Z neurologického hľadiska je vyhorenie stav dlhodobej dysregulácie nervového systému. Po mesiacoch stresu sa vyčerpávajú zásoby neurotransmiterov – chemických látok, ktoré sprostredkúvajú komunikáciu medzi mozgovými bunkami. – Nadmerná hladina stresových hormónov (kortizol, adrenalín) spôsobuje, že mozog sa „prehrieva“ – je v neustálej pohotovosti, no bez času na obnovu. Dlhodobé napätie znižuje tvorbu serotonínu a dopamínu – hormónov dobrej nálady a motivácie. Dochádza k zhoršeniu koncentrácie, pamäti, k pocitom úzkosti či emocionálnej otupenosti. Zároveň trpí aj periférny nervový systém – telo reaguje stuhnutosťou, tikmi, trasením či zvýšenou citlivosťou na bolesť. Mnohí pacienti opisujú, že sú „ako bez energie“, majú „ťažkú hlavu“, neschopnosť myslieť rýchlo či reagovať primerane. Neurológovia často upozorňujú, že k nim prichádzajú pacienti až v pokročilom štádiu vyčerpania. Kým v počiatočných fázach možno stav zvrátiť zmenou životného štýlu, neskôr sa už pridávajú aj fyzické ťažkosti. 

Najčastejšie príznaky vyhorenia:

– trvalá únava, ktorá neprechádza ani po spánku, 
– poruchy spánku (zaspávanie, skoré prebúdzanie), 
– bolesti hlavy, závraty, tŕpnutie končatín, 
– búšenie srdca, tlak na hrudi, 
– strata motivácie, apatia, podráždenosť, 
– problémy s pamäťou, sústredením, 
– znížená imunita a časté infekcie. 

Ak sa pridajú pocity „odpojenia“, vnútorná prázdnota alebo plačlivosť, je načase navštíviť odborníka – neurológa alebo psychiatra.