O nutnosti pedantne si spisovať každý termín a dohodnuté stretnutie azda ani netreba hovoriť. Ale poznáte toto? V dobrej nálade, v kruhu priateľov a celkom spontánne začnete opisovať niečo zaujímavé, o čom ste čítali, a zrazu si neviete spomenúť na pojem, ktorý v tom zohrával kľúčovú rolu. Alebo sa s chuťou pustíte do rozprávania zážitku a uvedomíte si, že z mysle vám uteká názov predmetu, ktorý potrebujete spomenúť.

Mária a Ivana sa už niekoľko rokov bavia, ale zároveň aj chytajú za hlavu pre to, čo sa im pravidelne stáva: sú to sestry, obe majú deti a najstarších synov. Mária má Matúša a Ivana má Martina. Ako je možné, že Ivana osloví svojho syna menom Majka a sestru menom Maťko? A prečo jej sestra zavolá na svojho syna Iva a na sestru Matúš? Môže za to obyčajná roztržitosť? Spôsobujú to asociácie, ktoré si podvedome držia v mysliach, alebo sú to už prvé náznaky výpadkov pamäti či nejakej vrodenej poruchy? „Ani jednej z nás sa to nikdy nestávalo tak často, aby sme to riešili s odborníkmi. Ale udialo sa to dosť ráz na to, aby sme sa nad tým pozastavili. A pokiaľ ide o mňa, uvedomujem si, že vzájomne pliesť mená sestre a synovi som začala v čase, keď syn dorástol na sestrinu výšku. Dnes je však o dve hlavy vyšší od nej a aj tak ho sem-tam oslovím chybne,“ vraví Ivana.

Je zábudlivosť po tridsiatke normálna?

Dobrou správou je, že občasná zábudlivosť, ktorej typickým príznakom v každodennom zhone je zámena mien najbližších, je úplne bežná a nemusí naznačovať nijaký zdravotný problém. Aj celkový zdravotný stav však môže výpadky v oblasti krátkodobej pamäti ovplyvniť a vyvolať. Ide najmä o problémy so zaspávaním a následne nedostatok spánku, nezdravý životný štýl, ale i niektoré infekčné choroby majú v mladom dospelom veku veľký vplyv na zábudlivosť.

Samostatnou kategóriou sú tehotné ženy, ktorým sa pripisuje tzv. tehotenská demencia. Výsledky vedeckých štúdií nie sú úplne jednoznačné, no mnohé tehotné ženy sa predovšetkým v treťom trimestri stretávajú s vyššou zábudlivosťou a roztržitosťou. Môže to byť ovplyvnené hormonálnymi zmenami, zásadnou obmenou životného štýlu, nedostatkom spánku, zmenou priorít.

Môže ísť o problém?

Ak máte pocit, že vy alebo váš blízky zabúdate príliš často a veľa, navštívte lekára. Správnou voľbou je konzultácia v ambulancii neurológa, ktorý s ohľadom na vek a ostatné príznaky rozhodne, ako ďalej – či alebo aké ďalšie vyšetrenia a následnú terapiu potrebujete. Nespisujte si vopred zoznam najčernejších možností. Zabudnite na články o mozgových nádoroch, ťažkých demenciách či skleróze multiplex v pokročilom štádiu. Zbytočný stres pamäti nepomáha.

Neurológ zistí, či môže ísť o ochorenie mozgu a rozvoj niektorého druhu demencie alebo len o bežný jav či problém z okruhu roztržitosti, únavy, vyčerpania.

Zábudlivosť starších

U starších ľudí – rodičov a starých rodičov – sme na zábudlivosť obzvlášť hákliví. Bojíme sa, aby ich nepripravila o dôstojnosť, pokojnú a bezpečnú jeseň života. Pravidlo, že demencia nastupuje zvyčajne v prípade starších ročníkov, je pravdivé. No nezabúdajte, že aj starší ľudia môžu mať pamäť úplne v poriadku – len im to rozpamätávanie trvá skrátka o trochu dlhšie.

Zdravý starší človek občas zabudne, kde dal kľúče, vypadne mu vhodné slovo počas konverzácie, sem-tam zabudne zaplatiť účet, niekedy si nevie spomenúť, aký je deň. Ak však zabúda platiť účty bežne, má problém viesť konverzáciu, je zmätený v čase, veci ukladá zakaždým na iné miesto a nedokáže ich nájsť, môže už ísť o náznaky Alzheimerovej choroby.

Kedy je čas navštíviť lekára? K naozaj varovným príznakom patrí najmä:

• kladenie rovnakých otázok stále dookola;
• strácanie sa na miestach, ktoré sú konkrétnemu človeku dôverne známe;
• ťažkosti pri sledovaní postupov v receptoch alebo inštrukcií pri majstrovaní, ktoré sa predtým nikdy neobjavovali;
• zmätenosť v čase, priestore a medzi ľuďmi;
• zanedbávanie samého seba, a teda ledabolé stravovanie sa, nebezpečné správanie, zabúdanie na osobnú hygienu.

Ale čo mladší dospelí?

Nepotrebujete drahé výživové doplnky, ktoré neraz sľubujú výsledky, za ktoré sa vôbec nevedia zaručiť. Začnite tým, čo vám je najdostupnejšie. Doprajte si dostatočný nočný spánok, pite dostatok tekutín každý deň a pridajte do jedálnička viac ovocia a zeleniny. Pozitívny vplyv na kognitívne vlastnosti má aj fyzická aktivita.

Mozog miluje nové podnety a výzvy. Možno sa nový cudzí jazyk nemusíte učiť kvôli práci, ale určite si ním potrénujete mozog. Navyše nikdy neviete, kedy sa vám zíde. Ďalšou skvelou zručnosťou je hra na hudobnom nástroji. Netrénujete pri ňom len pamäť, zapájate takmer každú časť mozgu. Hra na klavíri je pre mozog ekvivalentom celostného tréningu pre telo. Učiť sa môžete čokoľvek: tancujte, spravte si kurzy, vyštudujte pokojne ďalšiu vysokú školu, ak vás to spraví šťastnými. Taktiež hra šachu, sudoku, logických hier, ale aj vyšívanie alebo čítanie kníh majú na mozog pozitívny vplyv.

Používajte všetky svoje zmysly, napríklad niektoré pachy vám dokážu vrátiť spomienky. Navštívte svoju obľúbenú pekáreň, ovoňajte milovaný parfum, vráťte sa vďaka nim do minulosti.

Pozor aj na mediálny multitasking

Žijeme v dobe, keď je pre nás absolútne prirodzený každodenný multitasking. Počúvať podcast, pri tom sa učiť a zároveň si prezerať sociálne siete je už úplne normálne. Obzvlášť u vysokoškolákov a mladých ľudí v prvých zamestnaniach. Mozog to však takto nemusí vnímať.

Dekáda výskumu naznačuje, že ľudia, ktorí sledujú naraz viacero druhov médií a sú ťažkými mediálnymi multitaskermi, majú horšie výsledky v jednoduchých testoch pamäti. Podľa profesora psychológie Anthonyho Wagnera zo Stanfordovej univerzity je však predčasné tvrdiť, že ide o kauzalitu, a teda že mediálny multitasking spôsobuje poruchy pamäti.

Samostatnou kapitolou je multitasking v bežnom živote, teda paralelné spracovávanie viacerých úloh alebo neustále striedanie jednej aktivity ďalšou aktivitou, ktorý už prerastá do každodenných povinností väčšiny z nás. Obzvlášť v posledných dvoch rokoch – od prepuknutia koronavírusovej pandémie. Mozog naň nie je stavaný! Môže to byť aj prípad sestier Márie a Ivany, ktoré si zreteľne uvedomujú, že každodenná práca z domu, online komunikácia s kolegami, popri tom dohľad nad výučbou detí, zabezpečovanie chodu domácnosti a k tomu ešte snaha o svoj vlastný aktívny voľnočasový životný priestor majú priamy vplyv na ich koncentráciu a výkonnosť vo všetkých smeroch.

A práve na túto skutočnosť upriamuje pozornosť čoraz viac odborníkov z oblasti neurovedy. Priamym následkom návalu povinností a ich súbežného spracovávania je pokles koncentrácie, ktorý sa veľmi často prejavuje roztržitosťou a krátkodobou zábudlivosťou a v mozgu zároveň vytvára zlé návyky. Sťažuje nielen organizovanie myšlienok, ale i filtrovanie informácií.

5 tipov, ako si poradiť so zábudlivosťou

• Zdravá myseľ musí mať domov v zdravom tele. Nezabúdajte preto na spánok, dobrú výživu, pohyb, ale aj oddych či meditáciu.
• Trénujte svoj mozog a získavajte nové zručnosti.
• Ak je to možné, sústreďte sa len na jednu aktivitu v určitom čase.
• Nerozptyľujte sa rôznymi druhmi médií naraz.
• Veci si vždy odkladajte na rovnaké miesto, kde ich vždy nájdete.
• Ruku na srdce: koľkokrát ste sa vrátili z cesty, aby ste skúsili, či sú dvere naozaj zamknuté? Automatické činnosti si okomentujte vždy nahlas. Napríklad: „Teraz zamykám vchodové dvere.“