Hypertenzia nie je ľahká viróza – neprejde, ak ju necháte tak

Má prívlastok tichý zabijak, lebo dlho sa neprejavuje. Nebolí, nepichá, nevyrušuje. No ak ho neliečite, môže vás o pár rokov prekvapiť srdcový infarkt, mozgová príhoda, poškodenie zraku, obličiek. Hrozby, ktoré prináša vysoký krvný tlak, výrazne znižuje správna a dodržiavaná liečba a zdravá životospráva.

Tibor (41) prišiel o otca takpovediac zo dňa na deň. Cievna mozgová príhoda a prudké krvácanie, ktoré ju sprevádzalo, mu poškodilo mozog natoľko, že urgentná operácia bola nakoniec márna. „Otec mal 70 rokov, ale bol relatívne zdravý. Športoval, staral sa o seba. Až keď som po pohrebe upratoval jeho auto, našiel som výmenné lístky od obvodnej lekárky s odporúčaním k špecialistom na liečbu vysokého tlaku. Keby som to tušil, určite by som ho presviedčal, aké je dôležité ísť na tie vyšetrenia…“ sype si popol na hlavu.

Majte tlak pod kontrolou

Peter (51) je top manažér manažér v korporácii. Všeobecná lekárka ho pri preventívnej prehliadke upozornila, že má vyšší krvný tlak, a odporučila mu zmeniť životosprávu – viac športovať a zdravšie jesť. Keď snaha nezabrala, predpísala mu lieky. „Nechápem, prečo sa musím napchávať pilulkami, keď ma nič nebolí a cítim sa zdravo. Najprv som bral pol tabletky denne, potom celú, teraz už musím užívať dve v rôznych časoch. Dosť ma to obmedzuje, neraz na ne zabudnem, aj keď mi pípa upozornenie v mobile. Ale lekárke som nepovedal nič, nechcem, aby mi vynadala,“ priznáva.

Beáte (55) stanovili diagnózu esenciálna hypertenzia už ako 44-ročnej. „Všetky vyšetrenia boli v poriadku, nemala som žiadne pridružené ochorenia, dávala som si pozor na hmotnosť a športovala som. Poslali ma aj na holtera, čo je 24-hodinový monitoring tlaku, ale nič nezistili. Asi to súviselo s predčasným klimaktériom,“ uvažuje. Beáta patrí k ozaj disciplinovaným pacientom, tlak si pravidelne meria a chodí na preventívne kontroly. V motivácii má jasno: „Nechcem o desať-pätnásť rokov skončiť s mŕtvicou ani s infarktom.“

Najčastejšia je esenciálna hypertenzia

Už dávno neplatí, že vysoký krvný tlak je choroba starých ľudí. Dnes trápi štyridsiatnikov, dokonca i mladších, viac mužov ako ženy. Odhaduje sa, že na Slovensku ho má 50 percent dospelých a celosvetovo približne jeden z troch ľudí. Odborníci považujú hypertenziu za hlavnú príčinu úmrtí na kardiovaskulárne choroby a za druhú hlavnú príčinu všetkých predčasných úmrtí v západných krajinách.

Asi 90 percent pacientov trpí primárnou, inými slovami esenciálnou hypertenziou, ktorej príčiny sa nedajú presne určiť. Známe však sú jej rizikové faktory. Ide najmä o dedičné dispozície, obezitu, fajčenie, nadmerné solenie a nezdravé stravovanie, o častú konzumáciu alkoholu, nedostatok pohybu a chronický stres. Zvyšok pacientov má sekundárnu hypertenziu, za ktorou sa skrýva iné ochorenie. Existuje aj juvenilná hypertenzia, ktorá postihuje deti a tínedžerov.

Ak spávate menej ako 5 až 6 hodín, nerobíte dobre, hoci máte pocit, že vám to stačí. Aj dlhodobý nedostatok spánku narúša schopnosť regulovať stresové hormóny v krvi a môže mať za následok rozvoj hypertenzie. Pravidelný 7- až 8-hodinový nočný odpočinok pomáha stabilizovať alebo znižovať hodnoty krvného tlaku. Efekt je najvýraznejší, ak chodíte spať pravidelne medzi desiatou až jedenástou večer.

Nebezpečná a zákerná

Hypertenzia je nebezpečná a zradná obzvlášť preto, že nebolí. Mnohí pacienti netušia, že ju majú. Ďalší o nej síce vedia, ale neriešia ju. „Ak sa dlhodobý vysoký krvný tlak nelieči alebo sa lieči nesprávne, spôsobuje poškodenie srdca a ciev. Srdce sa postupne zväčšuje a hrubnú jeho steny, pretože musí pumpovať krv proti väčšiemu odporu,“ vysvetľuje známy internista MUDr. Vladislav Abaffy. Srdcové komory prestávajú byť dostatočne poddajné a ťažšie sa plnia krvou. Zvyšuje sa záťaž srdca, môžu vzniknúť poruchy srdcového rytmu alebo zlyhanie srdca. Poškodzujú sa aj cievy.

„Nekontrolovaný tlak v nich spôsobuje aterosklerózu, teda kôrnatenie ciev. Vznikajú na nich vydutiny, teda aneuryzmy, a slabé miesta, ktoré sa upchávajú a praskajú. Ľudia s aterosklerózou majú vyššie riziko srdcového infarktu, mozgovej príhody, ale aj poškodenia, až zlyhania obličiek, poškodenia zrazu a rozvoja demencie,“ upozorňuje lekár.

Zákernosť hypertenzie spočíva aj v tom, že ak sa prejavuje, tak skôr rôznymi nešpecifickými príznakmi, akými sú bolesti hlavy, krvácanie z nosa, dýchavičnosť, mierna ťažoba na hrudníku, závraty, „mušky“ v očiach, sčervenanie tváre, pocity nervozity či napätia alebo únava. Keby ste si v tejto situácii nasadili tlakomer a namerali si tlak vyšší ako 140/90 mmHg, bol by to jasný signál, že treba ísť k lekárovi.

Priveľa liekov?

Zvýšený alebo vysoký tlak najčastejšie odhalí všeobecný lekár pri pravidelnej preventívnej prehliadke – pravda, ak na ňu chodíte. Prezradia ho vyššie hodnoty na tlakomeri. Samozrejme, keď sú zvýšené len raz či dva razy, ešte sa nič hrozné nedeje – krvný tlak v určitých situáciách prirodzene stúpa alebo klesá. Závisí to od momentálneho duševného rozpoloženia, fyzického výkonu, nervovej regulácie, stupňa dráždivosti, od aktuálnej choroby či liekov, ktoré užívate. Známy je aj „syndróm bieleho plášťa“, keď pacientovi výrazne stúpa tlak v ordináciách lekárov (hovorí sa mu aj strach z ambulancií a lekárskych vyšetrení).

Lekár sa vás pri „preventívke“ bude pýtať na vašu anamnézu či prípadné ochorenia, a ak to bude potrebné, pošle vás na vyšetrenia k špecialistom. Keď sa hypertenzia potvrdí, odporučí vám zmenu životosprávy a predpíše lieky na zníženie tlaku, napríklad ACE inhibítory, kalciové blokátory, betablokátory alebo antidiuretiká. Ich užívanie je v procese liečby veľmi dôležité.

Následne je dôležitá aj pravidelná kontrola tlaku v domácom prostredí. Používajte kvalitný digitálny tlakomer s manžetou na rameno. Tlak si merajte ráno v pokoji a v sede ešte pred užitím ranných liekov a tieto hodnoty považujte za referenčné. Ak spozorujete veľké výkyvy hodnôt alebo máte pochybnosti o efekte liečby, určite sa znova poraďte s lekárom. Ten môže zvážiť aj 24-hodinové monitorovanie tlaku, zmenu liečby či ďalšie vyšetrenia.

Sám od seba tlak neklesne

Nespoliehajte sa na to, že vysoký tlak rozchodíte. Sám od seba sa nezníži, naopak, bez liečby sa bude ďalej zvyšovať. Argument, že krvný tlak predsa prirodzene stúpa s vekom, neobstojí. Je síce pravda, že „horný“, teda systolický tlak, postupne stúpa, zvyšovanie „spodného“ tlaku, teda diastolického, je však vždy patologické.

Keď začnete včas užívať lieky na zníženie vysokého krvného tlaku, výrazne ovplyvníte riziko svojich zdravotných komplikácií v budúcnosti. Výskumy dokázali, že liečba hypertenzie znižuje nebezpečenstvo úmrtia na kardiovaskulárne komplikácie asi o 25 percent, riziko výskytu infarktu asi o 10 percent, zlyhávania srdca asi o 25 percent a mozgovej príhody asi o 30 percent.

Tvrdíte, že vás z piluliek bolí žalúdok, alebo ste sa rozhodli spraviť si „detox“ a dať si od nich pauzu? Nerobte to! Dlhšie prerušenie liečby vás môže ohroziť náhlym zvýšením tlaku a sprievodnými komplikáciami. Okrem toho moderné lieky prešli dlhodobými skúškami a dobre známe sú aj ich nežiaduce účinky. Ani pri dlhodobom užívaní nezaťažia pečeň ani obličky tak, aby samy zhoršili ich funkciu. Chcete sa tabletkám vyhnúť tým, že si upravíte stravovanie a konečne začnete športovať? Výborný nápad. Lekár vás v tejto snahe určite podporí. Hoci zmeny v životospráve nemusia pomôcť každému hypertonikovi, sú dôležitou a celoživotnou súčasťou liečby. Dovoľujú nižšie dávkovanie liekov a stabilizáciu, až normalizáciu hodnôt krvného tlaku.