospelí ľudia. Mnohí netušia, že ich trápia migrény. Myslia si, že majú bežnú bolesť hlavy, a pomáhajú si voľnopredajnými liekmi proti horúčke a bolesti.

O tzv. migrenóznych bolestiach sa oplatí vedieť, že nebývajú obojstranné a nesústreďujú sa hlavne okolo spánkov. „Predpokladá sa, že migrenóznu bolesť hlavy spúšťa aktivácia tzv. generátora migrény v mozgovom kmeni a v oblasti hypotalamu, a to podnetmi, ako sú napríklad stres, emócie, požitie niektorých potravín či hormonálne výkyvy,“ spresňuje neurologička MUDr. Mária Petrincová. Ako ďalej pokračuje: „Zvýšená aktivita tohto centra následne vedie k podráždeniu vlákien trojklaného nervu v mozgových obaloch a v okolí ciev. Dôsledkom je rozšírenie ciev a prienik bielkovín plazmy do okolia, kde potom vzniká sterilný zápal s vylučovaním látok, ktoré sú zodpovedné za bolesť.“

Zmeny nálad alebo chutí

Blížiaci sa záchvat môžu naznačovať špecifické príznaky: zmeny nálad, únava, ospalosť, porucha koncentrácie, zvýšená dráždivosť a niekedy zvýšená chuť na nejaké konkrétne jedlo. Na túto fázu sa zvykne naviazať aura, ktorá sa objavuje v prípade 15 až 30 percent ľudí trpiacich migrénou. Najčastejšie je zraková – vtedy môžete vnímať skreslené videnie s mihotajúcimi sa svetlami –, ale máva aj podobu poruchy reči, obrny končatín na jednej strane alebo pocitu mravčenia v okolí úst. Samotná aura ešte nebolí, no je to mimoriadne nepríjemný stav. Človek si vtedy zreteľne a veľmi citlivo uvedomuje, že to, čo sa s ním deje, má blízko k poruche vedomia. Keď aura doznie, začína sa spúšťať bolesť hlavy.

Aj pri migrénach bez aury je bolesť spočiatku jednostranná, ale neskôr sa môže rozšíriť na celú hlavu. Je pulzujúca, ťahavá, bodavá a mimoriadne intenzívna. Podľa opisu mnohých ľudí je to stav, akoby im do hlavy „niekto vrazil vrták a vŕtal a vŕtal a neprestával“. Iní opisujú, že sa cítia, akoby im každú chvíľu mala „doslova prasknúť lebka“. K tomu sa často pridáva pocit na vracanie alebo samotné vracanie a aj neznášanlivosť svetla a zvukov. Atak trvá obvykle 4 hodiny až 72 hodín, v extrémnych prípadoch sa natiahne aj na týždeň. Vtedy je už potrebný zásah lekára, neraz i pobyt v nemocnici a infúzna terapia. Táto nepríjemná bolesť vás môže prekvapiť raz alebo niekoľkokrát za mesiac. V extrémnych prípadoch aj pätnásťkrát mesačne, čo sa však už označuje ako chronická migréna.

Vyradený z bežného života

Oplatí sa vedieť, že záchvaty migrény môžu mať i u toho istého človeka rôznu intenzitu. Znesiteľnú, ktorá umožňuje takmer normálne fungovanie, alebo natoľko prenikavú a omračujúcu, že človeka zvyknutého na náročnú hektiku vyradí aj z najobyčajnejších činností. Pri takýchto záchvatoch nie je možné premýšľať, pracovať a už vôbec nie fungovať. Pre ľudí, ktorí migrénu nepoznajú, je nepochopiteľný predovšetkým fakt, že po doznení bolestí sa z nich chorý spamätáva ešte ďalšie dva dni.

Stáva sa to aj 21-ročnému Adamovi. Mladý športovec, šikovný matematik a úspešný riešiteľ takmer všetkých stredoškolských matematických súťaží začal mať problémy ešte ako chlapec. Zvláštne prvotné prejavy migrény – náhle napínanie na vracanie alebo vracanie – si najskôr všetci spájali so strachom z písomiek, hoci u takéhoto šikovného žiaka to nedávalo zmysel. Keď po niekoľkých hodinách nastúpili bolesti hlavy, zdalo sa, že je to vyčerpaním organizmu a dehydratáciou po tráviacich problémoch. Diagnóza migréna spočiatku nikomu nenapadla. O to väčší bol strach z toho, čo to môže byť a prečo sa to vracia.

Najhoršie bolo, že počiatočná ústretovosť učiteľov sa časom menila na podozrenia zo simulovania. K rozuzleniu prispel mimoriadne ťažký záchvat, po ktorom skončil na nemocničnej neurologickej JIS s infúziami v rukách. „Paradoxne, v maturitnom ročníku ma už moja triedna profesorka púšťala z vyučovania domov hneď, keď som jej povedal, že mi začína tŕpnuť ruka a pred očami mám škvrnu. Našťastie, do zásahu prudkých bolestí mi vždy zostávalo toľko času, aby som sa bezpečne dostal domov,“ spomína Adam. Svoj vysokoškolský život si už väčšinou dokáže organizovať tak, aby migrénu zvládol, ale aj on priznáva, že kritické sú i „zotavovacie dni“. „Ak to nepoznáte, buďte si istí, že to nie je stav, v ktorom by ste chceli skladať skúšku alebo v práci prezentovať nový projekt,“ približuje Adam.

Ako a prečo vzniká?

Mechanizmus bolesti je už síce známy, neznámou však ostáva presná príčina. Viac sa vie o faktoroch, ktoré vyprovokujú tieto ťažkosti. U žien sú to napríklad ženské hormóny a ich prirodzené výkyvy. A to je aj odpoveď na otázku, prečo mnohé ženy bolí hlava v období menštruácie alebo okolo nej. Niektoré však migréna prekvapí počas ovulácie.

Ak sú za migrénou ženské hormóny, je možné, že vás prestane týrať po nástupe menopauzy. No neplatí to stopercentne. Približne pätine žien ochorenie zostáva aj vo vyššom veku a niekedy sa ešte zhorší.

U mladých žien môže záchvaty odštartovať hormonálna antikoncepcia. V tom prípade je lepšie vysadiť ju, obzvlášť ak mávate migrénu s aurou, ktorá je rizikovým faktorom vzniku cievnej mozgovej príhody. Ak trpíte migrénami a beriete hormonálnu antikoncepciu, určite ju vysaďte, ak zároveň fajčíte, máte poruchu metabolizmu tukov, vysoký cholesterol alebo vyšší krvný tlak.

Spúšťačom migrény býva aj jedlo. Za jedného z hlavných vinníkov sa často označuje čokoláda a obsah kakaa v nej, ale ukázalo sa, že migrénu vyprovokuje skôr vzácne. Oveľa častejšie je na vine kofeín, ktorý môže niekomu bolesti skôr zmierniť, iným však, naopak, vyvolať. Ešte horší vplyv máva alkohol. Migrenikom stačí na spustenie bolesti aj minimálne množstvo: jedno pivo, poldeci alebo dve deci vína, najčastejšie červeného. Na vine sú vraj rastlinné alkaloidy, flavonoidy, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Nechcete migrénu? Vyhnite sa taveným alebo plesňovým syrom aj pokrmom s obsahom glutamanu sodného.

Spúšťačom migrény býva aj jedlo. Za jedného z hlavných vinníkov sa často označuje čokoláda a obsah kakaa v nej, ale ukázalo sa, že migrénu vyprovokuje skôr vzácne. Oveľa častejšie je na vine kofeín, ktorý môže niekomu bolesti skôr zmierniť, iným však, naopak, vyvolať. Ešte horší vplyv máva alkohol. Migrenikom stačí na spustenie bolesti aj minimálne množstvo: jedno pivo, poldeci alebo dve deci vína, najčastejšie červeného. Na vine sú vraj rastlinné alkaloidy, flavonoidy, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Nechcete migrénu? Vyhnite sa taveným alebo plesňovým syrom aj pokrmom s obsahom glutamanu sodného.

A zasa histamín

Príčinou ťažkostí býva aj vyššia hladina histamínu. Keď trpíte histamínovou intoleranciou, mali by ste sa vyhnúť hlavne kuracine, paradajkám a citrusom, no hodnota histamínu narastá aj po konzumácii konzervovaných potravín a polotovarov. Antihistamínová diéta je prísna a nedovoľuje konzumovať pomerne veľké množstvo potravín, no odborníci tvrdia, že nie všetky vám automaticky ublížia. Nemusíte zo svojho jedálnička vylučovať všetko podozrivé. Lepšie je odsledovať, čo vám škodí, a potom stačí vyhnúť sa iba rizikovým pokrmom.

Migrénu vie vyvolať aj priveľa stresu, málo oddychu a spánku, ale aj zmena počasia spojená so zmenou atmosférického tlaku. Vyprovokovať ju môžu aj niektoré lieky, napríklad nitroglycerín, ktorý pomáha predchádzať nepríjemným pocitom sprevádzajúcim ochorenie angina pectoris.

Riešte to

Ak vás trápia opakované silné bolesti hlavy, nečakajte, že spontánne prejdú. Migréna totiž môže sprevádzať aj vážnejšie zdravotné problémy. Býva príznakom stavu foramen ovale patens, pri ktorom sa otvor prítomný v priehradke medzi pravou a ľavou predsieňou srdca neuzavrie počas prvých mesiacov po narodení. Aj preto pri opakovaných bolestiach radšej vyhľadajte odborníka, aby odhalil, o aký typ bolestí ide a čo je ich príčinou. Na základe zistení potom nasadí terapiu – či už liečebnú, alebo úľavovú.

Ako veľmi prospešné sa odporúčajú pravidelné antimigrénové masáže, terapia s infúznym vitamínom C, správne zvolená farebná terapia či rôzne relaxačné techniky, s ktorými vie pomôcť arteterapia.

Pomôcť sa dá vždy. Potrebná však je aktívna spoluúčasť dotknutého človeka, a to v podobe zmeny životného štýlu a správnej stravy. Vyhýbajte sa konzervačným látkam, množstvu sladkostí a bielej múke. Pri diagnostikovanej migréne dbajte na dostatok relaxu, a ak vám nič nebráni, venujte sa športu. Tiež môže pomôcť. Mnohým to možno nevyhovuje, ale pri migréne je potrebná každodenná rutina, kvalitný spánok, pohyb na čerstvom vzduchu, dostatočný prísun tekutín a vyhýbanie sa fyzickému preťaženiu. Rovnako dôležitá je aj pravidelná strava. Do jedálnička zaraďte potraviny s obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré sú v olejoch a mastných rybách. Spúšťačom migrény môže byť aj nedostatok horčíka, preto dbajte na jeho dostatočný prísun. Nájdete ho v zelenej zelenine, minerálkach či celozrnných potravinách.