Arteterapia je cesta k spoznaniu seba i okolitého sveta

Starostlivosť o duševné zdravie konečne prestáva byť tabu a ľudia vyhľadávajú pomoc aj pre svoju boľavú dušu. K účinným podporným terapiám radia odborníci arteterapiu. Pomerne mladá disciplína sa nachádza na pomedzí vedy a umenia – no nie je to kreslenie doma na gauči. Čo od nej možno očakávať? Viete, že stále častejšie ju vyzdvihujú neurológovia?

Arteterapia je unikátny odbor – z jednej strany je pevne ukotvená v psychológii, z druhej zasa v umení. V SZC Hippokrates pracuje arteterapeutka Sasha Točík Berkyová po umeleckej stránke najmä s výtvarným umením. Vo svojej podstate je arteterapia podpornou terapiou pre pacientov s rôznymi ochoreniami, ako aj psychickými ťažkosťami, a cieľom je naštartovať proces samoliečenia. Vďaka arteterapii si človek dokáže uvedomiť svoj vlastný, jedinečný potenciál, hlbšie spoznať sám seba, a okrem toho aj osobnostne rásť. Na viaceré otázky o nej však dokáže zrozumiteľne odpovedať neurológia.

Je kreslenie na papier arteterapia?

Kreslenie či akákoľvek výtvarná činnosť dokáže človeka uvoľniť. No sama osebe arteterapiou ešte nie je. „Arteterapia, rovnako ako každá terapia, musí spĺňať určité podmienky. Jednou z nich je terapeutický zámer, ktorý si na začiatku arteterapeut s klientom stanoví. Výtvarné umenie v domácom prostredí ľudí síce teší a ponúka zaujímavé a kreatívne hobby, ale v takomto prípade nehovoríme o arteterapii. Nemenej podstatný rozdiel je v tom, že arteterapia prebieha najčastejšie v liečbných či psychologických centrách alebo v klinickom prostredí a podmienkou je práve účasť samotného arteterapeuta,“ vysvetľuje známa arteterapeutka Sasha Točík Berkyová.

Čo robí s ľudským mozgom?

Neuroveda sa v poslednom čase posúva míľovými krokmi. Na mnoho otázok síce stále nemá odpovede, no náznaky pochopenia týchto procesov už existujú. Platí to aj o arteterapii. Vieme, že ovplyvňuje najmä pravú mozgovú hemisféru a tzv. limbický systém, ktorý je funkčnou sústavou centrálnej nervovej sústavy. Podieľa sa na podpore emócií, správania, dlhodobej pamäte, ale aj čuchu.

„V oboch týchto štruktúrach sú na nevedomej úrovni uložené najstaršie spomienky, ktoré potom formujú vnímanie seba samého a zároveň i sveta. Týmto spôsobom podmieňujú reakcie človeka na jeho okolie,“ objasňuje neurologička MUDr. Ester Točíková, MBA. V dospelosti môžu tieto štruktúry rozhodnúť o tom, či na stres zareaguje panikou, alebo ho vyrieši „kreatívne“.

„Pravá mozgová hemisféra a limbický systém dozrievajú u dieťaťa veľmi skoro. Sú zrelé už v čase, keď ešte nie je zrelá logika ani reč. Tie sú viazané na ľavú mozgovú hemisféru a mozgovú kôru. Zjednodušene možno povedať, že limbický systém ani pravá mozgová hemisféra logike a slovám nerozumejú tak, aby s nimi bolo možné pomocou slov pracovať. Môžeme na ne pôsobiť iným spôsobom – bez slov,“ dodáva neurologička.

Umenie je práve tým jazykom, ktorým môžu tieto štruktúry rozumieť. Umelecká činnosť sa tak stáva neverbálnym typom komunikácie s mozgom. „Týmto spôsobom je možné meniť staré zážitky či reakcie na seba a okolitý svet, ktoré neprospievajú kvalite života,“ spresňuje MUDr. Točíková.

Nebojte sa arteterapeuta

Ak arteterapiu odporučí odborník, arteterapeut od neho môže získať aj základné informácie o stave pacienta, resp. klienta, a dopredu sa naň pripraví. Počas prvého sedenia sa spolu rozprávajú a spoločne určujú terapeutický zámer. Podľa diagnózy a problémov arteterapeut následne zvolí vhodné, najviac nápomocné metódy a techniky.

Z jednotlivých techník klienti obzvlášť obľubujú modelovanie. Patrí k zážitkovým formám terapie a pôsobí cez prácu rúk – najmä ak väčšinu času trávite na mobile či pri počítači. Neurologička vidí v modelovaní aj stimuláciu mozgu: „Ľudská koža aj ľudský mozog majú rovnaký embryonálny pôvod. Keď pracujeme s vlastnou kožou, dotýkame sa niečoho, modelujeme, tak zároveň stimulujeme mozog. Neurologické pozadie arteterapie je naozaj veľmi široké a komplexné.“

Rôzne techniky sa dajú vzájomne kombinovať a poskytujú široké využitie v praxi. Obľúbené je napríklad kreslenie mandál, teda kruhových útvarov so stredom. Psychológ Carl Jung využíval techniku mandaly aj sám pre seba. Kreslil ju denne a s jej pomocou sledoval a vyhodnocoval svoj progres. Taktiež je známe, že keď malé deti začnú kresliť kruh, je to symbolický moment vzniku ich identity.

Ako nájsť dobrého terapeuta?

Na Slovensku momentálne nie je právne a formálne vymedzený štatút arteterapeuta, čo sa však Asociácia slovenských arteterapeutov pokúša zmeniť. Arteterapeutmi sa neraz stávajú ľudia z pomáhajúcich profesií, akými sú pedagógovia, zdravotné sestry, psychológovia,umelci či lekári a pod. Arteterapeut by však mal mať príslušné vzdelanie a certifikáty. Ak hľadáte arteterapeuta, zistite si, aké certifikáty má a či je kvalifikovaný na takýto druh práce s klientom. Pre prácu arteterapeuta nestačí absolvovať víkendový kurz na konkrétnu techniku. Nezriedka sa kvôli tejto situácii stáva, že klient nemá dobrú skúsenosť po sedení s nekvalifikovaným terapeutom.

Dobrý arteterapeut by navyše mal mať vedomosti aj z rôznych iných oblastí, ako napríklad psychológia, teória umenia, medicína, pedagogika či antropol,ógia. Tieto vedomosti by mal vedieť v praxi prepájať a správne používať.

Potrebujete arteterapeuta?

Ľudia mávajú o sebe samých subjektívne predstavy – preto, ak sa chcete o sebe niečo dozvedieť a pravdivo pracovať so svojím potenciálom či problémami, je dobré vyhľadať terapeuta. Vhodný typ terapie vie odporučiť aj psychológ, psychiater, neurológ či iný lekár. „Odborníci majú vždy objektívnejší pohľad na stav pacienta, zvlášť ak ide o konkrétnu diagnózu,“ upresňuje S. Točík Berkyová.

V každom prípade platí, že na návštevu arteterapeuta existuje množstvo dôvodov – zdravotných i duševných. Niekoho trápia chronické ochorenia, bolesti, iní majú úzkosti, depresie, psychosomatické alebo iné zdravotné problémy. Na arteterapiu by však pacient nemal ísť nikdy nasilu. Ako každá iná liečba, aj táto funguje najlepšie, ak má o ňu klient skutočný záujem a motiváciu.