Úzkosť považujeme za bežný stav organizmu, za normálnu reakciu na nebezpečenstvo alebo stres. Človeku spôsobí problémy vtedy, keď je neprimerane intenzívna vzhľadom k situácií alebo trvá príliš dlho.Kedy a s akým odborníkom začať riešiť úzkostné stavy?

Úzkosť vs. úzkostné stavy

Rozlišovanie medzi bežnou úzkosťou a úzkostnými stavmi je kľúčové pre správne pochopenie a prístup k riešeniu týchto problémov. Úzkosť je normálna a často potrebná  emócia, ktorá signalizuje, že sme vystavení potenciálnemu nebezpečenstvu alebo stresu. Je to prirodzená odpoveď tela, ktorá nás pripravuje na reakciu typu „boj alebo útek“. Každý z nás už niekedy zažil úzkosť v určitých konkrétnych momentoch- príkladom je strach, tréma či úzkosť pred dôležitým rozhovorom alebo skúškou.

Na druhej strane, úzkostné stavy sú charakterizované prehnanou, trvalou a často neprimeranou reakciou tela na situácie, ktoré sú pre nás reálnou hrozbou. Tieto stavy bývajú intenzívnejšie, dlhotrvajúce a môžu výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie a kvalitu života jedinca. Úzkostné stavy môžu mať rôzne formy, vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy, panických atakov, fóbií alebo sociálnej úzkostnej poruchy.

Kľúčové rozdiely

• INTENZITA A TRVANIE: Bežná úzkosť je obvykle krátkodobá a mizne, keď stresujúca situácia skončí. Úzkostné stavy sú intenzívnejšie, dlhšie trvajúce a často sa objavujú bez zjavného dôvodu.
• VPLYV NA ŽIVOT: Kým bežná úzkosť môže byť krátkodobo nepohodlná, výrazne neovplyvňuje našu schopnosť fungovať. Úzkostné stavy naopak môžu vo veľkej miere obmedziť pracovnú výkonnosť, sociálne interakcie a celkovú kvalitu života.
• FYZICKÉ SYMPTÓMY: Aj keď bežnú úzkosť môžu sprevádzať fyzické príznaky, ako je zrýchlený tep alebo potenie, pri úzkostných stavoch sú tieto symptómy často intenzívnejšie a dlhotrvajúcejšie.

Aké sú základné príznaky úzkostných stavov?

Príznaky úzkostných stavov bývajú psychické a telesné. Najčastejšie pozorujeme: 

• DUŠEVNÉ NAPÄTIE: obavy, strach, pocit napätia alebo nervozity, podráždenosť, nesústredenosť.
• TELESNÝ DISKOMFORT: vnútorný nepokoj, bolesti hlavy, bolesti svalov alebo triaška, bolesti na hrudi, neschopnosť uvoľniť sa, zrýchlenie srdcovej frekvencie, závraty, pocity nestability, potenie či sucho v ústach. 

Ako vzniká úzkosť? 

Úzkostné stavy sú komplexné a multifaktoriálne javy, ktoré ovplyvňuje široká škála biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Vznik úzkosti možno chápať ako výsledok vzájomného pôsobenia týchto faktorov, ktoré spolu vytvárajú jedinečný vzorec pre každého jedinca.

Biologické faktory

Práve biologické faktory hrajú kľúčovú úlohu v procese vzniku úzkosti. Medzi tieto faktory patrí genetická predispozícia, čo znamená, že tendencia k úzkostným stavom môže byť dedičná. Ďalej sú tu neurochemické procesy v mozgu, kde nerovnováha neurotransmiterov, ako sú serotonín a noradrenalín, môže viesť k pocitom úzkosti.

Psychologické faktory

Psychologické faktory zahŕňajú naše myšlienkové procesy, presvedčenia a spôsoby, ako sa vyrovnávame so stresom. Negatívne myslenie, pesimizmus alebo tendencia k nadmernému obávaniu sa môžu výrazne prispieť k vzniku úzkostných stavov. Traumatické zážitky z detstva či v dospelosti tiež môžu zanechať hlboké stopy a predstavujú významný psychologický faktor.

Sociálne a environmentálne faktory

Sociálne a environmentálne faktory sa týkajú vplyvu, ktorý na nás majú naše okolie a životné podmienky. Stres v práci, problémy vo vzťahoch alebo finančné ťažkosti sú bežnými zdrojmi úzkosti. Žijeme v dobe, ktorá nás neustále bombarduje informáciami a očakávaniami, čo môže viesť k pocitu preťaženosti a úzkosti.

Bludný kruh úzkosti

Bludný kruh úzkosti je koncept, ktorý nám pomáha vysvetliť, ako sa úzkostné stavy môžu sami udržiavať a zhoršovať. Tento model ukazuje, že úzkosť nie je len jednoduchá reakcia na stresor (podnet vyvolávajúci stres), ale aj proces, ktorý sa môže časom stávať čoraz intenzívnejším a náročnejším na prerušenie. 

Ako tento bludný kruh funguje:

Ak dlhodobo zažívate tento bludný kruh a sami ste sa stali jeho obeťou v rôznych životných situáciách – možno práve v tejto chvíli je načase vyhľadať odbornú pomoc.

Ako sa vyrovnávať s úzkosťami?

Rozpoznanie a pochopenie príčin úzkostných stavov je prvým krokom k ich zvládaniu. Podpora zo strany rodiny, priateľov a terapeutov môže znamenať obrovský rozdiel. Zdravý životný štýl, vrátane pravidelného cvičenia, stravy bohatej na vitamíny a kvalitný spánok, môže pomôcť zmierniť symptómy úzkosti. Ak zažívate úzkosť dennodenne, je intenzívna, trvá dlhšie než šesť mesiacov a negatívne ovplyvňuje vašu schopnosť fungovať v bežnom živote je potrebné vyhľadať podporu a pomoc odborníkov.

S úzkostnou poruchou sa môžete obrátiť na profesionálov: psychiatra, neurológa a  psychoterapeuta, ktorí môže posúdiť váš zdravotný stav a navrhnúť vhodný individuálny terapeutický plán. 

V centre Hippokrates s úspešnosťou patrí medzi významné terapeutické postupy využívanie arteterapie. Arteterapia je liečba výtvarným umením, ktorá využíva prvky psychoterapie prostredníctvom rôznych foriem umenia ako spôsob komunikácie. Zmyslové podnety v nej slúžia ako prostriedok sebavyjadrenia. Cieľom arteterapeutov je naštartovať u človeka sebaliečebný proces a umožniť mu objaviť spôsob vyjadrenia emócií, psychických procesov a vzťahov, ktoré nie je vždy možné vyjadriť slovne. Umožňuje spoznať vlastný potenciál a zvýšiť sebauvedomenie,  podporovať rast osobnosti.

Skúsenosť s tetániou má aj 17-ročná Hana. „Mám ju vyše troch rokov. Tešila som sa, keď som záchvat už skoro celý jeden rok nemala. Dávala som si fakt pozor. Snažila som sa nestresovať a každý deň som brala magnézium, tak ako mi nariadila lekárka,“ prezrádza mladá študentka. Presnú príčinu jej tetánie sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Serióznym dôvodom môže byť priveľa povinností: „Mám náročnú školu, do toho tancujem, chodím do jazykovky a každý týždeň minimálne dvakrát vypomáham pri koňoch, pretože sa chcem stať veterinárkou. Musela som však ubrať a vzdať sa volejbalu. Aj na ten som chodila.“

Spúšťačom môže byť i stres

Pred pár týždňami Hanu opätovne zaskočila známa nepríjemná situácia. Stalo sa to v nemocnici po operácii kolena, ktorú si vyžiadal úraz. Záchvat prišiel deň po chirurgickom zákroku: „Neviem prečo, cítila som sa dobre, zákroku som sa nebála.“

Hana oddychovala na posteli, rozprávala sa s ďalšími pacientkami v izbe. Odrazu sa akoby zasekla, nedokázala sa pohnúť ani nadýchnuť. „Ani hovoriť som nedokázala. Našťastie môj stav postrehla susedka z vedľajšej postele a zalarmovala personál. V priebehu chvíle boli okolo mňa lekári a sestričky doslova behali. Jedna mi dala na prst zariadenie, ktoré meralo hodnotu kyslíka, a keďže som ho mala málo, napojili ma na kyslík. Pichli mi magnézium a začala som dýchať do vrecúška. Uľavilo sa mi, ale cítila som sa, akoby po mne prešlo auto.“

Hana zostala po novom ataku nesmierne unavená. Zvyšok dňa prespala. Faktom je, že nádejná veterinárka lekárov o tetánii vopred neinformovala. „Nezdalo sa mi to dôležité, veď som bola už vyše roka v poriadku.“

Mnohí sa hanbia, hoci nie je za čo

Tetanický syndróm je epidémiou 21. storočia. V hľadáčiku má hlavne tínedžerov a ľudí vo veku 20 až 40 rokov. A najradšej má tých, ktorí majú povinností vyše hlavy. Určite sa oplatí vedieť, že úplnou výnimkou nie sú ani starší ľudia. Faktom je, že každý organizmus je iný: niekto na zvýšený nápor reaguje zvýšeným krvným tlakom, inému sa môžu začať tvoriť žalúdočné vredy, ale u mnohých ľudí sa rozvíja tetanický syndróm.

Odborníci bijú na poplach aj z iného dôvodu: čoraz častejšie sa hovorí o úlohe psychiky pri rozvoji tohto syndrómu. Žijeme v spoločnosti, ktorá psychické ťažkosti stále príliš tabuizuje, prípadne až odmieta. Niektorí kolegov a známych so sklonom k nim nechápu alebo ich dokonca odsudzujú. Zdá sa im, že za psychiku si môže každý sám. Aj preto sa za postihnutie tetániou niektorí pacienti hanbia. Potlačeným spúšťačom môže byť – aj po dlhých rokoch – traumatické detstvo, dávne týranie či dokonca zneužívanie.

Z vyšetrenia na vyšetrenie

Zuzana je krásna mladá žena. Do tridsiatky bola zdravá a plná života. Zo dňa na deň sa u nej všetko zmenilo. „Bola som unavená, cítila som tlak v hlave, búšilo mi srdce a prekvapilo ma hmlisté videnie. Bolieval ma žalúdok a nechutilo mi jesť,“ vymenúva a dodáva, že podstúpila množstvo vyšetrení. Všetky výsledky boli dobré. Vylúčili sa problémy so štítnou žľazou, s krčnou chrbticou aj ložisko v mozgu. „Nechápala som to, všetko malo byť v poriadku, no mne bolo čoraz horšie. Trápili ma naozaj zvláštne stavy.“

Ich priebeh bol u Zuzany vždy rovnaký: najskôr hrozná únava, potom výrazný tlak v hlave a nakoniec nepríjemné štádium s pocitom, že nedokáže „udržať hlavu na krku“. Atak sprevádza veľmi rýchle dýchanie, následkom čoho prichádzajú kŕče a výrazná triaška. „Vždy to vyzerá veľmi dramaticky a pár ľudí som už riadne vyľakala,“ priznáva mladá žena. Jej zdravotný problém bol nakoniec diagnostikovaný ako tetanický syndróm. Užíva magnézium a chodí aj na psychoterapiu. „Chvíľu som brala aj antidepresíva, tie mi však nerobili dobre, s lekárkou sme ich vysadili. Za môj stav vraj môže prílišný stres. Asi na tom niečo bude. Mám ho v práci a, žiaľ, momentálne i v súkromí až nadmieru,“ priznáva šarmantná Zuzana.

Kŕče, bolesti, neurologické ťažkosti

Tetanický syndróm má širokú škálu príznakov, najmä svalových a nervových. Postihnutých trápia pocity tŕpnutia a mravčenia, najmä v oblasti úst, tváre a krku, ale niekedy aj na končekoch prstov rúk a nôh. Časté sú svalové zášklby na rôznych častiach tela a okolo očí alebo úst. Pri ťažších formách pociťuje chorý kŕče v celých končatinách.

Táto diagnóza sa neraz prezentuje aj prejavmi, ktoré by nik nečakal: bolesti brucha, pocity stiahnutia v krku s následnými problémami pri prehĺtaní. Niekoho môžu obťažovať aj kardiologické príznaky, ako pocit búšenia srdca alebo zvierania na hrudi. Bežné sú aj závraty a pocity na odpadnutie. Tetániu navyše neraz sprevádzajú stavy úzkosti a strachu, únavy a vyčerpania.

Záchvat prichádza nečakane

Najvážnejším prejavom tohto syndrómu je záchvat, teda manifestná forma tetánie, pričom má také silné príznaky, že ich nemožno prehliadnuť. Záchvat nemusí zažiť každý pacient. Táto veľmi nepríjemná epizóda prichádza zväčša spontánne, bez provokačného faktora. Zvláštnosťou je, že sa objavuje vo chvíľach, keď to nečakáte, napríklad počas dovolenky či víkendu. Teda nie vtedy, keď ste v strese.

Záchvat sprevádzajú silné pocity úzkosti, ťažkého panického strachu, typické je búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, ktoré pacient nedokáže svojou vôľou ovplyvniť, napätie vo svaloch, kŕče v prstoch a celých končatinách. Príznakmi pripomína až srdcový infarkt alebo mozgovú príhodu. Aj preto svedkovia týchto príhod privolajú k postihnutému človeku rýchlu záchrannú službu.

Menej dramaticky sa prejavuje tzv. latentná forma tetánie. Typické je pre ňu množstvo nešpecifických príznakov, ktoré pripomínajú mnohé iné ochorenia, čo lekárom výrazne sťažuje diagnostiku. Pacienti sa pri nej sťažujú aj na tlak či bolesť na hrudi, na nepokoj, únavu, nedostatok energie, stratu koncentrácie, neobvyklú citlivosť na hluk, bolesti hlavy, závraty, kŕče v žalúdku a črevách, studené ruky a nohy či nadmerné potenie sa.

Najdôležitejšie je EMG

Diagnózu väčšinou potvrdí neurológ na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Tetánia však má mnoho symptómov, ktoré sa podobajú príznakom iných ochorení. Diagnózu je nutné odlíšiť od ochorení tráviaceho traktu či krčnej chrbtice. Z toho dôvodu pacient podstúpi nielen neurologické, ale napríklad aj kardiologické, gastroenterologické či psychiatrické vyšetrenie. To posledné najmä preto, že príznaky sa prekrývajú i so symptómami panickej alebo úzkostnej poruchy. Pri tetanickom syndróme prehliadky v iných ambulanciách zvyčajne nič chorobné neodhalia.

Najväčšiu výpovednú hodnotu má elektromyografické vyšetrenie, čiže EMG. Navrhuje ho vždy lekár, obvykle neurológ. Pacient je napojený na EMG prístroj, ktorý pomocou suchých elektród sníma nervovo-svalovú dráždivosť. U ľudí s tetanickým syndrómom je nervovo-svalový systém predráždený. Vznikajú malé svalové zášklby, ktoré chorý nemusí pociťovať, no EMG prístroj ich zachytí a odhalí. U zdravých ľudí tento príznak chýba.

Stres – 5 písmen, ktoré ničia životy

Najčastejšou príčinou tetánie je v súčasnosti chronický stres. Tetanický syndróm je jeho klinickým prejavom. Objavuje sa hlavne u ľudí, ktorí sú psychicky vyčerpaní alebo majú toľko povinností, že ich neraz ani nie je možné zvládnuť. Chýba čas na relax, schopnosť vypnúť a oddýchnuť si. Väčšina pacientov racionálne vníma, že by mali spomaliť, no buď to nedokážu, alebo im to okolnosti nedovolia. A tak si mozog nájde spôsob, ako upozorniť, že niečo nie je v poriadku a spomaliť je naozaj nutné.

Magnézium, magnézium – iba magnézium?

Človeka s tetániou treba upokojiť, že hoci je ochorenie nepríjemné, nie je životu nebezpečné. Základným terapeutickým prostriedkom je skutočne užívanie magnézia, najlepšie v kombinácii s kyselinou orotovou, ktorá zlepšuje jeho vstrebávanie.

Liečba magnéziom musí byť dlhodobá, aj niekoľkomesačná, no nebýva celoživotná. Na začiatku sú potrebné vysoké dávky a ideálne v kombinácii s vitamínmi skupiny B. Aj ony tlmia zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť. Ak napriek tejto terapii príznaky ochorenia pretrvávajú, môže vám lekár odporučiť antidepresíva, ktoré zmierňujú dráždivosť a súčasne pozitívne ovplyvňujú psychogénne aspekty tetánie.

Prečo sa stáva, že niektorí ľudia sa napriek predpísanej liečbe necítia lepšie a ďalej sa im vracajú niektoré nepríjemné príznaky? Tetánia vyvoláva natoľko ochromujúce stavy organizmu, že niektorí pacienti nedokážu akceptovať, že je to „len“ tetánia. Sú presvedčení, že ide o niečo vážnejšie, že príčina ich ťažkostí tkvie inde. Neliečia sa, nezredukujú stres a množstvo povinností, podceňujú dôležitosť oddychu. Prognóza ochorenia s nastavenou liečbou pritom nie je vôbec zlá: vďaka správnej terapii môže byť väčšina pacientov po čase bez akýchkoľvek ťažkostí.

Magnézium je pre fungovanie ľudského organizmu esenciálny minerál. Patrí k základom, bez ktorých sa nedá ďalej stavať. Je dôležitý pre stavbu kostí, srdca, svalov i nervov. Prirodzene sa vyskytuje v mnohých potravinách, čo znamená, že jeho suplementácia, nahrádzanie, by pre zdravého človeka s rozmanitou stravou nemala byť nevyhnutná.

Horčík nájdete v orechoch a semienkach, v špenáte, banánoch, mliečnych výrobkoch, strukovinách, celozrnných potravinách, mäse alebo v rybách. Obsahujú ho i minerálne vody a pridáva sa aj do rôznych cereálnych výrobkov a kaší. No a nachádza sa aj v niektorých liekoch či preháňadlách. Ak lekári hovoria o dôležitosti pestrej, rozmanitej, prirodzene zdravej, minimálne technologicky upravovanej či konzervovanej strave, opakujú to aj s dôrazom na vytvorenie dostatočných a dobre dostupných zásob horčíka.

Ako zistím, či ho mám dostatok?

Väčšina magnézia v tele je vnútri buniek a v kostiach. Hladina horčíka sa však najčastejšie zisťuje z krvného séra, hoci korelácia, teda vzájomný vzťah medzi magnéziom v krvi a v tele človeka celkovo, je len malá. Využívajú sa preto aj iné diagnostické metódy, a to meranie hladiny horčíka v erytrocytoch, moči, slinách, ale aj metóda zaťaženia a tolerancie horčíka. Jednoznačne je potrebné vedieť, že vnútrobunkový podiel horčíka štandardnými metódami ešte ani v súčasnosti nie je možné jednoznačne stanoviť.

Ak ste zdravý človek a prijímate rozmanitú stravu, nedostatok horčíka je menej pravdepodobný. Niektoré zdravotné stavy – no napríklad aj alkoholizmus – môžu viesť aj k prejavom spojeným s nedostatkom horčíka. Tými sú najmä strata chuti do jedla, únava, vracanie, pocity nevoľnosti, celková slabosť. V horších prípadoch môže dôjsť aj k svalovým kŕčom a tikom či k nedostatku vápnika alebo draslíka.

S nedostatkom magnézia si aj laici spájajú bolestivé a záchvatové stavy, akými sú migrény, svalové kŕče pri športe či po ňom, nočné svalové kŕče v lýtkach, tetanický syndróm, u epileptikov i početnejšie či silnejšie záchvatové príhody.

Kedy je magnézia priveľa?

Horčíkom sa možno aj predávkovať. Odporúčaná denná dávka závisí od veku a pohlavia, v priemere je to 300 až 400 mg denne. Mužom do tridsiatky sa odporúča približne 400 mg horčíka denne a po tridsiatke sa dávka zvyšuje na 420 mg. V prípade žien do tridsiatky je to 310 mg a po tridsiatke 320 mg. Pre deti, mladých ľudí a tehotné či dojčiace ženy platia iné odporúčania. Napríklad tehotné ženy by mali prijímať až 400 mg denne. No v žiadnom prípade by sa tieto dávky nemali dlhodobo prekračovať.

V prípade, že magnézia prijímate priveľa, a to predovšetkým vo forme suplementov, teda doplnkov výživy, môže dôjsť k nežiaducim účinkom. Telo si magnézium akumuluje – ukladá do zásob. Priotrávenie horčíkom sa prejavuje nepravidelným srdcovým rytmom, nízkym krvným tlakom, vracaním, letargiou, problémami s dýchaním, môže sa objaviť aj depresia, slabosť svalov, zadržiavanie moču, no a v tom najhoršom prípade sa môže toxicita skončiť aj kómou alebo smrťou.

Kedy je dopĺňanie prospešné?

Horčík ovplyvňuje biochemické procesy v celom ľudskom tele. Je súčasťou enzymatických pochodov, ktoré regulujú syntézu bielkovín, krvný tlak, funkciu svalov či nervov, ako aj hodnoty glukózy v krvi. Magnézium sa testovalo v rámci množstva klinických skúšaní a pri rozličných diagnózach.

Vďaka jeho schopnosti regulovať krvný tlak boli rôzne hladiny horčíka testované na pacientoch s hypertenziou, ktorá je rizikovým faktorom pre srdcovo-cievne ochorenia. Podľa metaštúdie z roku 2017 správna suplementácia horčíka môže pozitívne ovplyvňovať – znižovať – vyšší tlak u pacientov s inzulínovou rezistenciou, v predcukrovkovom stave a tiež u pacientov s inými neprenosnými chronickými ochoreniami. Nedostatok magnézia zároveň môže zhoršiť inzulínovú rezistenciu.

Magnézium má nezastupiteľné miesto pri správnom fungovaní nervovej sústavy. Tento minerál je dôležitý pri prenose nervových vzruchov a nervovo-svalovom vedení. Nie je preto prekvapením, že horčík so svojím vplyvom pri rôznych neurologických ochoreniach je predmetom neutíchajúceho záujmu vedcov. V kontrolovaných klinických štúdiách sa potvrdil možný účinok magnézia pri migrénach, chronickej bolesti, úzkostiach a aj pri mŕtvici. Ďalší výskum je však potrebný pri otázkach skutočnej úlohy horčíka pri epilepsii, Alzheimerovej chorobe, Parkinsonovej chorobe a ďalších ochoreniach nervovej sústavy.

Tak ako, nahrádzať magnézium alebo nie?

Ak ste zdravý človek a vaša strava je bohatá na zeleninu, ovocie, orechy, semená, strukoviny, mliečne výrobky a biele mäso, je pravdepodobné, že prijímate dostatočné množstvo horčíka a o doplnky výživy sa zaujímať nemusíte. Len 30 g mandlí predstavuje 20% dennej dávky horčíka. Platí aj, že v prípade prirodzenej stravy sa vyššieho príjmu magnézia, než je odporúčaná denná dávka, báť nemusíte.

Napriek všetkým zaujímavým poznatkom nových štúdií zostáva v hre ešte niekoľko dôležitých faktorov. Možno o tom neviete, no dostatok horčíka obsahujú len tie potraviny, ktoré pochádzajú z prostredia prirodzene bohatého na jeho obsah, teda ak rastliny a ich plody rástli na pôde s dostatočným množstvom magnézia, ak sa dojnice či ovce pásli na lúkach bohatých na horčík a pili vodu s jeho dostatkom, ak sa kurčatá chovali vo vhodných voľných výbehoch… A tým sa neraz všetko mení – menej priaznivá geografická poloha krajiny či intenzívne poľnohospodárstvo dokážu mať priamy vplyv na to, či má populácia ľudí dostatok magnézia alebo jej čiastočne chýba.