Nikoho nevaruje, jednoducho príde a zmení život. Úplne. Náhla cievna mozgová príhoda patrí v Európe k tretej najčastejšej príčine smrti a je absolútne najčastejšou príčinou trvalej invalidity ľudí po päťdesiatke. Treba k tomu ešte niečo dodať? Treba – to, že cesta späť neraz existuje.

Ak niekto z našich najbližších prekoná náhlu mozgovú príhodu, mŕtvicu, a zdá sa, že z najhoršieho je vonku, snáď neexistuje naliehavejšia otázka než: čo ďalej? Ako ho znova zaradiť do života? Kde hľadať pomoc pre čo najlepšie zotavenie? A je vôbec možné predísť opakovaniu?

Cievna mozgová príhoda (CMP) patrí k najzávažnejším akútnym ochoreniam mozgu. V civilizovaných krajinách postihuje ročne najmenej troch ľudí z tisícky! Ako vyplýva z jej názvu, poškodzuje mozog a jeho centrá. Je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu. Tie pri nedokrvení odumierajú. Ešte horšie je, že k tomu dochádza veľmi rýchlo. Už po 3 – 4 minútach, počas ktorých chýba kyslík, mozgové bunky odumierajú a mozgové centrá sa poškodzujú.

Zasiahnutá je najčastejšie oblasť reči, koordinácie a pohybu. Po prekonaní mŕtvice zostáva mnoho pacientov pripútaných na lôžko a odkázaných na starostlivosť iných. Ak je mozog bez kyslíka 9 a viac minút, ide už o nezvratný proces a končí fatálne…

Rizikové skupiny

Náhlu mozgovú príhodu prakticky nemožno predvídať. Postihnúť môže kohokoľvek. Existujú však rizikové skupiny, u ktorých sa objavuje častejšie:

  • ľudia s vysokým krvným tlakom, aktívni aj pasívni fajčiari a konzumenti alkoholu vo väčšom množstve,
  • pravdepodobnosť je vyššia u ľudí s cukrovkou, nedostatkom pohybu a BMI vyšším ako 30,
  • vyskytnúť sa môže aj u ľudí s poruchami srdcového rytmu a aterosklerózou.

Nič z toho sa však netýka len starších! Veková hranica sa aj v tomto prípade znižuje. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) postihla pred štyrmi rokmi 352 ľudí vo veku 20 – 44 rokov, čo bolo o 66 ľudí viac než pred piatimi rokmi! Čo sa týka pohlavia, vyskytuje sa častejšie u mužov než u žien, a to takmer v každej vekovej skupine. Tento nepomer je obzvlášť evidentný vo vekových kategóriách 45 – 54 rokov (sú to aktívni muži v produktívnom veku), ako aj v kategórii 75 – 79 rokov, kde býva postihnutých dvojnásobne viac mužov. Po osemdesiatke sa rozdiel minimalizuje a vo veku nad 85 rokov už výskyt mozgovej príhody prevažuje u žien.

Čo bude ďalej?

Náhla mozgová príhoda zasahuje konkrétneho človeka, no dotýka sa celej rodiny. Nie je to chrípka, ktorá sa môže ťahať, ale keď sa z nej zotavíte, vy i vaši blízki môžu ďalej chodiť do práce, venovať sa koníčkom a žiť ako predtým. Tu sa mení všetko… Prvou víziou najbližších je vždy nádej, že ich blízky prežije. Viete, že je to aj podľa odborníkov prvý krok k úspechu? A to napriek tomu, že pacient je v tomto momente v rukách lekárov prvej pomoci či urgentnej neurologickej alebo neurochirurgickej medicíny.

Nezanedbateľnou stránkou sú možné následky. Žiaľ, často sú nepriaznivé, s hrozbou, že zostanú trvalé. Po fyzickej stránke môže dôjsť k:

  • oslabeniu alebo úplnému obmedzeniu pohyblivosti končatín na jednej polovici tela, zhoršeniu stability sedu, stoja a k poruche chôdze alebo celkovej paralýze väčšinou dolných končatín,
  • objaviť sa môžu poruchy prehĺtania, močenia a vyprázdňovania.

Oslabujú sa i kognitívne funkcie:

  • Pacient, ktorý prekonal mozgovú príhodu, môže trpieť zhoršeným zrakom a poruchami videnia, poruchou výslovnosti a reči, dokonca môže dôjsť až k úplnej strate reči.
  • Typickými nepriaznivými následkami sú ťažkosti s pamäťou a myslením.

Po návrate z nemocnice – z rúk odborníkov na urgentnú a doliečovaciu medicínu – je síce človek, ktorý prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu, „z najhoršieho vonku“, no v drvivej väčšine prípadov odkázaný na starostlivosť rodiny. Ako mu pomôcť zotaviť sa po fyzickej a psychickej stránke a urobiť čo najviac pre návrat do plnohodnotného života?

Rehabilitácia, rehabilitácia, rehabilitácia

To sú slová, ktoré počúvate od lekárov, keď je bezprostredná hrozba úmrtia zažehnaná. Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré zasiahla a znefunkčnila. Dôkladná a pravidelná fyzioterapeutická liečba pod vedením a dohľadom odborníkov je kľúčom k lepšej kvalite života.

Čo zahŕňa? Fyzioterapeutických a rehabilitačných prístupov je viacero. Zamerané sú na fyzickú i psychickú obnovu zdravia. Základom je „na mieru šitý“ rehabilitačný plán. Má byť pre každého pacienta absolútne individuálny a vychádzajúci zo závažnosti konkrétnych následkov.

Obnova stratených zručností

Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Ich opätovné ovládnutie má priamu súvislosť so samostatnosťou.

Fyzická časť liečby sa preto zameriava na zvládnutie mobility – aj s potrebnými zdravotnými pomôckami, akými môžu byť podporné ortézy, invalidný vozík či chodúľky na kolesách. Prvotným cieľom je tu aspoň čiastočná stabilizácia a spevnenie tela, ako aj schopnosť uniesť jeho váhu.

Vo svete je rozšírená aj tzv. terapia vyvolávaná obmedzeniami. Jej filozofiou je stimulácia postihnutej končatiny na úkor zdravej. Práca zdravej končatiny sa obmedzí, a tým dochádza k posilňovaniu postihnutej tak, aby sa zlepšila jej funkčnosť.

Pri závažnejších následkoch – ktoré postihli prevažnú časť tela – sa využíva funkčná elektrická stimulácia. Na oslabené svaly sa aplikuje elektrický prúd. Spôsobí ich stiahnutie, teda kontrakciu. Takáto stimulácia obnovuje svalové napätie, a teda aj funkčnosť poškodených svalových centier.

Vedeli ste?

Pri rehabilitácii pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode účinne pomáhajú aj robotické prístroje. Účinné sú najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a tzv. pohybovú pamäť. Akékoľvek liečebné a rehabilitačné postupy sa však aj v tomto prípade musia vykonávať pod dozorom odborníkov, najmä lekárov a fyzioterapeutov.

Mozgová príhoda nanešťastie nepostihuje len fyzickú stránku človeka – poväčšine aj psychickú. Účinným prostriedkom tu môžu byť cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií. Liečba je zameraná predovšetkým na pamäť, sociálne zručnosti, reč, ale aj podvedomie.

Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie. Dôležitá je preto aj logopedická liečba. Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností. Ale pozor: všetko závisí od závažnosti následkov. V niektorých prípadoch už, žiaľ, obnova reči nie je možná.

Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba. V úplnom závere liečby, keď prichádza na rad celkové posilnenie osobnosti, pomáha neraz aj mladá disciplína – arteterapia. Veľmi nápomocné bývajú napríklad modelovacie techniky, za pomoci ktorých možno stimulovať viaceré dôležité centrá v mozgu.

Kedy začať s liečbou?

Pri tomto závažnom ochorení platí heslo: čím skôr, tým lepšie. S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 – 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, resp. od neurochirurgického zákroku. Po návrate do domáceho prostredia je veľmi dôležité pokračovať s fyzioterapiou v odbornom zdravotníckom centre a cvičenia doma opakovať presne podľa pokynov fyzioterapeuta.

Prioritami sú:

  • stabilizácia zdravotného stavu,
  • minimalizovanie komplikácií a následkov,
  • zabránenie opakovaniu.

Výsledky nečakajte ihneď

Naliehavou otázkou samotného pacienta i jeho najbližších je: ako dlho bude trvať rehabilitácia? Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká. Trvanie rehabilitácií, prípadne využívanie liečebných masáží a regeneračných techník závisí od závažnosti následkov a komplikácií, ktoré pacientovi zostali. U niektorých ľudí dochádza k zotaveniu v pomerne krátkom čase, u iných treba rátať s dlhodobou odbornou fyzioterapeutickou pomocou. Teda v trvaní niekoľkých mesiacov, výnimočne aj rokov. Dôležité je počítať s tým, že výsledky neprídu ihneď. Predpokladom úspechu a efektivity liečby je trpezlivosť a skutočne pedantná a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.

Po príchode do domácej starostlivosti je potrebná spolupráca zo strany príbuzných. Keďže pravidelnosť je v tomto prípade zásadná, niektoré rehabilitačné cviky potrebuje pacient vykonávať doma, no pod dozorom alebo s pomocou svojich najbližších.

Prevencia je základ

Na Slovensku dochádza ročne k približne 400 prípadom náhlych mozgových príhod na 100 000 obyvateľov. Po kardiovaskulárnych a nádorových ochoreniach hovoríme aj o tretej najčastejšej príčine smrti. Do jedného mesiaca od výskytu zomrie približne tretina pacientov a až polovici z tých, ktorí prežijú, zostávajú trvalé následky. Ak žije na Slovensku 5,5 milióna obyvateľov, možno povedať, že ročne pribudne do sedem a pol tisíca invalidných pacientov po cievnej mozgovej príhode. Je to alarmujúce číslo.

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná. Odhaduje sa, že vo viac ako 15 percentách prípadov vzniká opakovaná príhoda do jedného roka. Dá sa tomu predísť? Stopercentná záruka neexistuje. Existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou. O čo ide?

K hlavným zásadám zdravého životného štýlu tu patrí úplná eliminácia fajčenia a zdravá a vyvážená strava:

  • Do jedálnička sa musí dostať čerstvé ovocie a zelenina v počte päť porcií denne.
  • Vhodné je konzumovať len chudé mäso, maximálne dvakrát týždenne, a uprednostňovať ryby.
  • Čo sa týka mliečnych produktov, odporúčajú sa 2 – 4 porcie denne. Môže to byť mlieko, jogurt alebo syr.
  • Pri slaných pokrmoch je dôležité obmedziť konzumáciu soli, pri sladkých zasa znížiť príjem potravín s umelo pridanými cukrami a náhradnými sladidlami.
  • Zamerať sa treba na zdravé tuky a oleje, v množstve 5 – 8 polievkových lyžíc denne. Obsahujú významný podiel omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ktoré sú dôležitým udržiavateľom zdravia srdca a ciev.

Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísaných liekov a, samozrejme, rehabilitačná liečba, teda pohyb. Pacienti, ktorí dodržiavajú predpísanú liečbu a prechádzajú na zdravší životný štýl, dokážu znížiť riziko opakovania mozgovej príhody až o 90 percent.

Včasnou liečbou k samostatnosti

Náhla cievna mozgová príhoda zasiahne do života konkrétneho človeka, ale aj do životov jeho najbližších. Hoci jej prekonanie je prvým krokom k úspechu, následky po nej bývajú závažné. Na tele i na duši. Samostatný život výrazne komplikujú a obmedzujú. Len včasnou liečbou, ktorú po fáze zásahu urgentnej medicíny predstavuje predovšetkým fyzioterapia pod dozorom odborníkov, možno časom dosiahnuť zotavenie, výrazné zlepšenie samostatnosti a zvýšenie kvality života.

.

Mimoriadne pokyny a informácie súvisiace s COVID‑19