Postcovidový syndróm si žiada špecialistov

Ochorenie covid-19 je tu už rok a stále je veľmi nové – neexistujú odpovede na všetky otázky. Jedným z najväčších problémov sú následky po prekonaní ochorenia. Priveľa pacientov trápi tzv. long covid alebo postcovidový syndróm. Aký je medzi nimi rozdiel? Ako sa prejavujú?

Máte v tom jasno?

Podľa britskej definície existujú tri druhy ochorenia covid-19. Prvým je akútna forma, pri ktorej sa príznaky ochorenia prejavujú prvé štyri týždne. Mnoho ľudí sa z akútneho covidu-19 uzdraví, no niektorých zaskočí pokračujúci, tzv. long covid. Príznaky v tomto prípade pretrvávajú v období medzi štvrtým až dvanástym týždňom. Imunita nevie zničiť vírus. Dôsledkom sú dlhodobé zvýšené teploty alebo horúčky, kašeľ, extrémna únava či lapanie po dychu. Prítomná môže byť aj bolesť alebo zvieranie na hrudníku, problémy s pamäťou a koncentráciou. Pretrvávať môže aj búšenie srdca, závraty, bolesti svalov a kĺbov, nevoľnosť, hnačka, strata čuchu a chuti, vyrážky. K príznakom môže patriť aj PCR pozitivita. Posledným typom je postcovidový syndróm, pre ktorý sú typické zdravotné ťažkosti objavujúce sa aj viac ako dvanásť týždňov po prekonaní akútnej formy infekcie.

Mária, čerstvá štyridsiatnička, prekonala covid-19 pred vyše tromi mesiacmi, no stále nie je fit. „Bolo to zlé. Niekoľko dní som mala vysoké teploty a nakoniec som skončila v nemocnici, pretože obsah kyslíka v krvi mi klesal pod 80 percent. Z najhoršieho som sa našťastie dostala, ale stále ma trápia nepríjemné následky. Kašlem, často ma bolí hlava. To som predtým poznala len zriedkakedy.“ Mária sa zadýcha aj pri menšej námahe a cíti sa neskutočne unavená: „Nevládzem vykonávať činnosti, ktoré som pred covidom zvládala ľavou zadnou.“ Márii každý z jej blízkych kladie na srdce, aby bola trpezlivá, poctivo brala vitamíny a veľa oddychovala. „Aj to robím, ale môj stav sa nezlepšuje. Ledva obriadim domácnosť a deti a popravde, neviem si predstaviť, že by som teraz mala znovu chodiť do práce. Nevládzem. Chystám sa k lekárke, ale neviem, či mi bude vedieť pomôcť. Počula som, že veľa možností pri riešení následkov po ochorení covid-19 zatiaľ neexistuje,“ dodáva. 

Čoraz viac ľudí

Mária s najväčšou pravdepodobnosťou trpí postcovidovým syndrómom. A nie je sama – takto postihnutých ľudí je čoraz viac. A nielen u nás. Potvrdzujú to i skúsenosti zo susedného Česka. Dáta, ku ktorým sa tam dopracovali, ukazujú, že postcovidový syndróm postihuje 5 až 10 desať percent chorých.

Štúdia v renomovanom časopise Lancet zasa odhalila, že až 76 percent ľudí po prekonaní ochorenia covid-19 s ťažším priebehom má pretrvávajúce ťažkosti aj 6 mesiacov po prepustení z nemocnice. Tieto problémy môžu obťažovať dokonca i ľudí, ktorí mali mierny alebo stredne závažný priebeh infekcie. A neobchádzajú ani mladých, hoci ohrozenejší sú ľudia nad 50 rokov. Ďalšími rizikovými faktormi pre rozvoj postcovidového syndrómu sú obezita a prítomnosť astmy.

Priveľa príznakov

Postcovidový syndróm, to nie je len pretrvávanie, ale aj znovuobjavenie sa zdravotných problémov po viac ako dvanástich týždňoch od prekonania akútnej fázy ochorenia. Hoci o tomto syndróme nie sú ešte ani zďaleka dostupné všetky informácie, už teraz je zrejmé, že má veľmi široké spektrum príznakov. Paradoxne, ako samostatná diagnóza zatiaľ neexistuje.

Najrozšírenejšie sú, samozrejme, pľúcne symptómy, keďže koronavírus zasahuje hlavne pľúca. Často sa prejavuje dlhotrvajúcim kašľom, zadýchavaním sa pri námahe a tlakom alebo bolesťou na hrudníku, pričom tieto ťažkosti môžu obťažovať aj chorých, ktorí nedostávali kyslíkovú terapiu. Prekvapivé je, že problémy môžu potvrdzovať abnormálne röntgenové alebo CT nálezy, no neraz sú prítomné bez preukázaných funkčných alebo röntgenových zmien. V takých prípadoch je veľká šanca, že postcovidový syndróm časom odznie, no napriek tomu je nevyhnutné nasadiť úľavovú liečbu na základe prítomných príznakov.

Nielen na pľúcach

Postcovidový syndróm nezahŕňa iba pľúcne ťažkosti. Časté sú príznaky, ktoré by ste s ochorením covid-19 na prvý pohľad nespájali. Objaviť sa môže nauzea (nutkanie na vracanie) alebo hnačky, ale rovnako aj zvýšená zrážavosť krvi, za ktorú môže zrejme imunitná odpoveď. V tomto prípade je potrebná protizrážavá liečba, ktorá eliminuje riziko pľúcnych embólií, cievnych mozgových príhod, srdcových infarktov. Tieto nebezpečné komplikácie môžu zdravotný stav skomplikovať aj 3 mesiace po prekonaní akútnej fázy ochorenia.

Nepríjemným dôsledkom ochorenia covid-19 bývajú aj reumatologické problémy, ako bolesti kĺbov a svalov, a objaviť sa môžu aj kožné vyrážky. Postihujú hlavne prsty, sú pomerne svrbivé a výzorom pripomínajú omrzliny. Do postcovidového syndrómu sa však radí aj nesústredenosť a horšia pamäť. Mnoho ľudí veľmi často poukazuje práve na tieto ťažkosti a pripomína, že predtým ich nikdy nemali. Spolu s depresiami a úzkosťami je to okruh problémov, ktorý im znemožňuje návrat do práce.

Neurologické ťažkosti

Veľkú skupinu pacientov trápia vyslovene neurologické obmedzenia. Hoci „úspešne“ prekonali covid-19, zrazu ich ničia kruté alebo dlhodobé bolesti hlavy, nepoľavujúca únava. Objavujú sa aj závažnejšie ťažkosti, ako zápalové poškodenie centrálneho nervového systému, periférnych nervov, encefalopatia (ide o tzv. bližšie nešpecifikované ochorenia mozgu), epilepsia či cievne mozgové príhody. Pomerne často sa ako následok infekcie vyskytuje tzv. zahmlenie mozgu, pri ktorom človek vníma, že nie je schopný myslieť tak aktívne, ako to bolo pred ochorením a prekonaním covidu-19.

Čo s tým všetkým?

Objektívne je dôležité vedieť, že liečba postcovidového syndrómu je stále na začiatku. Nateraz sa zameriava hlavne na tlmenie príznakov. Odborníci sa však zhodujú na tom, že je nutné pokračovať v zriaďovaní postcovidových ambulancií alebo postcovidových centier, v ktorých sa pacienti s ťažkosťami dostanú k špičkovej a komplexnej starostlivosti.

V súkromnom zdravotníckom centre Hippokrates sa starostlivosť o pacienta s postcovidovým syndrómom začína konzultáciou u lekára – u internistu alebo neurológa.

„Výsledkom konzultácie je personalizovaný liečebný plán, ktorý zohľadňuje individuálne potreby každého pacienta. Vo všeobecnosti obsahuje oxygenoterapiu a Bemer terapiu, ktoré zlepšia zásobovanie mozgu a celého tela kyslíkom, pričom saturáciu kyslíkom kontrolujeme denne oxymetrom. Infúzna liečba je zameraná na obnovu mozgovej činnosti, zmiernenie až odstránenie bolestí. Odporúčame aj infúzie s vysokodávkovým vitamínom C, ktoré majú zo všetkých liečebných možností azda najvyšší potenciál zastaviť postcovidový syndróm. Niektoré infúzie možno nahradiť aj perorálnymi liekmi. Snažíme sa vyberať lieky takého charakteru, ktoré majú čo najmenej vedľajších účinkov a sú čo najbližšie prírodnému pôvodu,“ vysvetľuje neurológ a medicínsky riaditeľ SZC Hippokrates MUDr. Karol Točík, PhD.

Podstatnou súčasťou liečby je rehabilitácia. Aj v tomto prípade ide o personalizovanú, individuálnu fyzioterapiu. Obvykle má tri fázy: začína sa rehabilitáciou dýchania, nasleduje silový tréning a nakoniec vytrvalostný tréning.

Súčasťou liečby je aj regenerácia psychických síl, čomu vie efektívne napomôcť arteterapia. Využíva prvky psychoterapie prostredníctvom rôznych foriem umenia ako spôsobu komunikácie. „Cieľom arteterapie je naštartovať u človeka samoliečebný proces a umožniť mu objaviť spôsob vyjadrenia emócií, psychických procesov a vzťahov, ktoré nie je vždy možné pomenovať slovne,“ vysvetľuje certifikovaná arteterapeutka Sasha Točík Berkyová.

Ako postupovať?

V súčasnosti sa pri dlhodobých ťažkostiach odporúča osloviť svojho ošetrujúceho lekára. Ten vás podľa prítomných príznakov zväčša pošle k príslušnému špecialistovi. Svojho lekára môžete pri pretrvávaní zdravotných problémov požiadať aj o kúpeľnú liečbu, ktorú majú v limitovanom režime hradiť zdravotné poisťovne. Mnohé kúpeľné zariadenia na túto potrebu reagujú tzv. postcovidovými pobytmi. Táto forma terapie je vhodná pre ľudí, ktorí prekonali akútnu fázu ochorenia a pretrvávajú u nich následky, ktoré im bránia vrátiť sa do bežného života. Nie všetci si však môžu dovoliť dlhodobé pobyty a úplný výpadok z bežných neodkladných každodenných povinností. Ako sa dá efektívne postupovať v takomto prípade? Ideálne je nájsť si alternatívu v podobe ambulantnej starostlivosti.

SZC Hippokrates ponúka práve takúto možnosť. „Jednotlivé spôsoby liečby sa navzájom dopĺňajú a popritom sa poskytujú pod jednou strechou a ambulantnou formou. Pacient dostáva kvalitnú a kompletnú starostlivosť bez toho, aby musel opustiť svoj domov, rodinu, prípadne zamestnanie. Poskytujeme dlhodobú starostlivosť, vedenie a edukáciu pacientov, ale aj ich rodinných príslušníkov,“ spresňuje K. Točík.

Dôležité je ešte ustrážiť si, resp. nezmeškať najúčinnejší začiatok terapie. Ideálny nástup na rehabilitácie je totiž do 4 mesiacov od prekonania choroby. Ak cítite, že po odznení covidu-19 stále nie ste vo svojej koži, že sa do pôvodnej formy nevraciate tak rýchlo ako po prekonaní iných infekcií, netrápte sa viac, než je nevyhnutné.