Závraty, odborne vertigo, dokážu prekvapiť z ničoho nič. Zvyčajne ide o prechodný stav, ktorý sa za pár sekúnd či minút vytratí. Ak však trvajú týždne či mesiace, prípadne sa často opakujú, môžu signalizovať vážnejšie ochorenie. Po bolestiach hlavy a bolestiach chrbtice predstavujú tretí najčastejší problém, s ktorým ľudia chodia do ambulancie neurológa. Podľa niektorých štatistík sa na ne sťažuje asi 25 až 30% pacientov liečených u všeobecných lekárov alebo neurológov. Po šesťdesiatke znepríjemňujú život každému druhému či tretiemu človeku, ale nevyhýbajú sa ani deťom. Majú rôzne prejavy, za ktorými sa skrývajú rozličné príčiny.

Spadla z bicykla

Júlia (25) pred rokom utrpela úraz a odvtedy má závraty. Zlyhali jej brzdy na bicykli a v prudkej rýchlosti vrazila do stromu. „Všetci si mysleli, že je po mne. Okrem otrasu mozgu som mala zlomenú kľúčnu kosť. Od nehody sa mi niekedy pri zmene polohy krúti hlava, hučí mi v ušiach, pred očami sa mi zatmieva, je mi na vracanie a mám pocit, že strácam zem pod nohami.“ Študentka si myslí, že tieto nepríjemné stavy súvisia s úrazom. Ťažkosti neberie na ľahkú váhu, návštevu u lekára však odsúva – teraz ju čaká druhá operácia kľúčnej kosti, z ktorej jej budú vyberať „skrutky“.

Fóbie aj kinetóza

Erika (42) je vášnivá turistka. Donedávna zdolávala rebríky a hrebeňovky slovenských hôr s ľahkosťou kamzíka. „V poslednom čase však mám strach z výšok. Neviem sa zbaviť pocitu, že neudržím rovnováhu a spadnem. Niektoré kamarátky v mojom veku majú podobné problémy. Jedna odmietla vyliezť s deťmi na rozhľadňu a na zážitkový chodník v korunách stromov. Iná neznáša sklené podesty a schodiská v nákupných centrách. Na internete som čítala, že zrejme ide o nepravé vertigo, teda čosi ako krátkodobý pocit priestorovej dezorientácie.“ Štyridsiatnička veľmi dúfa, že sa u nej nerozvíja fóbia či panická porucha. „Možno to súvisí s vekom,“ uvažuje.

Martin (54) kvôli práci pomerne často lieta, niekedy aj za oceán. Lietanie mu nerobí problém, na rozdiel od iných zvláda bez ujmy aj zmenu časových pásiem. Keď si však sadne ako spolujazdec do auta a skloní hlavu nad mobil či mapu, začne sa mu točiť hlava a príde mu zle od žalúdka. „Podobné problémy mám aj na mori. Už niekoľko rokov chodím s priateľmi na jachtu, ale kinetózu dostanem takmer vždy.“ Lieky mu zaberú občas a alkohol nepomáha z jednoduchého dôvodu – nepije ho.

Boj o rovnováhu

Považujeme za úplne samozrejmé, že pri chôdzi alebo v stoji nespadneme. Až pri niektorých cvičeniach a športoch, prípadne pri chorobe si uvedomíme, aká dôležitá je rovnováha. Jej udržiavanie je výsledkom komplikovaného systému, ktorý riadi mozog. Samotný závrat je stav, pri ktorom dochádza k narušeniu priestorovej orientácie alebo k falošnému vnímaniu tela a okolia.

Prejavuje sa rôznymi príznakmi. Napríklad všetko sa vám pred očami točí, akoby ste boli po alkoholickom záťahu. Cítite pohyb, aj keď sa nehýbete, máte nestabilnú chôdzu ako na kolísajúcej sa lodi, neviete sa zorientovať v priestore. Tieto pocity môže sprevádzať žalúdočná nevoľnosť, vracanie, hučanie či zvonenie v ušiach, bolesti hlavy prípadne tlak v nej, tma pred očami, nekontrolované kmitanie očí, malátnosť, potenie sa.

Vo vnútornom uchu alebo mimo neho?

Vertigo najčastejšie spôsobuje porucha v oblasti rovnovážneho orgánu vo vnútornom uchu, v rovnovážnom nerve a v tých oblastiach mozgu, ktoré „spracúvajú“ pocit rovnováhy (v mozgovom kmeni a mozočku, ako aj v niektorých nervových dráhach). Vtedy hovoríme o periférnych vestibulárnych závratoch. „Najviac závratov súvisí s vnútorným uchom a sú skutočne obvyklým príznakom problémov s ním. Je pre ne charakteristický rotačný závrat, často závislý od polohy hlavy,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Katarína Plachá. Typickým príkladom je polohové vertigo, Menièrova choroba či kinetóza, teda cestovateľská nevoľnosť. „Pocitom závratu môže byť sprevádzaný aj zápal stredného ucha, no hlavným príznakom pri ňom je skôr bolesť, horúčka, výtok z ucha, zhoršenie sluchu,“ spresňuje lekárka.

Centrálne vestibulárne závraty nezávisia od polohy hlavy. Môžu poukazovať na poruchy krvného obehu v oblasti mozgového kmeňa alebo mozočka, teda na akútnu mozgovú príhodu. Vyskytujú sa však aj pri nádoroch, úrazoch a infekciách.

Nevestibulárne záchvaty nemajú príčinu vo vnútornom uchu. Objavujú sa u ľudí, ktorí začali nosiť bifokálne okuliare alebo potrebujú vyššiu korekciu. Spôsobuje ich aj hladovka, nedostatok vitamínov, anémia, menopauza, ale i úpal, nadmerná konzumácia alkoholu, užívanie drog či niektorých liekov. Niekedy súvisia s nízkym či vysokým krvným tlakom, s poruchami srdcového rytmu, s hyperventiláciou, nízkou hladinou cukru v krvi či poruchami krčnej chrbtice.

Najčastejšie príčiny závratov v skratke:

• kardiovaskulárne problémy a poruchy krvného obehu
• zápal stredného ucha
• rôzne infekcie a autoimunitné ochorenia
• vedľajšie účinky alkoholu, drog
• vedľajšie účinky niektorých liekov – na spanie, sedatív, antiepileptík, antidepresív, antibiotík aj diuretík
• niektoré formy migrény
• mozgový infarkt (mozgová príhoda)
• v pozadí závratov môže byť aj mozgová príhoda, skleróza multiplex, nádor, traumatické poranenie mozgu, psychické ťažkosti, fóbie a úzkostné poruchy

Najčastejšie prejavy závratov v skratke:

Závrat znamená, že sa vám bez zjavného dôvodu (napriek tomu, že ste nepili alkohol, neužívali drogy, nebrali silné lieky a nie ste ani extrémne unavení či nevyspatí, no nie ste dehydrovaní či oslabení chorobou):

• točí hlava, máte problém udržať sa na nohách, máte pocit, akoby vaše telo plávalo v priestore alebo sa v ňom neviete orientovať;
• točí hlava pri určitých zmenách polohy;
• točenie hlavy spojí s nevoľnosťou, vracaním, bolesťou hlavy alebo pocitom tlaku v nej, malátnosťou, poruchami videnia, dýchavičnosťou, hučaním alebo so zvonením v ušiach;
• točenie hlavy alebo iné pocity nestability objavujú na určitých miestach alebo v istých situáciách, napríklad vo veľkom strese, v dave, vo výťahu, na moste či pri cestovaní rôznymi dopravnými prostriedkami.

Rôzne prejavy, rôzne príčiny

Keďže príčin a prejavov vertiga je veľa, pri stanovení správnej diagnózy je dôležitá dôkladná diferenciálna diagnostika. Všeobecný lekár vás na základe anamnézy a opísaných subjektívnych príznakov pošle k príslušnému odborníkovi, najčastejšie k neurológovi či ORL špecialistovi. Absolvujete vyšetrenia, napríklad orgánu rovnováhy, pohybov očí, pohybového aparátu, nervových a mozgových funkcií či kardiovaskulárneho systému. Súčasťou vyšetrení sú aj viaceré testy, napríklad chôdza po nakreslenej čiare.

Ak sa špecialistovi podarí zistiť, prečo sa s vami točí svet, naordinuje vám liečbu. Vo väčšine prípadov vám predpíše lieky, prípadne infúzie. Pri detskej a cestovateľskej kinetóze máte k dispozícii homeopatiká, tabletky na upokojenie a celý zoznam tipov a trikov, ako ich zmierniť. V prípade úrazu či nádoru je podstatná chirurgická liečba. Na niektoré druhy závratov účinkuje fyzioterapia. Cvičenia však konzultujte s odborníkom a vyberte si fyzioterapeuta, ktorý vás naučí správne cviky na udržiavanie rovnováhy so špeciálnymi prístrojmi a s balančnými pomôckami. Neskôr ich môžete cvičiť doma, napríklad s fitloptou, so soverbalom alebo na bosu, respektíve aj vonku v prírode.

Obyčajný strach alebo fóbia?

Mnoho ľudí si uvedomuje fyzické prejavy vertiga, no nedokážu uveriť, že ich „závratové stavy“ by mohli mať aj psychickú príčinu. Trvajú na tom, že sú telesne chorí, menia lekárov, ktorí im nevedia stanoviť diagnózu, skúšajú rôzne terapie.

Psychogénnymi závratmi sa prejavujú najmä fóbie a panická porucha. K subjektívne vnímanej neistote pri státí a chôdzi a k točeniu hlavy sa pridáva pocit silnej ospalosti, lapanie po dychu, úzkosť alebo strach. Nepodceňujte to.

Spúšťačmi býva situácia, keď sa ocitnete v mase ľudí, v uzavretom priestore, napríklad vo výťahu, alebo musíte prejsť cez most. Liečba týchto závratov patrí do rúk psychoterapeuta, ktorý využíva špeciálne postupy, alebo psychiatra, ktorý vám môže predpísať aj lieky, napríklad antidepresíva.