Úzkosť považujeme za bežný stav organizmu, za normálnu reakciu na nebezpečenstvo alebo stres. Človeku spôsobí problémy vtedy, keď je neprimerane intenzívna vzhľadom k situácií alebo trvá príliš dlho.Kedy a s akým odborníkom začať riešiť úzkostné stavy?

Úzkosť vs. úzkostné stavy

Rozlišovanie medzi bežnou úzkosťou a úzkostnými stavmi je kľúčové pre správne pochopenie a prístup k riešeniu týchto problémov. Úzkosť je normálna a často potrebná  emócia, ktorá signalizuje, že sme vystavení potenciálnemu nebezpečenstvu alebo stresu. Je to prirodzená odpoveď tela, ktorá nás pripravuje na reakciu typu „boj alebo útek“. Každý z nás už niekedy zažil úzkosť v určitých konkrétnych momentoch- príkladom je strach, tréma či úzkosť pred dôležitým rozhovorom alebo skúškou.

Na druhej strane, úzkostné stavy sú charakterizované prehnanou, trvalou a často neprimeranou reakciou tela na situácie, ktoré sú pre nás reálnou hrozbou. Tieto stavy bývajú intenzívnejšie, dlhotrvajúce a môžu výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie a kvalitu života jedinca. Úzkostné stavy môžu mať rôzne formy, vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy, panických atakov, fóbií alebo sociálnej úzkostnej poruchy.

Kľúčové rozdiely

• INTENZITA A TRVANIE: Bežná úzkosť je obvykle krátkodobá a mizne, keď stresujúca situácia skončí. Úzkostné stavy sú intenzívnejšie, dlhšie trvajúce a často sa objavujú bez zjavného dôvodu.
• VPLYV NA ŽIVOT: Kým bežná úzkosť môže byť krátkodobo nepohodlná, výrazne neovplyvňuje našu schopnosť fungovať. Úzkostné stavy naopak môžu vo veľkej miere obmedziť pracovnú výkonnosť, sociálne interakcie a celkovú kvalitu života.
• FYZICKÉ SYMPTÓMY: Aj keď bežnú úzkosť môžu sprevádzať fyzické príznaky, ako je zrýchlený tep alebo potenie, pri úzkostných stavoch sú tieto symptómy často intenzívnejšie a dlhotrvajúcejšie.

Aké sú základné príznaky úzkostných stavov?

Príznaky úzkostných stavov bývajú psychické a telesné. Najčastejšie pozorujeme: 

• DUŠEVNÉ NAPÄTIE: obavy, strach, pocit napätia alebo nervozity, podráždenosť, nesústredenosť.
• TELESNÝ DISKOMFORT: vnútorný nepokoj, bolesti hlavy, bolesti svalov alebo triaška, bolesti na hrudi, neschopnosť uvoľniť sa, zrýchlenie srdcovej frekvencie, závraty, pocity nestability, potenie či sucho v ústach. 

Ako vzniká úzkosť? 

Úzkostné stavy sú komplexné a multifaktoriálne javy, ktoré ovplyvňuje široká škála biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Vznik úzkosti možno chápať ako výsledok vzájomného pôsobenia týchto faktorov, ktoré spolu vytvárajú jedinečný vzorec pre každého jedinca.

Biologické faktory

Práve biologické faktory hrajú kľúčovú úlohu v procese vzniku úzkosti. Medzi tieto faktory patrí genetická predispozícia, čo znamená, že tendencia k úzkostným stavom môže byť dedičná. Ďalej sú tu neurochemické procesy v mozgu, kde nerovnováha neurotransmiterov, ako sú serotonín a noradrenalín, môže viesť k pocitom úzkosti.

Psychologické faktory

Psychologické faktory zahŕňajú naše myšlienkové procesy, presvedčenia a spôsoby, ako sa vyrovnávame so stresom. Negatívne myslenie, pesimizmus alebo tendencia k nadmernému obávaniu sa môžu výrazne prispieť k vzniku úzkostných stavov. Traumatické zážitky z detstva či v dospelosti tiež môžu zanechať hlboké stopy a predstavujú významný psychologický faktor.

Sociálne a environmentálne faktory

Sociálne a environmentálne faktory sa týkajú vplyvu, ktorý na nás majú naše okolie a životné podmienky. Stres v práci, problémy vo vzťahoch alebo finančné ťažkosti sú bežnými zdrojmi úzkosti. Žijeme v dobe, ktorá nás neustále bombarduje informáciami a očakávaniami, čo môže viesť k pocitu preťaženosti a úzkosti.

Bludný kruh úzkosti

Bludný kruh úzkosti je koncept, ktorý nám pomáha vysvetliť, ako sa úzkostné stavy môžu sami udržiavať a zhoršovať. Tento model ukazuje, že úzkosť nie je len jednoduchá reakcia na stresor (podnet vyvolávajúci stres), ale aj proces, ktorý sa môže časom stávať čoraz intenzívnejším a náročnejším na prerušenie. 

Ako tento bludný kruh funguje:

Ak dlhodobo zažívate tento bludný kruh a sami ste sa stali jeho obeťou v rôznych životných situáciách – možno práve v tejto chvíli je načase vyhľadať odbornú pomoc.

Ako sa vyrovnávať s úzkosťami?

Rozpoznanie a pochopenie príčin úzkostných stavov je prvým krokom k ich zvládaniu. Podpora zo strany rodiny, priateľov a terapeutov môže znamenať obrovský rozdiel. Zdravý životný štýl, vrátane pravidelného cvičenia, stravy bohatej na vitamíny a kvalitný spánok, môže pomôcť zmierniť symptómy úzkosti. Ak zažívate úzkosť dennodenne, je intenzívna, trvá dlhšie než šesť mesiacov a negatívne ovplyvňuje vašu schopnosť fungovať v bežnom živote je potrebné vyhľadať podporu a pomoc odborníkov.

S úzkostnou poruchou sa môžete obrátiť na profesionálov: psychiatra, neurológa a  psychoterapeuta, ktorí môže posúdiť váš zdravotný stav a navrhnúť vhodný individuálny terapeutický plán. 

V centre Hippokrates s úspešnosťou patrí medzi významné terapeutické postupy využívanie arteterapie. Arteterapia je liečba výtvarným umením, ktorá využíva prvky psychoterapie prostredníctvom rôznych foriem umenia ako spôsob komunikácie. Zmyslové podnety v nej slúžia ako prostriedok sebavyjadrenia. Cieľom arteterapeutov je naštartovať u človeka sebaliečebný proces a umožniť mu objaviť spôsob vyjadrenia emócií, psychických procesov a vzťahov, ktoré nie je vždy možné vyjadriť slovne. Umožňuje spoznať vlastný potenciál a zvýšiť sebauvedomenie,  podporovať rast osobnosti.

Skúsenosť s tetániou má aj 17-ročná Hana. „Mám ju vyše troch rokov. Tešila som sa, keď som záchvat už skoro celý jeden rok nemala. Dávala som si fakt pozor. Snažila som sa nestresovať a každý deň som brala magnézium, tak ako mi nariadila lekárka,“ prezrádza mladá študentka. Presnú príčinu jej tetánie sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Serióznym dôvodom môže byť priveľa povinností: „Mám náročnú školu, do toho tancujem, chodím do jazykovky a každý týždeň minimálne dvakrát vypomáham pri koňoch, pretože sa chcem stať veterinárkou. Musela som však ubrať a vzdať sa volejbalu. Aj na ten som chodila.“

Spúšťačom môže byť i stres

Pred pár týždňami Hanu opätovne zaskočila známa nepríjemná situácia. Stalo sa to v nemocnici po operácii kolena, ktorú si vyžiadal úraz. Záchvat prišiel deň po chirurgickom zákroku: „Neviem prečo, cítila som sa dobre, zákroku som sa nebála.“

Hana oddychovala na posteli, rozprávala sa s ďalšími pacientkami v izbe. Odrazu sa akoby zasekla, nedokázala sa pohnúť ani nadýchnuť. „Ani hovoriť som nedokázala. Našťastie môj stav postrehla susedka z vedľajšej postele a zalarmovala personál. V priebehu chvíle boli okolo mňa lekári a sestričky doslova behali. Jedna mi dala na prst zariadenie, ktoré meralo hodnotu kyslíka, a keďže som ho mala málo, napojili ma na kyslík. Pichli mi magnézium a začala som dýchať do vrecúška. Uľavilo sa mi, ale cítila som sa, akoby po mne prešlo auto.“

Hana zostala po novom ataku nesmierne unavená. Zvyšok dňa prespala. Faktom je, že nádejná veterinárka lekárov o tetánii vopred neinformovala. „Nezdalo sa mi to dôležité, veď som bola už vyše roka v poriadku.“

Mnohí sa hanbia, hoci nie je za čo

Tetanický syndróm je epidémiou 21. storočia. V hľadáčiku má hlavne tínedžerov a ľudí vo veku 20 až 40 rokov. A najradšej má tých, ktorí majú povinností vyše hlavy. Určite sa oplatí vedieť, že úplnou výnimkou nie sú ani starší ľudia. Faktom je, že každý organizmus je iný: niekto na zvýšený nápor reaguje zvýšeným krvným tlakom, inému sa môžu začať tvoriť žalúdočné vredy, ale u mnohých ľudí sa rozvíja tetanický syndróm.

Odborníci bijú na poplach aj z iného dôvodu: čoraz častejšie sa hovorí o úlohe psychiky pri rozvoji tohto syndrómu. Žijeme v spoločnosti, ktorá psychické ťažkosti stále príliš tabuizuje, prípadne až odmieta. Niektorí kolegov a známych so sklonom k nim nechápu alebo ich dokonca odsudzujú. Zdá sa im, že za psychiku si môže každý sám. Aj preto sa za postihnutie tetániou niektorí pacienti hanbia. Potlačeným spúšťačom môže byť – aj po dlhých rokoch – traumatické detstvo, dávne týranie či dokonca zneužívanie.

Z vyšetrenia na vyšetrenie

Zuzana je krásna mladá žena. Do tridsiatky bola zdravá a plná života. Zo dňa na deň sa u nej všetko zmenilo. „Bola som unavená, cítila som tlak v hlave, búšilo mi srdce a prekvapilo ma hmlisté videnie. Bolieval ma žalúdok a nechutilo mi jesť,“ vymenúva a dodáva, že podstúpila množstvo vyšetrení. Všetky výsledky boli dobré. Vylúčili sa problémy so štítnou žľazou, s krčnou chrbticou aj ložisko v mozgu. „Nechápala som to, všetko malo byť v poriadku, no mne bolo čoraz horšie. Trápili ma naozaj zvláštne stavy.“

Ich priebeh bol u Zuzany vždy rovnaký: najskôr hrozná únava, potom výrazný tlak v hlave a nakoniec nepríjemné štádium s pocitom, že nedokáže „udržať hlavu na krku“. Atak sprevádza veľmi rýchle dýchanie, následkom čoho prichádzajú kŕče a výrazná triaška. „Vždy to vyzerá veľmi dramaticky a pár ľudí som už riadne vyľakala,“ priznáva mladá žena. Jej zdravotný problém bol nakoniec diagnostikovaný ako tetanický syndróm. Užíva magnézium a chodí aj na psychoterapiu. „Chvíľu som brala aj antidepresíva, tie mi však nerobili dobre, s lekárkou sme ich vysadili. Za môj stav vraj môže prílišný stres. Asi na tom niečo bude. Mám ho v práci a, žiaľ, momentálne i v súkromí až nadmieru,“ priznáva šarmantná Zuzana.

Kŕče, bolesti, neurologické ťažkosti

Tetanický syndróm má širokú škálu príznakov, najmä svalových a nervových. Postihnutých trápia pocity tŕpnutia a mravčenia, najmä v oblasti úst, tváre a krku, ale niekedy aj na končekoch prstov rúk a nôh. Časté sú svalové zášklby na rôznych častiach tela a okolo očí alebo úst. Pri ťažších formách pociťuje chorý kŕče v celých končatinách.

Táto diagnóza sa neraz prezentuje aj prejavmi, ktoré by nik nečakal: bolesti brucha, pocity stiahnutia v krku s následnými problémami pri prehĺtaní. Niekoho môžu obťažovať aj kardiologické príznaky, ako pocit búšenia srdca alebo zvierania na hrudi. Bežné sú aj závraty a pocity na odpadnutie. Tetániu navyše neraz sprevádzajú stavy úzkosti a strachu, únavy a vyčerpania.

Záchvat prichádza nečakane

Najvážnejším prejavom tohto syndrómu je záchvat, teda manifestná forma tetánie, pričom má také silné príznaky, že ich nemožno prehliadnuť. Záchvat nemusí zažiť každý pacient. Táto veľmi nepríjemná epizóda prichádza zväčša spontánne, bez provokačného faktora. Zvláštnosťou je, že sa objavuje vo chvíľach, keď to nečakáte, napríklad počas dovolenky či víkendu. Teda nie vtedy, keď ste v strese.

Záchvat sprevádzajú silné pocity úzkosti, ťažkého panického strachu, typické je búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, ktoré pacient nedokáže svojou vôľou ovplyvniť, napätie vo svaloch, kŕče v prstoch a celých končatinách. Príznakmi pripomína až srdcový infarkt alebo mozgovú príhodu. Aj preto svedkovia týchto príhod privolajú k postihnutému človeku rýchlu záchrannú službu.

Menej dramaticky sa prejavuje tzv. latentná forma tetánie. Typické je pre ňu množstvo nešpecifických príznakov, ktoré pripomínajú mnohé iné ochorenia, čo lekárom výrazne sťažuje diagnostiku. Pacienti sa pri nej sťažujú aj na tlak či bolesť na hrudi, na nepokoj, únavu, nedostatok energie, stratu koncentrácie, neobvyklú citlivosť na hluk, bolesti hlavy, závraty, kŕče v žalúdku a črevách, studené ruky a nohy či nadmerné potenie sa.

Najdôležitejšie je EMG

Diagnózu väčšinou potvrdí neurológ na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Tetánia však má mnoho symptómov, ktoré sa podobajú príznakom iných ochorení. Diagnózu je nutné odlíšiť od ochorení tráviaceho traktu či krčnej chrbtice. Z toho dôvodu pacient podstúpi nielen neurologické, ale napríklad aj kardiologické, gastroenterologické či psychiatrické vyšetrenie. To posledné najmä preto, že príznaky sa prekrývajú i so symptómami panickej alebo úzkostnej poruchy. Pri tetanickom syndróme prehliadky v iných ambulanciách zvyčajne nič chorobné neodhalia.

Najväčšiu výpovednú hodnotu má elektromyografické vyšetrenie, čiže EMG. Navrhuje ho vždy lekár, obvykle neurológ. Pacient je napojený na EMG prístroj, ktorý pomocou suchých elektród sníma nervovo-svalovú dráždivosť. U ľudí s tetanickým syndrómom je nervovo-svalový systém predráždený. Vznikajú malé svalové zášklby, ktoré chorý nemusí pociťovať, no EMG prístroj ich zachytí a odhalí. U zdravých ľudí tento príznak chýba.

Stres – 5 písmen, ktoré ničia životy

Najčastejšou príčinou tetánie je v súčasnosti chronický stres. Tetanický syndróm je jeho klinickým prejavom. Objavuje sa hlavne u ľudí, ktorí sú psychicky vyčerpaní alebo majú toľko povinností, že ich neraz ani nie je možné zvládnuť. Chýba čas na relax, schopnosť vypnúť a oddýchnuť si. Väčšina pacientov racionálne vníma, že by mali spomaliť, no buď to nedokážu, alebo im to okolnosti nedovolia. A tak si mozog nájde spôsob, ako upozorniť, že niečo nie je v poriadku a spomaliť je naozaj nutné.

Magnézium, magnézium – iba magnézium?

Človeka s tetániou treba upokojiť, že hoci je ochorenie nepríjemné, nie je životu nebezpečné. Základným terapeutickým prostriedkom je skutočne užívanie magnézia, najlepšie v kombinácii s kyselinou orotovou, ktorá zlepšuje jeho vstrebávanie.

Liečba magnéziom musí byť dlhodobá, aj niekoľkomesačná, no nebýva celoživotná. Na začiatku sú potrebné vysoké dávky a ideálne v kombinácii s vitamínmi skupiny B. Aj ony tlmia zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť. Ak napriek tejto terapii príznaky ochorenia pretrvávajú, môže vám lekár odporučiť antidepresíva, ktoré zmierňujú dráždivosť a súčasne pozitívne ovplyvňujú psychogénne aspekty tetánie.

Prečo sa stáva, že niektorí ľudia sa napriek predpísanej liečbe necítia lepšie a ďalej sa im vracajú niektoré nepríjemné príznaky? Tetánia vyvoláva natoľko ochromujúce stavy organizmu, že niektorí pacienti nedokážu akceptovať, že je to „len“ tetánia. Sú presvedčení, že ide o niečo vážnejšie, že príčina ich ťažkostí tkvie inde. Neliečia sa, nezredukujú stres a množstvo povinností, podceňujú dôležitosť oddychu. Prognóza ochorenia s nastavenou liečbou pritom nie je vôbec zlá: vďaka správnej terapii môže byť väčšina pacientov po čase bez akýchkoľvek ťažkostí.

Niekto sa domnieva, že skleróza multiplex (SM) sa spája s nehybnosťou, so životom na invalidnom vozíku a s postupným umieraním. Ďalší si ju mýlia so svalovými ochoreniami, dokonca so stareckou demenciou a mnohí sú presvedčení, že je nezlučiteľná s deťmi a rodinným životom. Neverte dezinformáciám na internete ani predsudkom, ktoré kolujú medzi ľuďmi. Aká je pravda a čo sa oplatí vedieť o skleróze multiplex?

Aj rodina, aj práca

Skleróza sa zatiaľ nedá vyliečiť, to je fakt. No dá sa liečiť. Na celom svete ňou trpí viac ako 2,5 milióna ľudí, dva- až trikrát viac žien než mužov. Na Slovensku vstúpila do života asi 8 až 10 tisíckam ľudí. Asi netreba zvlášť pripomínať, že najväčšou ranou je, keď prepukne vo veľmi mladom veku. Ku všetkým ostatným obavám pribúda aj strach zo straty partnera, snov o rodine a kariéry.

„Predstavte si, že máte 25 rokov, končíte vysokú školu. Ste tesne pred štátnicami, keď vám povedia, že máte sklerózu. Hľadáte si zamestnanie, ale pre zamestnávateľa ste chorí. Pre zdravotnú poisťovňu ste zase príliš mladí na to, aby vám priznala invalidný dôchodok,“ hovorí banková úradníčka Nataša (35). Život ju pred desiatimi rokmi postavil pred veľkú dilemu: „Bola som šokovaná, lebo nikto z blízkych príbuzných toto ochorenie nemal. S partnerom sme si plánovali rodinu. Veľmi som váhala, či mám do toho ísť, zdalo sa mi to nezodpovedné. Ale nakoniec ma Andrej aj lekárka, ktorá ma lieči, podporili. Otehotnela som, narodilo sa nám zdravé dievčatko. Pracujem, venujem sa rodine, v rámci možností športujem a snažím sa nájsť rovnováhu medzi ochorením a normálnym životom. Je mi jasné, že z choroby sa nevyliečim, ale chcem si plniť svoje sny ako každý iný človek.“

Nataša za desať rokov spoznala veľa ďalších ľudí s tou istou diagnózou a pozná aj ich príbehy: „Mnohí po diagnostikovaní choroby ostanú doma, začnú sa ľutovať a prepadajú depresii. Iní sa s ochorením vyrovnajú, prispôsobia sa jeho limitom a idú ďalej.“

Autoimunitné a zápalové ochorenie

Skleróza multiplex nemá nič spoločné s bežnou zábudlivosťou či so stareckou demenciou, ako sa domnieva veľa ľudí. Je to autoimunitné zápalové ochorenie, ktoré poškodzuje centrálny nervový systém. Imunitný systém útočí proti vlastným štruktúram a spôsobuje poškodenie myelínu, ochrannej vrstvy nervových vlákien v mozgu a mieche. Vznikajú na nich lézie – zápalové ložiská, ktoré narúšajú prenos informácií medzi jednotlivými časťami nervového systému a ostatnými orgánmi tela.

Príznaky ochorenia sú veľmi rôznorodé. U každého „esemkára“ – pacienti s ochorením SM si takto bežne hovoria – sa prejavujú inak a s rôznou frekvenciou. U niekoho ochorenie postupuje pomaly, takže pri správnej liečbe nemá veľa rokov žiadne alebo len minimálne poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Nerozhoduje totiž, koľko lézií, teda zápalových ložísk, sa na obaloch nervových vlákien nachádza, ale kde sú lokalizované, čiže „roztrúsené“. Aj preto sa toto ochorenie po slovensky volá roztrúsená mozgovomiechová skleróza.

Problémom je neskorá alebo chybná diagnostika

Ak sa lézie objavia na očných nervoch, trápia vás ťažkosti s videním, napríklad náhla porucha zraku, teda rozmazané alebo dvojité videnie, porucha farebného videnia alebo dočasné oslepnutie. Keď sa zápalové ložiská vytvoria v rečovom centre, máte problémy s rečou, keď v centre riadiacom pohyb, môžete mať ťažkosti s jemnou či hrubou motorikou, so svalovou slabosťou. „Pri poškodení centier zodpovedných za citlivosť sa prejavia najmä poruchy vnímania dotykov, tŕpnutie alebo mravčenie v končatinách alebo na tvári. Pri postihnutí mozočka sa často objavujú ťažkosti s chôdzou a rovnováhou. Pri zasiahnutí štruktúr mozgového kmeňa zase dvojité videnie, závraty, nevoľnosť a poruchy okohybných nervov,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Katarína Plachá. Pridružujú sa problémy s inkontinenciou, poruchy pamäti a koncentrácie, ako aj pocit sústavnej vyčerpanosti. Rozdiely sú aj vo frekvencii atakov. Medzi dvomi atakmi môžu prejsť dva-tri týždne, ale aj dva a viac rokov.

Jedinou prevenciou rozsiahleho poškodenia centrálnej nervovej sústavy je včasná diagnostika a okamžitá liečba. Agresívny zápal a zánik nervových štruktúr totiž prebiehajú práve v ranej fáze sklerózy multiplex a výrazne ovplyvňujú dlhodobú prognózu.

Samotná diagnostika je na vysokej úrovni, odborníci na ňu používajú viacero vyšetrovacích metód:

• vyšetrenie mozgovomiechového moku,
• magnetickú rezonanciu,
• meranie nervových vzruchov,
• laboratórne testy.

Najčastejšie príznaky SM

O skleróze multiplex platí, že jej príznaky nie sú typické, takže môžu pripomínať aj iné neurologické ochorenia. Napriek tomu odborníci upozorňujú na tieto prejavy:

• Výrazná únava, vyčerpanosť, ktorá nie je primeraná vynaloženej námahe.
• Rozmazané alebo dvojité videnie, farbosleposť, bolesť oka, dočasné oslepnutie. Problémy môžu odznieť spontánne, čo je zradné. Prečo? Postihnutý možno nenavštívi lekára a presná diagnostika sa tým oddiali.
• Poruchy pohyblivosti, ktoré sa môžu prejaviť až po určitej záťaži. Ide najmä o stuhnutosť, podlamovanie či slabosť končatiny, sťažené písanie, vypadávanie predmetov z ruky.
• Problémy s rovnováhou a koordináciou. Pacienti ich väčšinou opisujú ako pocit opitosti. Ťažkosti s rovnováhou spôsobujú zakopnutia a pády s rôznymi následkami, najmä so zlomeninami a s poškodením mäkkých tkanív.
• Urologické problémy. Poruchami funkcie močovej sústavy trpí 50 až 90 percent pacientov. Majú časté nutkanie na močenie, únik moču (inkontinenciu), neúplné vyprázdňovanie močového mechúra.
• Svalová slabosť až ochrnutie alebo kŕče. Môžu postihovať tvárové svalstvo, svalstvo končatín a trupu.
• Necitlivosť či, naopak, precitlivenosť kože alebo brnenie v niektorej časti tela.
• Zlá artikulácia reči.
• Problémy v sexuálnej oblasti. Nedostatočná erekcia či strata sexuálnej túžby postihujú počas vývoja SM asi 60 percent mužov. Poruchy v sexuálnej sfére postihujú aj ženy.
• Dlhodobá bolesť. Zväčša nie je ostrá a intenzívna, ale pálčivá.
• Depresia, úzkosť, poruchy spánku.
• Problémy so sústredením sa alebo s pamäťou. Môžu sa objaviť pomerne zavčasu. Ide najmä o postihnutie krátkodobej pamäti a poruchy pozornosti. Vyskytujú sa v prípade viac ako polovice pacientov so SM a ich rozvoj je zväčša pomalý, postupný. V prípade menšej časti pacientov môžu byť prvými prejavmi SM, až potom nasledujú typické symptómy ochorenia, preto sa správna diagnóza často určí až o niekoľko rokov neskôr.

Aj dva roky po lekároch

Príznaky sklerózy multiplex sú skutočne nejednoznačné a vyšetrujúci lekári ich často pripisujú iným ochoreniam. Poruchy citlivosti, ako tŕpnutie či brnenie, môžu odznieť po niekoľkých týždňoch samy od seba alebo po rehabilitácii. Zväčša sa pripíšu problémom s chrbticou a stav ďalej ostáva nediagnostikovaný. Podobné je to so zápalom očného nervu, ktorý tiež patrí medzi typické skoré príznaky. Videnie sa často upraví skôr, než pacient stihne navštíviť očného lekára. Aj poruchy hybnosti sa môžu ukázať až po určitej záťaži, napríklad po dlhšej chôdzi, turistike, písaní na klávesnici. Človek si ich zvykne spájať so svalovým preťažením. Navštívi reumatológa či ortopéda, tí však skutočnú príčinu nemusia odhaliť.

Podobnú skúsenosť má i Nataša: „Ako vysokoškoláčka som prišla k všeobecnej lekárke a sťažovala sa na zahmlené videnie, bolesti hlavy, tŕpnutie končatín, stuhnuté svaly a nesmiernu únavu. Lekárka ma odbila, vraj som hypochonder. Neskôr tvrdila, že na vine je stres zo skúšok alebo prebdetá noc. Dva roky som behala po doktoroch, kým mi jeden konečne stanovil správnu diagnózu. Hľadala som si informácie aj na internete, ale v tom čase boli ešte dosť chaotické a protichodné. Problém je, že každý pacient má iné príznaky a doktori ho liečia na všeličo možné. K správnemu odborníkovi sa neraz dostane neskoro. Pritom na Slovensku je niekoľko špecializovaných SM centier, ktoré vedia pacienta presne diagnostikovať a poskytnúť mu včas vhodnú liečbu. Dnes viem, že ak vám odborníci zistia ochorenie tak do dvoch rokov od vypuknutia a naordinujú dobrú liečbu, máte šancu na normálny život.“

Pomôže zmena stravy?

Narušená mikrobiálna flóra v čreve dokázateľne súvisí s imunitnými poruchami, takže áno, strava ovplyvňuje priebeh SM. Ochorenie má vyšší výskyt v západných krajinách, kde prevláda sedavý štýl života, stres, vysoký kalorický príjem s množstvom nasýtených tukov. Vedci dokázali, že po každom jedle dochádza v tele k miernemu a prechodnému zápalu. Do akej miery sa ním poškodia bunky, závisí od kvality a kvantity prijatej potravy.

Prozápalový efekt majú tuky, červené mäso, kravské mlieko a maslo. Obmedzenie ich konzumácie znižuje aktivitu ochorenia. Nevhodná je aj nadmerná konzumácia rafinovaného cukru a soli. Ukazuje sa, že pacientom so sklerózou prospieva bezlepková strava. Absolútne vylúčené má zostať fajčenie a konzumácia alkoholu, ktoré priamo vyvolávajú zápaly a poškodzujú celý organizmus.

Vhodné sú, naopak, potraviny s vysokým obsahom polyfenolov, teda antioxidanty, ktoré chránia nervové bunky. Konzumujte aj potraviny, ktoré obsahujú esenciálne mastné kyseliny, teda ryby, morské plody, ako aj vitamíny B12, D, C, A, E a probiotiká.

Spolupracujte s lekárom

Príčiny vzniku SM dodnes nie sú známe. „Predpokladá sa, že ochorenie vzniká dysfunkciou imunitného systému, ktorú spúšťajú vonkajšie environmentálne a genetické faktory,“ prekvapuje skúsená neurologička. Dodáva, že sklerózu multiplex nemožno chápať ako klasické vrodené ochorenie, pretože nevzniká na základe mutácie v jednom géne, ale poruchou viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich génov. „Najviac porúch je zatiaľ identifikovaných v génoch zapojených do regulácie imunitného systému. Medzi hlavné environmentálne rizikové faktory podieľajúce sa na vzniku ochorenia patrí nedostatok vitamínu D, stres, fajčenie a infekcia vírusom Epsteina-Barrovej,“ uzatvára Mária Petrincová.

Dnes už majú esemkári k dispozícii široké spektrum liekov, ktoré pomáhajú zmierňovať prejavy ochorenia. Ide o podkožné alebo vnútrosvalové injekcie vo forme infúzií a v posledných rokoch aj tabletky. Liečba však je celoživotná, náročná na výdrž a ochotu pacienta dlhodobo užívať predpísané lieky v stanovených dávkach a v správnom čase. „Dôležité je, aby ste neprerušili liečbu v období, keď máte len minimálne prejavy a ochorenie je stabilizované. Spolupracujte s lekárom, buďte trpezliví a nemajte nerealistické očakávania,“ radí Nataša.

Liečba je zároveň individuálna – každému zaberajú iné lieky a iná rehabilitácia. „Čo pomôže jednému, druhému nemusí a naopak. Mne neurológ nasadil interferónovú liečbu injekciami. Má síce vedľajšie účinky, ale tie sú v porovnaní s výhodami, ktoré mi prináša, zanedbateľné. Na ataky mi zaberajú kortikoidy. Súčasťou terapie sú aj vitamíny, pobyty na slnku a rekondičné pobyty, ktoré absolvujem s inými pacientmi z organizácie zameranej na sklerózu multiplex,“ dodáva banková úradníčka.

Mnoho ľudí pracuje od diagnostikovania ochorenia dlhé roky. Únava, depresie či poruchy sústredenia sa môžu mať vplyv na pracovný výkon, ale nemusia. Niektorí ľudia sa rozhodnú neoznámiť svoju diagnózu zamestnávateľovi, pretože sa obávajú straty zamestnania. Iní, naopak, získajú v kolegoch i zamestnávateľovi oporu.

Vráťme sa na chvíľu v čase, do obdobia základnej školy a prírodovedy. Naša tráviaca sústava je tvorená viacerými kľúčovými časťami a orgánmi. Dôležitý je každý jeden z nich, no teraz sa na chvíľu pristavíme pri tenkom a hrubom čreve. Spracované sústa putujú zo žalúdka najprv do tenkého čreva. Tam sa pod vplyvom tráviacich enzýmov doslova vyšťavia a všetky látky prospešné nášmu telu sa následne vstrebávajú. Vďaka krvnému obehu potom končia tam, kde sú potrebné. Zvyšok putuje do čreva hrubého- do kráľovstva baktérií. Tie si na tom, čo tenké črevo nespracovalo, ešte pochutnajú a čo zvýši. Následne putuje do poslednej časti- do vylučovacej sústavy.

Baktérie hrubého čreva zohrávajú v procese trávenia nenahraditeľnú úlohu. Pre zdravie nášho tela sú veľmi dôležité. No napriek tomu by mali ostať presne tam, kde sú. V prípade, ak sa dostanú do tenkého čreva, teda dôjde k ich tzv. premnoženiu, môžu vyvolať sériu nepríjemných komplikácií a problémov. Tie sumárne označujeme ako syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva – SIBO. Táto skratka je odvodená z anglického jazyka, zo slov small intestinal bacterial overgrowth. Prejavuje sa najmä plynatosťou, bolesťami brucha, ale aj zápchou či hnačkou. Syndróm je nebezpečný najmä z dôvodu nedostatočného alebo nízkeho vstrebávania živín. Ak sa baktérie dostanú z hrubého čreva do tenkého, priživujú sa na tom, čo bolo pôvodne určené pre náš organizmus a práve to spôsobuje zdravotné komplikácie.

Pozor na podvýživu

V takomto prípade dochádza k podvýžive. Osobnú skúsenosť s malnutríciou, ako sa podvýživa odborne nazýva, mala aj Lucia, mladá modelka: „Pamätám si, ako ma upodozrievali, že trpím poruchou príjmu potravy. Za veľmi krátky čas som extrémne schudla, no tomuto stavu predchádzali silné bolesti v oblasti brucha. Istý čas som ho mala dokonca značne nafúknuté. Bola som ako na hojdačke. O SIBO som vtedy netušila, no vedela som, že s mojím trávením nie je niečo v poriadku,“ spomína si na nepríjemné obdobie sympatická Bratislavčanka. Aj ona sa pre SIBO cítila slabá a vyčerpaná.

Otázkou je, ako sa baktérie z hrubého čreva dostanú do tenkého. K premnoženiu dochádza v dôsledku zníženej peristaltiky hrubého čreva. U Lucie bol tento stav vyvolaný celiakiou, ktorá jej bola diagnostikovaná spoločne so SIBO. Pohyblivosť čriev môže negatívne ovplyvniť aj Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva, znížená produkcia žalúdočnej kyseliny, cukrovka, cirhóza pečene, pooperačné stavy, ale aj nadmerný stres či nadmerný príjem cukru a nepravidelné stravovanie sa. Odhaliť SIBO nie je jednoduché, nakoľko ide o prejavy, ktoré sú typické aj pre ďalšie ochorenia. Dôležitá je v tomto smere správna diagnostika, pozostávajúca z dôsledných vyšetrení a anamnézy. SIBO sa diagnostikuje predovšetkým takzvaným vodíkovým dychovým testom. Ide o neinvazívne, bezbolestné vyšetrenie, ktorým sa meria množstvo plynov produkovaných baktériami v tenkom čreve. Vyšetrenie prebieha tak, že pacient vypije nalačno roztok cukru, laktulózy (alebo xylózy), ktorý slúži ako potrava pre baktérie. Dychový test následne meria množstvo plynu, ktoré vyprodukovali baktérie. Čím je teda viac plynu, tým viac baktérií je prítomných v tenkom čreve.

Možností liečby SIBO je viacero

SIBO sa prednostne lieči pomocou antibiotík, ktoré vám predpíše špecialista, buď krátkodobo alebo aj v dlhších cykloch, ak by problémy neustupovali, alebo sa ochorenie vracia. Antibiotiká slúžia na účinné potlačenie baktérii, užívanie antibiotík však môže so sebou niesť riziko narušenia zloženia črevnej mikrobioty, čo sa môže prejaviť podobnými symptómami ako pri SIBO. V takom prípade je vhodné pravidelne užívať probiotiká.

Podľa niekoľkých štúdií sa užívanie probiotík ukázalo byť v liečbe SIBO o čosi účinnejšie ako samotné antibiotiká. Ich schopnosť posilňovať črevnú stenu ako aj ich protizápalové, imunomodulačné a antimikróbne účinky môžu mať pozitívny účinok na liečbu SIBO. Probiotiká sa odporúčajú užívať skôr v menej komplikovaných prípadoch SIBO alebo ak je SIBO spojené so syndrómom dráždivého čreva, pri ktorom môžu byť veľmi prospešné. Pre dostatočný liečebný efekt je potrebné ich užívať aspoň niekoľko týždňov.

Dôležité je, aby ste pretrvávajúce problémy so svojím trávením nepodceňovali a vyhľadali odborníka, prípadne špecializovanú ambulanciu, v ktorej sa zameriavajú aj na diagnostiku potravinových intolerancií, nakoľko tento syndróm môže byť vyvolaný niektorou z nich.

Úzkosť považujeme za bežný stav organizmu, za normálnu reakciu na nebezpečenstvo alebo stres. Človeku spôsobí problémy vtedy, keď je neprimerane intenzívna vzhľadom k situácií alebo trvá príliš dlho.Kedy a s akým odborníkom začať riešiť úzkostné stavy?

Úzkosť vs. úzkostné stavy

Rozlišovanie medzi bežnou úzkosťou a úzkostnými stavmi je kľúčové pre správne pochopenie a prístup k riešeniu týchto problémov. Úzkosť je normálna a často potrebná  emócia, ktorá signalizuje, že sme vystavení potenciálnemu nebezpečenstvu alebo stresu. Je to prirodzená odpoveď tela, ktorá nás pripravuje na reakciu typu „boj alebo útek“. Každý z nás už niekedy zažil úzkosť v určitých konkrétnych momentoch- príkladom je strach, tréma či úzkosť pred dôležitým rozhovorom alebo skúškou.

Na druhej strane, úzkostné stavy sú charakterizované prehnanou, trvalou a často neprimeranou reakciou tela na situácie, ktoré sú pre nás reálnou hrozbou. Tieto stavy bývajú intenzívnejšie, dlhotrvajúce a môžu výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie a kvalitu života jedinca. Úzkostné stavy môžu mať rôzne formy, vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy, panických atakov, fóbií alebo sociálnej úzkostnej poruchy.

Kľúčové rozdiely

• INTENZITA A TRVANIE: Bežná úzkosť je obvykle krátkodobá a mizne, keď stresujúca situácia skončí. Úzkostné stavy sú intenzívnejšie, dlhšie trvajúce a často sa objavujú bez zjavného dôvodu.
• VPLYV NA ŽIVOT: Kým bežná úzkosť môže byť krátkodobo nepohodlná, výrazne neovplyvňuje našu schopnosť fungovať. Úzkostné stavy naopak môžu vo veľkej miere obmedziť pracovnú výkonnosť, sociálne interakcie a celkovú kvalitu života.
• FYZICKÉ SYMPTÓMY: Aj keď bežnú úzkosť môžu sprevádzať fyzické príznaky, ako je zrýchlený tep alebo potenie, pri úzkostných stavoch sú tieto symptómy často intenzívnejšie a dlhotrvajúcejšie.

Aké sú základné príznaky úzkostných stavov?

Príznaky úzkostných stavov bývajú psychické a telesné. Najčastejšie pozorujeme: 

• DUŠEVNÉ NAPÄTIE: obavy, strach, pocit napätia alebo nervozity, podráždenosť, nesústredenosť.
• TELESNÝ DISKOMFORT: vnútorný nepokoj, bolesti hlavy, bolesti svalov alebo triaška, bolesti na hrudi, neschopnosť uvoľniť sa, zrýchlenie srdcovej frekvencie, závraty, pocity nestability, potenie či sucho v ústach. 

Ako vzniká úzkosť? 

Úzkostné stavy sú komplexné a multifaktoriálne javy, ktoré ovplyvňuje široká škála biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Vznik úzkosti možno chápať ako výsledok vzájomného pôsobenia týchto faktorov, ktoré spolu vytvárajú jedinečný vzorec pre každého jedinca.

Biologické faktory

Práve biologické faktory hrajú kľúčovú úlohu v procese vzniku úzkosti. Medzi tieto faktory patrí genetická predispozícia, čo znamená, že tendencia k úzkostným stavom môže byť dedičná. Ďalej sú tu neurochemické procesy v mozgu, kde nerovnováha neurotransmiterov, ako sú serotonín a noradrenalín, môže viesť k pocitom úzkosti.

Psychologické faktory

Psychologické faktory zahŕňajú naše myšlienkové procesy, presvedčenia a spôsoby, ako sa vyrovnávame so stresom. Negatívne myslenie, pesimizmus alebo tendencia k nadmernému obávaniu sa môžu výrazne prispieť k vzniku úzkostných stavov. Traumatické zážitky z detstva či v dospelosti tiež môžu zanechať hlboké stopy a predstavujú významný psychologický faktor.

Sociálne a environmentálne faktory

Sociálne a environmentálne faktory sa týkajú vplyvu, ktorý na nás majú naše okolie a životné podmienky. Stres v práci, problémy vo vzťahoch alebo finančné ťažkosti sú bežnými zdrojmi úzkosti. Žijeme v dobe, ktorá nás neustále bombarduje informáciami a očakávaniami, čo môže viesť k pocitu preťaženosti a úzkosti.

Bludný kruh úzkosti

Bludný kruh úzkosti je koncept, ktorý nám pomáha vysvetliť, ako sa úzkostné stavy môžu sami udržiavať a zhoršovať. Tento model ukazuje, že úzkosť nie je len jednoduchá reakcia na stresor (podnet vyvolávajúci stres), ale aj proces, ktorý sa môže časom stávať čoraz intenzívnejším a náročnejším na prerušenie. 

Ako tento bludný kruh funguje:

Ak dlhodobo zažívate tento bludný kruh a sami ste sa stali jeho obeťou v rôznych životných situáciách – možno práve v tejto chvíli je načase vyhľadať odbornú pomoc.

Ako sa vyrovnávať s úzkosťami?

Rozpoznanie a pochopenie príčin úzkostných stavov je prvým krokom k ich zvládaniu. Podpora zo strany rodiny, priateľov a terapeutov môže znamenať obrovský rozdiel. Zdravý životný štýl, vrátane pravidelného cvičenia, stravy bohatej na vitamíny a kvalitný spánok, môže pomôcť zmierniť symptómy úzkosti. Ak zažívate úzkosť dennodenne, je intenzívna, trvá dlhšie než šesť mesiacov a negatívne ovplyvňuje vašu schopnosť fungovať v bežnom živote je potrebné vyhľadať podporu a pomoc odborníkov.

S úzkostnou poruchou sa môžete obrátiť na profesionálov: psychiatra, neurológa a  psychoterapeuta, ktorí môže posúdiť váš zdravotný stav a navrhnúť vhodný individuálny terapeutický plán. 

V centre Hippokrates s úspešnosťou patrí medzi významné terapeutické postupy využívanie arteterapie. Arteterapia je liečba výtvarným umením, ktorá využíva prvky psychoterapie prostredníctvom rôznych foriem umenia ako spôsob komunikácie. Zmyslové podnety v nej slúžia ako prostriedok sebavyjadrenia. Cieľom arteterapeutov je naštartovať u človeka sebaliečebný proces a umožniť mu objaviť spôsob vyjadrenia emócií, psychických procesov a vzťahov, ktoré nie je vždy možné vyjadriť slovne. Umožňuje spoznať vlastný potenciál a zvýšiť sebauvedomenie,  podporovať rast osobnosti.