Aké sú možnosti, vďaka ktorým sa pacient môže po prekonaní CMP- cievnej mozgovej príhode, vrátiť do života?

• Ak má mať pacient po prekonaní mozgovej príhody šancu na zotavenie a návrat do života, je v prvom rade dôležitá včasná a efektívna liečba. Mala by zlepšiť tzv. kolaterálnu cirkuláciu, teda alternatívnu cestu cirkulácie krvi okolo blokovaných miest, a zabrániť rozvoju sekundárnych metabolických následkov ischemickej kaskády, ktoré vedú k poškodzovaniu neurónov.

Čo k tomu ďalej patrí?

• Po návrate z nemocnice zohráva významnú úlohu liečba komplikácií aj včasná rehabilitácia. V našom súkromnom zdravotníckom centre poskytujeme komplexnú starostlivosť o pacientov po prekonaní CMP. Dôležitá je tu úzka spolupráca s neurológom, teda pravidelné kontroly, tiež redukcia všeobecných rizikových faktorov, akými sú vysoký cholesterol a vysoký krvný tlak, ale aj manažovanie symptomatickej terapie – podávanie nootropík, kyslíková terapia, neuroprotektívna a neurometabolická liečba a systémová rehabilitácia s fyzioterapeutmi.

Mnohí ľudia aj tak pochybujú o tom, že rehabilitačné programy majú dlhodobý účinok. Nevenujú im dostatok pozornosti. Čo na to hovoríte ako skúsená odborníčka?

• Pred poskytnutím rehabilitácie je dôležité stanovenie hlavných okruhov problémov. Musíme poznať stupeň funkčného poškodenia, komunikačné poruchy, kognitívne poruchy, motorický deficit aj poruchy regulácie motoriky, stupeň spasticity, poruchy citlivosti, vylučovacie funkcie. A pretože sa tieto poruchy spravidla kombinujú, komplexná rehabilitačná starostlivosť a stimulácia neuroplasticity (posilňovania mozgu) za účelom dosiahnutia čo najvyššej funkčnej úrovne je naozaj mimoriadne dôležitá.

Asi najväčšie obavy majú príbuzní pacientov po mozgoej príhode s kombináciou porúch a množstvom sekundárnych problémov.

• Áno, na zreteli treba mať aj prevenciu sekundárnych komplikácií, akými sú imobilizačný syndróm, syndróm bolestivého ramena, riziká vzniku dekubitov, hlbokej žilovej trombózy a embólie, pneumónie… Nevyhnutné je hodnotenie testov funkčného postihnutia a sebestačnosti v denných aktivitách, teda či sa vie pacient sám o seba postarať, alebo či vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Rehabilitácia však výrazne vplýva aj na redukciu rizikových faktorov vzniku mozgovej príhody.

Aká presne je úloha fyzioterapeuta pri zotavovaní po cievnej mozgovej príhode?

• Fyzioterapeut na základe odporúčania lekára realizuje fyzioterapeutickú diagnostiku a terapiu funkčných porúch pohybového systému s cieľom zachovania a obnovenia jeho optimálnej funkčnosti. Základom je pohybová liečba – kinezioterapia, ktorá zlepšuje aktivitu primárnej motoriky, a tým umožňuje vznik užitočných neuroplastických zmien v mozgu. Rehabilitačná liečba sa zameriava na liečbu porúch motoriky a svalového tonusu, senzorických porúch i na prejavy týchto porúch v bežných denných aktivitách. U nás naozaj vždy preferujeme individuálnu liečebnú rehabilitáciu s jedným fyzioterapeutom a jedným pacientom.

Kedy je správny čas začať s rehabilitáciou?

• S rehabilitačnou liečbou sa odporúča začať čo najskôr, hneď na 2. deň po príchode, respektíve hneď po stabilizácii základných životných funkcií pacienta. Na zmiernenie spasticity používame kolagénové prípravky Guna MD, ktoré sa najlepšie aplikujú tesne po aplikácii mäkkých techník.

Existujú spôsoby, ako znížiť alebo až odvrátiť hrozbu zopakovania mozgovej príhody?

• Najdôležitejším prostriedkom je tu efektívna prevencia. Ide o komplex systémových liečebných postupov, ktoré sú zamerané práve na zabránenie vzniku a recidívy CMP vrátane rehabilitačnej liečby. Rozoznáme primárnu prevenciu. Je určená pre pacientov, ktorí nemali v anamnéze mozgovú príhodu. Vo viac ako 70 percentách prípadov je totiž CMP prvou manifestáciou cerebrovaskulárneho ochorenia. Sekundárna prevencia má za cieľ minimalizovať riziko recidívy. V rámci komplexnej terapie ide o antihypertenzívnu liečbu (liečbu vysokého krvného tlaku), liečbu porúch srdcového rytmu, liečbu hyperlipidémie a diabetu, redukciu nadmernej telesnej hmotnosti a úpravu stravovacích návykov, ukončenie fajčenia, zníženie nadmerného užívania alkoholu a prípadne aj chirurgickú liečbu – karotickú endarterektómiu na odblokovanie ciev, ktoré obhospodarujú hlavu a krk. Z dlhodobého hľadiska je pre všetkých pacientov dôležitá edukácia o dostatočnej a vhodnej fyzickej aktivite a vykonávanie samostatných cvičení, avšak vždy pod dohľadom fyzioterapeuta.

Ako by ste popísali svoju profesiu? Dnes má veľa ľudí svojho vlastného psychológa, terapeuta a  aj fyzioterapeuta. Čo je však náplňou vašej práce? 

Fyzioterapia je nelekársky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch pohybového systému, teda svalov, šliach a kĺbov. Náplňou práce je teda udržanie, podpora, resp. obnova maximálnej funkčnej zdatnosti pohybového aparátu. Fyzioterapeuti tiež poskytujú predoperačné aj pooperačné terapie, v rámci prevencie pomáhajú predchádzať problémom s chrbticou a kĺbami.

Aký je rozdiel medzi osobným trénerom a  fyzioterapeutom? 

Osobný tréner je zameraný viac na zlepšovanie výkonu, to znamená že určuje tréningy, pri ktorých sa zvyšuje svalová sila, vytrvalosť a rýchlosť. Cvičenie s fyzioterapeutom je vhodné ak sú pri pohybe bolesti, to znamená že určuje cviky, ktoré sú pre daného človeka bezpečné, uvoľňuje preťažené svaly a posilňuje oslabené, naučí človeka, ako správne držať telo pri cvičení a ako správne zapájať svaly. V prípade potreby vie uvoľniť svaly pomocou makkých techník alebo fyzikálnou terapiou.

Môžu ľudia kombinovať cvičenie s osobným trénerom a fyzioterapeutom? 

Áno, môžu. Väčšinou to využívajú vrcholoví športovci, alebo ľudia, ktorí sa rekreačne venujú športu vo zvýšenej miere.

V minulosti boli známe rehabilitačné sestry, stále táto profesia existuje alebo ju nahradila tá vaša? Aké sú možnosti štúdia tejto profesie u nás?

V minulosti boli rehabilitační pracovníci, ktorí po ukončení gymnázia študovali na rehabilitačnej nadstavbe 2 roky. Dnes takáto možnosť už neexistuje, je potrebné po maturite absolvovať vyššie odborné štúdium v trvaní 3 rokov, kde končia ako diplomovaní fyzioterapeuti. Fyzioterapia sá dá študovať aj na vysokej škole v rámci prvého-tretieho vysokoškolského stupňa.

Na základe akých kritérií odporúčate vybrať si fyzioterapeuta?

Zručnosť v odbore, znalosť liečebných metodík, ktoré sa na danom pracovisku využívajú a tiež zmysel pre zodpovednosť, empatia.

S  akými najčastejšími problémami vás klienti vyhľadávajú?

Najčastejšie nás vyhľadávajú, keď pociťujú bolesti alebo napätie chrbta, či ide o krčnú chrbticu, hrudnú alebo driekovú časť, bolesti hlavy, bolesti krížov, závrate, keď majú hučanie, či pískanie v ušiach, tiež keď pociťujú rôzne bolesti, tŕpnutie, alebo pálenie v horných či dolných končatinách.

Zmenilo sa spektrum zdravotných problémov za ostatné roky? Odzrkadlil sa súčasný spôsob života na vašich klientoch?

Spektrum zdravotných problémov sa ani veľmi nezmenil, keďže naše centrum už dlhé roky vyhľadávajú ľudia s vertebrogénymi ochoreniami, ktoré vznikajú ako dôsledok sedavého spôsobu života. Vo väčšej miere je ale zastúpený stres, ako v pracovnom tak aj v osobnom živote, ktorý má výrazný podiel na vzniku vertebrogénnych ochorení.

Z  čoho pozostáva cvičenie s  fyzioterapeutom pri bolestiach chrbta? Ako často by sme ho mali navštíviť?

Keď príde klient s bolesťami chrbta, je dôležité ho na začiatku tých bolestí zbaviť. Vykonávame mäkké a mobilizačné techniky a využívame fyzikálnu terapiu na zmiernenie bolesti, zápalu, svalového napätia. Inštruujeme klienta o správnych pohybových stereotypoch, ako má správne sedieť za počítačom, čoho sa má vyvarovať. Snažíme sa nájsť príčinu bolestí chrbta a následne klienta poučiť. Na začiatku terapie sa vyberajú skôr cvičenia na uvoľnenie preťažených svalov, neskôr sa pracuje na posilovaní hlbokých svalov chrbta, brucha, svalov panvového dna a oslabených svalov a na špirálnej stabilizácii  tela v pohybe, tzv. SM systém.

Na začiatku, keď má klient bolesti je vhodné prísť na terapiu častejšie, 3x alebo 2x týždenne, neskôr, keď sa stabilizuje sa môžu tieto intervaly predlžovať.

Čo nás (ľudí) bude podľa vás trápiť o  ďalších desať rokov? Bude to esemeskový krk, karpálny tunel, väčšie bolesti chrbta?

Je veľká pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude veľa ľudí s tzv. esemeskovým krkom, ktorý vzniká, keď je hlava dlhodobo zohnutá dole. Je to hlavne pri pozeraní do mobilu alebo notebooku, čo je hlavne u mladých ľudí veľmi časté. Dochádza k tomu vtedy, keď sedíte s nesprávne ohnutou krčnou chrbticou, ktorá sa následne začne posúvať. Ideálne ohnutie by malo byť maximálne do 40° uhla. Následkom toho potom vzniká veľké napätie a tlak v oblasti šije, pliec, bolesti hlavy a krčnej chrbtice. Je tiež pravdepodobné, že na vzniku bolesti chrbta bude mať vo zvýšenej miere vplyv aj stres, ktorý je v súčasnosti u ľudí väčší ako v nedávnej minulosti.

Aký je rozdiel v  prístupe k  pacientovi po nehode (traume) a  k  tomu, ktorý príde pretože ho bolí chrbát?

Poúrazová a pooperačná fyzioterapia sa zameriava na zmenšenie bolesti, prípadne opuchu, ak je prítomný na danom mieste, zlepšenie rozsahu pohybu, znovunadobudnutie svalovej sily, rychlejšie hojenie, zlepšovanie koordinácie, istoty a stability pri pohybe. Uvoľňujú sa mäkké tkanivá a ošetruje sa jazva.

Bolesti chrbta vznikajú dlhodobým nesprávnym zaťažovaním chrbtice, preto treba na začiatku klienta poučiť o správnych pohybových stereotypoch, správnom sede, úprave pracovného prostredia. Fyzioterapia je zameraná na uvoľnenie preťažených svalov, posilovanie hlbokého stabilizačného systému a aj zapájanie ho pri bežných denných činnostiach, úprava stereotypu dýchania.

Čo by mali ľudia robiť, aby výsledok práce fyzioterapeuta pretrval čo najdlhšie?

Dodržiavať zásady školy chrbta nielen v práci, ale aj pri bežných denných činnostiach. Pravidelne cvičiť cviky, ktoré ho naučil fyzioterapeut, to znamená cviky na uvoľnenie preťažených svalov, cviky na posilnenie hlbokého stabilizačného systému a SM systém. Robiť aktivity, ktoré ich napĺňajú, z ktorých majú radosť, pri ktorých naberú energiu.

Prečo by mali ľudia absolvovať fyzioterapiu práve u  vás, v  SZC Hippokrates?

Máme dlhoročné skúsenosti s liečbou ochorení chrbtice a veľmi dobré výsledky. Okrem toho je tu komplexná starostlivosť o klienta, to znamená úzka spolupráca s neurológmi, ktorí v prípade potreby aplikujú MD Guna obstreky, ordinujú infúzie či kolagénové injekcie a na zvládnutie stresu je vynikajúca arteterapia. Túto komplexnú starostlivosť zabezbečuje príjemný a odborný personál.

Prečo ste sa pre toto povolanie rozhodli?

Inšpirovala ma moja mama, ktorá celý život pracovala ako rehabilitačný pracovník vo Vysokých Tatrách.

Ak niekto z našich najbližších prekoná náhlu mozgovú príhodu, mŕtvicu, a zdá sa, že z najhoršieho je vonku, snáď neexistuje naliehavejšia otázka než: čo ďalej? Ako ho znova zaradiť do života? Kde hľadať pomoc pre čo najlepšie zotavenie? A je vôbec možné predísť opakovaniu?

Cievna mozgová príhoda (CMP) patrí k najzávažnejším akútnym ochoreniam mozgu. V civilizovaných krajinách postihuje ročne najmenej troch ľudí z tisícky! Ako vyplýva z jej názvu, poškodzuje mozog a jeho centrá. Je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu. Tie pri nedokrvení odumierajú. Ešte horšie je, že k tomu dochádza veľmi rýchlo. Už po 3 – 4 minútach, počas ktorých chýba kyslík, mozgové bunky odumierajú a mozgové centrá sa poškodzujú.

Zasiahnutá je najčastejšie oblasť reči, koordinácie a pohybu. Po prekonaní mŕtvice zostáva mnoho pacientov pripútaných na lôžko a odkázaných na starostlivosť iných. Ak je mozog bez kyslíka 9 a viac minút, ide už o nezvratný proces a končí fatálne…

Rizikové skupiny

Náhlu mozgovú príhodu prakticky nemožno predvídať. Postihnúť môže kohokoľvek. Existujú však rizikové skupiny, u ktorých sa objavuje častejšie:

• ľudia s vysokým krvným tlakom, aktívni aj pasívni fajčiari a konzumenti alkoholu vo väčšom množstve,
• pravdepodobnosť je vyššia u ľudí s cukrovkou, nedostatkom pohybu a BMI vyšším ako 30,
• vyskytnúť sa môže aj u ľudí s poruchami srdcového rytmu a aterosklerózou.

Nič z toho sa však netýka len starších! Veková hranica sa aj v tomto prípade znižuje. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) postihla pred štyrmi rokmi 352 ľudí vo veku 20 – 44 rokov, čo bolo o 66 ľudí viac než pred piatimi rokmi! Čo sa týka pohlavia, vyskytuje sa častejšie u mužov než u žien, a to takmer v každej vekovej skupine. Tento nepomer je obzvlášť evidentný vo vekových kategóriách 45 – 54 rokov (sú to aktívni muži v produktívnom veku), ako aj v kategórii 75 – 79 rokov, kde býva postihnutých dvojnásobne viac mužov. Po osemdesiatke sa rozdiel minimalizuje a vo veku nad 85 rokov už výskyt mozgovej príhody prevažuje u žien.

Čo bude ďalej?

Náhla mozgová príhoda zasahuje konkrétneho človeka, no dotýka sa celej rodiny. Nie je to chrípka, ktorá sa môže ťahať, ale keď sa z nej zotavíte, vy i vaši blízki môžu ďalej chodiť do práce, venovať sa koníčkom a žiť ako predtým. Tu sa mení všetko… Prvou víziou najbližších je vždy nádej, že ich blízky prežije. Viete, že je to aj podľa odborníkov prvý krok k úspechu? A to napriek tomu, že pacient je v tomto momente v rukách lekárov prvej pomoci či urgentnej neurologickej alebo neurochirurgickej medicíny.

Nezanedbateľnou stránkou sú možné následky. Žiaľ, často sú nepriaznivé, s hrozbou, že zostanú trvalé. Po fyzickej stránke môže dôjsť k:

• oslabeniu alebo úplnému obmedzeniu pohyblivosti končatín na jednej polovici tela, zhoršeniu stability sedu, stoja a k poruche chôdze alebo celkovej paralýze väčšinou dolných končatín,
• objaviť sa môžu poruchy prehĺtania, močenia a vyprázdňovania.

Oslabujú sa i kognitívne funkcie:

• Pacient, ktorý prekonal mozgovú príhodu, môže trpieť zhoršeným zrakom a poruchami videnia, poruchou výslovnosti a reči, dokonca môže dôjsť až k úplnej strate reči.
• Typickými nepriaznivými následkami sú ťažkosti s pamäťou a myslením.

Po návrate z nemocnice – z rúk odborníkov na urgentnú a doliečovaciu medicínu – je síce človek, ktorý prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu, „z najhoršieho vonku“, no v drvivej väčšine prípadov odkázaný na starostlivosť rodiny. Ako mu pomôcť zotaviť sa po fyzickej a psychickej stránke a urobiť čo najviac pre návrat do plnohodnotného života?

Rehabilitácia, rehabilitácia, rehabilitácia

To sú slová, ktoré počúvate od lekárov, keď je bezprostredná hrozba úmrtia zažehnaná. Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré zasiahla a znefunkčnila. Dôkladná a pravidelná fyzioterapeutická liečba pod vedením a dohľadom odborníkov je kľúčom k lepšej kvalite života.

Čo zahŕňa? Fyzioterapeutických a rehabilitačných prístupov je viacero. Zamerané sú na fyzickú i psychickú obnovu zdravia. Základom je „na mieru šitý“ rehabilitačný plán. Má byť pre každého pacienta absolútne individuálny a vychádzajúci zo závažnosti konkrétnych následkov.

Obnova stratených zručností

Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Ich opätovné ovládnutie má priamu súvislosť so samostatnosťou.

Fyzická časť liečby sa preto zameriava na zvládnutie mobility – aj s potrebnými zdravotnými pomôckami, akými môžu byť podporné ortézy, invalidný vozík či chodúľky na kolesách. Prvotným cieľom je tu aspoň čiastočná stabilizácia a spevnenie tela, ako aj schopnosť uniesť jeho váhu.

Vo svete je rozšírená aj tzv. terapia vyvolávaná obmedzeniami. Jej filozofiou je stimulácia postihnutej končatiny na úkor zdravej. Práca zdravej končatiny sa obmedzí, a tým dochádza k posilňovaniu postihnutej tak, aby sa zlepšila jej funkčnosť.

Pri závažnejších následkoch – ktoré postihli prevažnú časť tela – sa využíva funkčná elektrická stimulácia. Na oslabené svaly sa aplikuje elektrický prúd. Spôsobí ich stiahnutie, teda kontrakciu. Takáto stimulácia obnovuje svalové napätie, a teda aj funkčnosť poškodených svalových centier.

Mozgová príhoda nanešťastie nepostihuje len fyzickú stránku človeka – poväčšine aj psychickú. Účinným prostriedkom tu môžu byť cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií. Liečba je zameraná predovšetkým na pamäť, sociálne zručnosti, reč, ale aj podvedomie.

Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie. Dôležitá je preto aj logopedická liečba. Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností. Ale pozor: všetko závisí od závažnosti následkov. V niektorých prípadoch už, žiaľ, obnova reči nie je možná.

Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba. V úplnom závere liečby, keď prichádza na rad celkové posilnenie osobnosti, pomáha neraz aj mladá disciplína – arteterapia. Veľmi nápomocné bývajú napríklad modelovacie techniky, za pomoci ktorých možno stimulovať viaceré dôležité centrá v mozgu.

Kedy začať s liečbou?

Pri tomto závažnom ochorení platí heslo: čím skôr, tým lepšie. S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 – 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, resp. od neurochirurgického zákroku. Po návrate do domáceho prostredia je veľmi dôležité pokračovať s fyzioterapiou v odbornom zdravotníckom centre a cvičenia doma opakovať presne podľa pokynov fyzioterapeuta.

Prioritami sú:

• stabilizácia zdravotného stavu,
• minimalizovanie komplikácií a následkov,
• zabránenie opakovaniu.

Výsledky nečakajte ihneď

Naliehavou otázkou samotného pacienta i jeho najbližších je: ako dlho bude trvať rehabilitácia? Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká. Trvanie rehabilitácií, prípadne využívanie liečebných masáží a regeneračných techník závisí od závažnosti následkov a komplikácií, ktoré pacientovi zostali. U niektorých ľudí dochádza k zotaveniu v pomerne krátkom čase, u iných treba rátať s dlhodobou odbornou fyzioterapeutickou pomocou. Teda v trvaní niekoľkých mesiacov, výnimočne aj rokov. Dôležité je počítať s tým, že výsledky neprídu ihneď. Predpokladom úspechu a efektivity liečby je trpezlivosť a skutočne pedantná a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.

Po príchode do domácej starostlivosti je potrebná spolupráca zo strany príbuzných. Keďže pravidelnosť je v tomto prípade zásadná, niektoré rehabilitačné cviky potrebuje pacient vykonávať doma, no pod dozorom alebo s pomocou svojich najbližších.

Prevencia je základ

Na Slovensku dochádza ročne k približne 400 prípadom náhlych mozgových príhod na 100 000 obyvateľov. Po kardiovaskulárnych a nádorových ochoreniach hovoríme aj o tretej najčastejšej príčine smrti. Do jedného mesiaca od výskytu zomrie približne tretina pacientov a až polovici z tých, ktorí prežijú, zostávajú trvalé následky. Ak žije na Slovensku 5,5 milióna obyvateľov, možno povedať, že ročne pribudne do sedem a pol tisíca invalidných pacientov po cievnej mozgovej príhode. Je to alarmujúce číslo.

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná. Odhaduje sa, že vo viac ako 15 percentách prípadov vzniká opakovaná príhoda do jedného roka. Dá sa tomu predísť? Stopercentná záruka neexistuje. Existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou. O čo ide?

K hlavným zásadám zdravého životného štýlu tu patrí úplná eliminácia fajčenia a zdravá a vyvážená strava:

• Do jedálnička sa musí dostať čerstvé ovocie a zelenina v počte päť porcií denne.
• Vhodné je konzumovať len chudé mäso, maximálne dvakrát týždenne, a uprednostňovať ryby.
• Čo sa týka mliečnych produktov, odporúčajú sa 2 – 4 porcie denne. Môže to byť mlieko, jogurt alebo syr.
• Pri slaných pokrmoch je dôležité obmedziť konzumáciu soli, pri sladkých zasa znížiť príjem potravín s umelo pridanými cukrami a náhradnými sladidlami.
• Zamerať sa treba na zdravé tuky a oleje, v množstve 5 – 8 polievkových lyžíc denne. Obsahujú významný podiel omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ktoré sú dôležitým udržiavateľom zdravia srdca a ciev.

Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísaných liekov a, samozrejme, rehabilitačná liečba, teda pohyb. Pacienti, ktorí dodržiavajú predpísanú liečbu a prechádzajú na zdravší životný štýl, dokážu znížiť riziko opakovania mozgovej príhody až o 90 percent.

Včasnou liečbou k samostatnosti

Náhla cievna mozgová príhoda zasiahne do života konkrétneho človeka, ale aj do životov jeho najbližších. Hoci jej prekonanie je prvým krokom k úspechu, následky po nej bývajú závažné. Na tele i na duši. Samostatný život výrazne komplikujú a obmedzujú. Len včasnou liečbou, ktorú po fáze zásahu urgentnej medicíny predstavuje predovšetkým fyzioterapia pod dozorom odborníkov, možno časom dosiahnuť zotavenie, výrazné zlepšenie samostatnosti a zvýšenie kvality života.

Preceňovanie schopností môže spôsobiť vážne, v niektorých prípadoch až fatálne dôsledky. Odhodlanie je jedna vec, správna technika druhá. Kondiční tréneri, fyzioterapeuti aj lekári sa zhodujú na tom, že pohyb je telu prospešný a je najlepšou prevenciou kardiovaskulárnych a pohybových ochorení. V lete nás to ťahá najmä k vode, ale svoje čaro má aj beh, turistika, bicyklovanie či loptové hry. Ktoré z nich preferujete?

V prvom rade je dôležité poradiť sa s odborníkom. Pohyb je nám prirodzený, no to ešte neznamená, že ho budeme vykonávať kvalitne a precízne. „Na úvod je viac než vhodné telo na športový výkon pripraviť. Veľa ľudí podceňuje rozcvičovanie a naťahovanie pred samotným športom. Ľudské telo však nie je stavané na to, aby podalo požadovaný výkon náhle, bez zahriatia. Týka sa to každého športu a úrovne záťaže. V opačnom prípade si koledujeme o nežiadúce zranenia, od ktorých nás práve rozcvička môže uchrániť,“ hovorí fyzioterapeutka Mgr. Helena Škultétyová zo SZC Hippokrates.

Predíďte zraneniam

Najideálnejšie je zahriať všetky veľké svalové skupiny. Predídeme tak natiahnutiam svalov, šliach, zraneniam chrbtice či kĺbov. Dôležité je uvedomiť si, že rozohriatie pozitívne vplýva na celý organizmus, zvyšuje teplotu tela a na výkon pripravuje aj naše pľúca. Správnu techniku rozcvičenia si človek môže osvojiť s fyzioterapeutom alebo kondičným trénerom. Rozhodne sa neodporúčajú prudké a trhané pohyby. Populárne sú dnes tzv. rollery, ktoré je možné prakticky využiť kdekoľvek. Nemenej dôležité je zadovážiť si vhodné športové náčinie, odev a obuv. Najmä v prípade behu, loptových hier, turistiky aj cyklistiky. Opäť tu treba dbať o individuálne potreby každého z nás. „Časy jedných botasiek na všetky druhy športov sú už minulosťou. Každá športová disciplína alebo aktivita vplýva iným rozložením síl na naše kĺby, päty, svaly. Obuv bežca musí veľa vydržať, ale zároveň musí poskytovať vynikajúcu fixáciu päty. V hľadáčiku treba mať aj priehlavok, no najmä voľnú plochu vpredu, ideálne medzi piatimi až desiatimi milimetrami. Iné je to zas pri výbere turistickej obuvi, ktorá by mala chrániť najmä členok. Dnes existujú mnohé špecializované predajne s kvalifikovaným personálom ochotným poradiť,“ pokračuje Mgr. Helena Škultétyová. Ak chcete výber obuvi dotiahnuť do dokonalosti, podebatovať o nej môžete so svojím ortopédom alebo podológom. Oblečenie by malo byť tiež prispôsobené druhu vykonávaného športu, ročnému obdobiu a priepustnosti potu či vlhkosti.

Správna technika je dôležitá

Treťou dôležitou prísadou zdravého športového výkonu je správna technika. V lete praktizujeme najmä plávanie. „To je odporúčané aj ako forma rekonvalescencie a rehabilitácie pre mnohé neurologické a pohybové ochorenia, napríklad pacientom s vysunutými platničkami. No ideálny a želaný výsledok zabezpečí jedine správna technika plávania, čo platí aj pri iných typoch pohybu a športu. V opačnom prípade si stav môžeme ešte zhoršiť, prípadne dáme zabrať krčnej chrbtici, čo si tiež môže vyžiadať svoju daň,“ pripomína neurológ MUDr. Karol Točík, PhD.  Málokto vie, že aj ľudia s horšou kondíciou môžu pri kvalitnom technickom prevedení dosiahnuť lepší a rýchlejší výsledok ako fyzicky zdatnejší človek vo vode. Rekreačných plavcov nesprávna technika rýchlo vyčerpá a zabrať dostane chrbtica s priľahlým svalstvom. Boli by ste prekvapení, koľkí z nás také prsia plávajú úplne zle. Hlavy sú príliš zaklonené a nohy zbytočne vysoko. A pritom ide o najobľúbenejší plavecký štýl. Obľuba plaveckých trénerov však začína aj u nás postupne narastať.

Častých chýb sa dopúšťame aj počas cyklistiky. Správny postoj nám môže doslova zachrániť život. Pri jazde dole kopcom je dôležité mať pokrčené kolená, aby jazdec dokázal lepšie a efektívnejšie kopírovať terén. Prikrčené by mali byť aj lakte. Výber samotného bicykla by sme tiež mali realizovať s odborníkom.