Syndróm karpálneho tunela je spočiatku viac než nenápadný – na postihnutých miestach zápästia vnímate tŕpnutie či mravčenie. Neskôr sa pridáva pálčivá pichľavá bolesť, najmä v noci alebo ráno. Potom nadobudnete pocit, akoby ste mali na ruke o pár čísel väčšiu rukavicu. Neviete uchopiť počítačovú myš, zamknúť dvere, zapnúť si gombík alebo vám z ruky vypadávajú veci, ktoré chcete chytiť. To preto, lebo postupne sa znižuje citlivosť v ruke a zhoršuje sa koordinácia jemných pohybov.

Neschopnosť uchopovať drobné predmety a manipulovať s nimi plus bolesti a opuchy v zápästí napokon spôsobujú problémy nielen pri bežných činnostiach, ale aj pri športe a v práci.

Svoje o tom vie grafička Svetlana (49). „Tŕpnu mi prsty na pravej ruke a bolí ma zápästie, najmä pri celodennej manipulácii s počítačovou myšou a klávesnicou. Navonok to vyzerá ako banálny problém, ale ruka je môj pracovný nástroj,“ povzdychne si. Neurológ skonštatoval, že Svetlana má syndróm karpálneho tunela, a odporučil jej chirurgický zákrok. Upozornil ju, že bolesti sa môžu stupňovať a môže sa jej úplne obmedziť hybnosť ruky. „Operáciu odsúvam, počula som, že rekonvalescencia nie je jednoduchá. Zatiaľ sa spolieham na tejping a pravidelné cvičenie s fyzioterapeutkou.“

Unavené a preťažené zápästie

Za syndróm karpálneho tunela môže dlhodobé, jednostranné a opakované preťažovanie rúk a zápästí. Najčastejšie postihuje mužov, ktorí robia manuálne – pracovníkov vo výrobe, v stavebníctve, doprave a ťažbe, montérov strojov a remeselníkov. Nevyhýba sa ani ženám pracujúcim v typicky ženských profesiách, napríklad kaderníčkam či krajčírkam. Zasahuje však aj iné profesie, a to bez ohľadu na pohlavie: chirurgov, zubných lekárov či technikov. A tak isto úradníkov, grafikov, novinárov – skrátka mužov a ženy „od stolov“, ktorí denne pracujú na počítači. Poriadne vie skomplikovať život dokonca i profesionálnym a rekreačným športovcom, napríklad tenistom, volejbalistom či cyklistom.

Karpálny tunel – alebo tiež karpálny kanál – je komplikovaná anatomická štruktúra kostí a väzov zápästia. Z predlaktia k prstom na ruke cezeň vedie deväť ohýbačov šliach a jemný stredový nerv. Práve ten je mimoriadne citlivý na zvýšený útlak v dráhe kanála, prípadne na iné chorobné zmeny v okolitom tkanive. Keďže ide o skupinu príznakov, odborníci hovoria o syndróme.

Nepodceňujte príznaky

Máte už nejaký čas problémy so zápästím? Ignorujete ich? Nerobte to. Zmeňte taktiku. Neliečené prejavy sa dokážu skončiť až invaliditou. Ak ste praváci a máte postihnutú pravú ruku, skôr či neskôr začnete mať problém s najbežnejšími činnosťami. Navštívte neurológa a radšej si nechajte zistiť presnú diagnózu. Tŕpnutie prstov, bolesť, puchnutie a obmedzená funkcia ruky – takto sa totiž prejavujú aj iné ochorenia, ktoré treba od syndrómu karpálneho tunela odlíšiť.

Lekár vám po potvrdení diagnózy zrejme najprv navrhne konzervatívnu liečbu, teda hydroterapiu, plávanie, bandážovanie či dlahovanie. Predpíše vitamín B, lieky, prípadne gély proti bolesti a zápalom. Odporučí vám poobzerať sa po ergonomických pracovných pomôckach a navrhne vám fyzioterapiu, ktorá pomôže oddialiť operáciu. Fyzioterapeut vyberie vhodné cviky podľa toho, akú máte hybnosť postihnutej ruky a toleranciu bolesti.

A čo účinná prevencia?

Mnoho ľudí si kladie otázku, či rozvoju syndrómu možno zabrániť – obzvlášť dnes, keď väčšina z nás pri svojej práci nedokáže predísť preťažovaniu zápästí. Odborníci sa zhodujú, že práve preto sa oplatí zaviesť si jednoduché opatrenia a vytvoriť z nich dlhodobé návyky:

• Pri práci v kancelárii nezabudnite na vhodnú ergonomickú úpravu pracovného prostredia – na ergonomickú klávesnicu a myš, gélovú podložku a iné ergonomické pomôcky, ale najmä na kvalitnú nastaviteľnú pracovnú stoličku. Rovnako dôležitá je správna poloha pri sedení za stolom a pri písaní na počítači.
• Ak pracujete za počítačom, ako kaderníčka, chirurg či ako operátor pri páse alebo v akejkoľvek inej profesii, pri ktorej musíte často uchopovať, zdvíhať, stískať predmety a manipulovať s nimi, pravidelne si robte prestávky a cvičte špeciálne cviky na ruky a chrbát.
• Preventívne cviky na prsty, zápästie a celú ruku cvičte najskôr s fyzioterapeutom. Ukáže vám rôzne variácie na natiahnutie stredového nervu, ohýbačov a vystieračov prstov a na uvoľnenie svalov krku. Až keď ich budete ovládať a nehrozí, že ich budete robiť nesprávne, môžete cvičiť doma.
• Okrem cvičení sú vhodné aj mäkké a mobilizačné techniky vykonávané fyzioterapeutom, ktorými sa mobilizujú zápästné kĺby a uvoľňujú preťažené svaly ruky a predlaktia.
• Pri unavenom zápästí a prvých príznakoch syndrómu je vhodnou podpornou terapiou kineziotejping, ktorý odľahčí štruktúry zužujúce karpálny tunel a spevní zápästie. Podporuje aj cirkuláciu krvi a pôsobí proti opuchu. Kineziotejping zverte do rúk len skúsenému fyzioterapeutovi.
• Pri bolestiach sú vhodné ortézy na karpálne tunely, ktoré zabezpečujú správnu polohu zápästia a odľahčujú preťažené svaly. „Ortézy sa používajú v noci pri spaní, pretože vtedy najviac hrozí, že ruka skĺzne do nesprávnej polohy, a ak je to možné, tak aj cez deň pri práci, kým bolesti neustúpia,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mgr. Helena Škultétyová.
• Neumývajte riad v horúcej vode. Ak tak robíte dlhodobo, koledujete si o odvápňovanie kostných štruktúr a mäknutie kĺbových častí zápästia.
• Necvičte s loptičkou! Keďže ju uchopujete a stískate, podporujete ohýnanie zápästia a sťahovanie prstov, čo nie je žiaduce. Vyberajte si opačné cviky, pri ktorých si prsty, dlane a zápästia pretláčate, naťahujete do protismeru alebo ohýbate nabok.

Ak už, tak radšej endoskopicky

Môže sa stať, že aj napriek poctivému cvičeniu a dodržiavaniu liečby sa operácii nevyhnete. Pri klasickom chirurgickom zákroku operatér vnikne skalpelom do karpálneho tunela priamo cez kožu dlaňovej časti zápästia a úplne preruší priečny karpálny väz. Na tomto mieste vznikne pooperačná jazva, ktorá sa hojí aj niekoľko mesiacov. Žiaľ, faktom je, že pri tomto zákroku môžu častejšie vznikať komplikácie.

Pri endoskopickom zákroku chirurg pretne kožu iba v ryhe asi jeden a pol centimetra pred karpálnym tunelom. Tento výkon je miniinvazívny, pacient ho dobre znáša a je kratšie na péenke. Endoskopická metóda by mala byť lepšou a šetrnejšou voľbou, je však finančne náročnejšia ako klasický chirurgický zákrok.

Po operácii čo najskôr začnite s rehabilitáciou, obzvlášť ak vám robili klasický zákrok. Bolestivá jazva na zápästí a opuchy vedú mnohých ľudí k tomu, že ruku podvedome prestávajú používať – snažia sa ju chrániť pred opätovným presiľovaním, ale nie je to správne.

V prvých hodinách a dňoch po zákroku by ste mali polohovať končatinu smerom nahor a prikladať si na zápästie studený obklad. Kým máte stehy, stačí si pooperačnú ranu prekrývať sterilnou gázou a premývať chladnou vodou. Krémovať ju smiete až po vybraní stehov.

Bez rehabilitácie to nepôjde

Obvykle sedem až desať dní po zákroku vám v chirurgickom zariadení vyberú stehy. Po tomto kroku prichádza optimálny čas na postupný návrat operovanej končatiny do života. Rehabilitácia trvá šesť týždňov alebo aj dlhšie a pre obnovenie niekdajšej hybnosti ruky a citlivosti prstov je zásadná. Patrí k nej aj uvoľňovanie jazvy, ktorého sa pacienti tesne po zákroku obvykle obávajú. Nedajte sa odradiť, keď budete cítiť nepríjemné ťahanie či pálenie. Vyberte si skúseného fyzioterapeuta a s každým problémom či obavou sa mu vždy zdôverte. Bezprostredne po terapii vám pomôže aj jemné masírovanie predlaktia a zápästia froté uteráčikom.

Fyzioterapeut vám postupne ukáže a naučí vás cviky, ktorými si môžete uvoľňovať jazvu, rozcvičovať prsty, zápästie i predlaktie. Vyzerajú jednoducho, no treba ich cvičiť dôsledne a správne. Keď ich zvládnete, môžete trénovať úchopovú funkciu ruky už aj v bežnom živote. Zatiaľ čo pre zdravého človeka je úplne samozrejmé držať pohár, otočiť kľúčom vo dverách či vyťukať esemesku na mobile, pacient s operovaným syndrómom karpálneho tunela sa všetky tieto činnosti učí úplne odznova.

Operovanému zápästiu aj celej ruke prospieva hydroterapia, pobyt vo vírivke, magnetoterapia a iné fyzikálne terapie či bioptronová lampa. Vhodné sú kúpeľné pobyty, no ak sa vám nehodí byť preč zo svojho bydliska súvisle dlhší čas, môžete vyskúšať čosi ako denný rehabilitačný stacionár. Okrem fyzioterapie k nemu môžu patriť aj relaxačné a liečebné masáže či osobný koučing s fyzioterapeutom.