Kedy sa v medicíne začal objavovať pojem tetanický syndróm?

Prvá zmienka o tetánii, ako takej, sa pripisuje Clarkovi. Ten opísal zvláštne typy kŕčov vyskytujúcich sa u detí. Termín tetánia však prvýkrát použil Corvisart v roku 1852, klinické príznaky potom zjednotil v roku 1862 Trousseau, neskôr Erbe a napokon v roku 1876 Chvostek. V dnešnej dobe sa termín tetanický syndróm alebo latentná tetánia,  zvyčajne používa na vysvetlenie pestrej škály ťažkostí pacienta, pri ktorých nenachádzame organický korelát vo vyšetrovacích metódach. Pacient prichádza s fyziologickým nálezom, resp. nálezom, ktorým jeho ťažkosti nie je možné vysvetliť.  Komplikácie pacienta nijak neohrozujú na živote, skôr ho len subjektívne veľmi zaťažujú, a tým kvalitu jeho života negatívne ovplyvňujú.

V poslednom čase sa o syndróme hovorí často. Ide o dôsledok súčasného životného štýlu?

Incidencia tetanického syndrómu je v súčasnej dobe značná, od roku 1975 je pozorovaný jej neustály nárast. To však môže byť spôsobené aj zvýšením povedomia o tomto syndróme a tiež zlepšením dostupnosti vyšetrení a zlepšením diagnostických kritérií. Častejšie sú postihnuté ženy než muži, najviac sa vyskytuje medzi 20. – 30. rokom života.  Môže to súvisieť s istým tlakom a nárokmi počas tohto životného obdobia alebo aj nevyzretosťou osobnosti. Ľudia v tejto vekovej kategórii často zisťujú, čo zvládnu, posúvajú svoje hranice s cieľom osobného a spoločenského úspechu. Na druhej strane je na nich vyvíjaný aj určitý tlak a očakávania spoločnosti k dosiahnutiu čo najlepšieho výkonu. Každý jedinec zvláda tento tlak inak, významnými faktormi spojenými s psychickým prežívaním sú rodinné či osobnostné predispozície. Na vzniku tohto syndrómu nepochybne vplýva aj disharmonické rodinné prostredie či závislosti. Ak by sme to mali zhrnúť, najvýznamnejším rizikovým faktorom rozvoja tetanického syndrómu je teda dlhodobý psychický stres.

Spomenuli ste mladých ľudí. Môže však tetanický syndróm postihnúť aj deti?

Tetánia sa môže vyskytnúť aj u detí, ktoré sú pod zvýšeným tlakom a očakávaniami či už zo strany rodičov alebo vrstovníkov. Napäté vzťahy v rodine sú tiež nebezpečné. Na druhej strane, pre rozvoj osobnosti dieťaťa a jeho schopnosti čeliť prekážkam, je dôležité vystavovať dieťa prirodzenému prežívaniu zaťažujúcich situácií a naučiť ho, ako ich správne spracovať. Teda ani prílišná úzkostlivosť a ochrana zo strany rodičov dieťaťu neprospieva.

Je teda trauma v detstve jedným zo spúšťačov tetánie?

Pravdepodobne by to mohlo byť tak, súvisí to nielen s rodinným zázemím a prostredím, v ktorom deti vyrastajú, ale aj výchovou a postojmi rodičov k dieťaťu. Často si deti do života odnášajú určité negatívne stereotypy, niekedy sú rodičmi vedome podceňované, inokedy zase nadmerne ochraňované. Aj niektorí moji pacienti hľadajú možné spúšťače tetánie práve v detstve. V takýchto prípadoch je nevyhnutná medziodborová spolupráca so psychológom alebo psychoterapeutom.

Ako sa tetanický syndróm prejavuje? Mnohí si tetániu zamieňajú s infarktom.

Tetánia má dva klinické prejavy. Je to jednak akútny tetanický záchvat a jednak celá rada nešpecifických klinických symptómov, ktoré dlhodobo sprevádzajú pacientov. Tí potom často hľadajú pomoc nielen v ambulanciách praktických lekárov ale aj v odborných ambulanciách – internistov, kardiológov, neurológov, gastroenterológov či psychiatrov. Akútny tetanický záchvat je charakteristický kŕčmi v rukách, ktoré sú v typickom postavení – ohnuté v lakťoch a zápästiach s vystretými prstami a tiež kŕčom dolných končatín, ktoré sú vystreté v kolene a v členku. U latentnej tetánie sa kŕče generalizovane nevyskytujú, objavujú sa skôr len lokálne – kŕč okolo úst, kŕče žuvacích svalov, nočné kŕče v lýtkach. Kŕčmi môžu byť postihnuté aj bunky hladkých svalov mozgových, srdcových ciev či hladké svaly gastrointestinálneho traktu. Je to syndróm so širokou paletou príznakov.

Prečo tá podobnosť s infarktom?

Za internistom či kardiológom prichádzajú pacienti s bolesťami alebo tlakom na hrudníku, často sú dokonca prijatí na koronárnu jednotku s podozrením na infarkt. Ďalej sú to pocity búšenia srdca alebo tzv. preskakovania srdca, zhoršené prehĺtanie, dýchanie, pocity sucha v ústach, neschopnosť koncentrácie, poruchy spánku, stavy vyčerpanosti či nadmerne únavy.

Sú tu však aj ambulancie ďalších špecialistov, do ktorých ľudia s tetániou prichádzajú. Ktorí to sú?

Neurológa, ľudia najčastejšie vyhľadajú pre bolesti hlavy, závraty, pocity úzkosti depresie, precitlivenosť na hluk, mravčenie končatín alebo úst, pošklbávanie vo svaloch či kŕče, časté sú i pocity nepokojných nôh, kŕče hrtana, žalúdka, bolesti brucha. Dôležité je však uvedomiť si, že spomenuté príznaky môžu mať skutočne organickú príčinu, preto je vždy nutné náležitými vyšetreniami vylúčiť či už kardiálnu, neurologickú, pneumologickú alebo gastrointestinálnu poruchu. Zároveň by sa malo vylúčiť, či nemôže byť tetanický syndróm spôsobený iným ochorením, napríklad zhoršeným vstrebávaním alebo zvýšeným vylučovaním horčíka kvôli ochoreniu čreva či poruche prištítnych teliesok. Finálnym potvrdením diagnózy potom býva elektromyografické vyšetrenie.

Je tetánia liečiteľná?

Tetánia nie je choroba, nedá sa teda vyliečiť, neexistuje na ňu nijaká špecifická liečba. To však neznamená, že jej príznaky budú chorého už sprevádzať po celý život. V mnohých prípadoch po liečbe a zmene životosprávy jej príznaky postupne vymiznú. Keďže veľká väčšina prípadov tetánie je spôsobená dlhodobým stresom a nedostatkom horčíka. V stresových situáciách sa menia koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine a nastáva v nej významný úbytok najmä magnézia. Nedostatok magnézia v ľudskom organizme ovplyvňuje funkcie viacerých orgánových systémov, ale najvýraznejšie sa prejaví vo fungovaní nervového systému, kde má za úlohu tlmiť jeho dráždivosť. Narúšajú sa základné funkcie centrálneho nervového systému, čo má za následok podráždenosť, únavu, nespavosť, depresiu, nevýkonnosť a bolesti hlavy. Podávanie magnézia teda normalizuje fyziologické funkcie a zabezpečuje, aby v bunkách všetko fungovalo tak, ako má. V závažných prípadoch sa pridávajú lieky na zníženie úzkostného prežívania, antidepresíva, alebo aj antiepileptiká, ktoré znižujú vzrušivosť nervového systému.

Je možné tetanickému syndrómu predchádzať? Existuje dostupná prevencia?

Ak sa chcete vyhnúť tetanickému syndrómu, je potrebná snaha o úpravu životosprávy. Základom je psychohygiena, dostatok času na oddych. Odreagovanie sa od psychickej záťaže a stresu môže mať rôzne podoby. Každý človek si nájde inú záľubu, ktorá mu pomôže odbúrať duševnú záťaž. Pre niekoho to môže byť čítanie, prechádzka, turistika alebo šport. Pri snahe o zmenu myslenia, prípadne po identifikácii možných spúšťačov tetánie je opodstatnené aj vedenie psychoterapeutom alebo psychológom. Nápomocné môžu byť aj relaxačné cvičenia, meditácia a kognitívno-behaviorálny tréning, ktorý pomáha s uvoľnením napätia. Dôležitý je taktiež dostatok spánku, príjem vitamínu D, kalcia a magnézia z prírodných zdrojov. Odporúčam vyhýbať sa konzumácii alkoholu. Z odborného hľadiska je nutné vylúčiť všetky ochorenia, ktoré môžu viesť k zníženej hladine uvedených minerálov.

Možno za prevenciu považovať aj prehodnotenie svojho profesijného života?

Dlhodobé pôsobenie stresujúcich podnetov v práci môže vyústiť do chronického stresu, ktorý sa podieľa nielen na rozvoji príznakov tetánie, ale aj na rozvoji rôznych civilizačných chorôb. Niektorí ľudia po manifestácii ochorenia urobia radikálne zmeny nielen v životospráve, ale i v profesijnom živote. Nie každý má však na takéto dramatické zmeny povahu. Niektorí ľudia možnosť zmeniť pracovnú pozíciu či prácu z mnohých dôvodov jednoducho nemajú, čo však môžu zmeniť, je postoj k nej. Tetániou často trpia perfekcionisti, ktorí majú na seba nadmerné nároky, chcú vždy podať stopercentný výkon. Je lepšie si dávať čiastkové, ľahšie dosiahnuteľné ciele, zorganizovať si povinnosti, vedieť povedať nie, ak už mám toho dosť. Nehľadať, čo všetko by sa dalo zlepšiť a byť neustále nespokojný. A hlavne byť schopný efektívne relaxovať a oceniť sa. 

Naznačili ste úzku spoluprácu s terapeutom a psychológom. Môže byť tetánia aj prejavom niektorého z duševných ochorení?

Tetánia nemusí znamenať žiadne zmeny na psychickom zdraví človeka, úzko však so psychikou súvisí. Títo pacienti sú často emocionálne citlivejší a niektoré podnety môžu prežívať intenzívnejšie. Prípadne časť z nich má náchylnosť na to, že pozornejšie sleduje svoje telesné prejavy a každá zmena môže na nich pôsobiť stresujúco. Príznaky tetánie bývajú často sprevádzané pocitmi úzkosti, strachu, únavy a vyčerpania. Napríklad zase pri panickej poruche ide o záchvaty paniky a strachu, pri ktorých pacient často nevie určiť spúšťací mechanizmus. Sú to dva blízke, no rozdielne stavy. Pri panickej poruche sú zmeny prítomné na úrovni nervového systému. Pacient, ktorý má panický atak, sa začne potiť, búši mu srdce, hyperventiluje, je vydesený, má strach zo smrti. Zrýchlené dýchanie potom môže pri zvýšenej nervovosvalovej dráždivosti potom ľahko spustiť príznaky tetanického záchvatu, takže ide vlastne o pacienta s panickou poruchou a tetániou. Za týchto okolností je už nevyhnutná spolupráca so psychoterapeutom, psychológom či psychiatrom. Po zlepšení základného ochorenia sa potom veľmi často významne zmiernia aj príznaky zvýšenej nervovosvalovej dráždivosti.

Ako by malo k pacientom s tetániou pristupovať ich najbližšie okolie?

Podpora rodiny u ľudí trpiacich tetániou je samozrejme dôležitá. Harmonické rodinné prostredie prináša so sebou pocit bezpečia a úľavy. Najdôležitejšia zmena, ktorú by mal človek trpiaci tetániou urobiť je zmena prístupu k sebe samému. Ak sa objavia príznaky tetánie, telo signalizuje, že je čas spomaliť. Je dôležité uvedomiť si, že niektoré veci nedokážeme, neriešiť malichernosti, naučiť sa relaxovať. Dopriať si dostatok oddychu, kvalitnej stravy a spánku.

Existujú pre pacientov pomocné podporné skupiny?

Z mojej skúsenosti viem, že niektorí pacienti vyhľadávajú na internete rôzne fóra a facebookové skupiny, kde sa navzájom radia a podporujú s ľuďmi, ktorí trpia podobnými ťažkosťami ako oni sami. Niektorým táto skúsenosť pomôže, iných to naopak pohltí a začnú sa o svoje zdravie obávať ešte viac. Ja osobne si myslím, že oveľa väčšiu hodnotu s pozitívnym dopadom na zdravotný stav má individuálne vedenie a práca so skúseným psychoterapeutom alebo psychológom. Pacienti dobre reagujú aj na arteterapiu, ktorú ponúkame v našom zariadení.

Ako sa mozgová hmla prejavuje?

Príznaky môžu byť rôzne, no typicky ide o kombináciu niekoľkých z nasledujúcich stavov:
– ťažkosti so sústredením a udržiavaním pozornosti
– spomalené myslenie, strata mentálnej flexibility
– zabúdanie bežných vecí, ťažšie vybavovanie si slov
– mentálna únava – aj po krátkej intelektuálnej činnosti
– pocit „odpojenia“ od reality alebo seba samého
– problémy s rozhodovaním, dezorganizácia myšlienok
– znížená motivácia a emočná otupenosť

Pre mnohých ľudí je mozgová hmla rovnako vyčerpávajúca ako fyzická únava. Znižuje pracovnú výkonnosť, schopnosť učiť sa, aj kvalitu osobného života.

Prečo vôbec vzniká mozgová hmla?

Príčin môže byť viacero, pričom často ide o kombináciu fyziologických a psychologických faktorov.

1. Chronický stres – zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý mení fungovanie mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za pamäť a pozornosť.
2. Nedostatok spánku – mozog počas spánku regeneruje a odstraňuje toxíny.
3. Nesprávna životospráva – nedostatok vitamínov skupiny B, horčíka a omega-3 mastných kyselín.
4. Dehydratácia – mozog je z viac než 70 % tvorený vodou.
5. Hormonálna nerovnováha – výkyvy estrogénu u žien.
6. Chronické ochorenia a lieky – napr. hypotyreóza, cukrovka, depresia, post-covid. 7. Tetánia a dysregulácia nervového systému

Čo sa deje v mozgu?

Z vedeckého pohľadu ide o dočasné narušenie kognitívnych funkcií. Pri stresovej záťaži sa do krvi uvoľňujú hormóny ako kortizol a adrenalín, ktoré ovplyvňujú krvný obeh v mozgu. Dochádza k zníženiu prietoku krvi v oblastiach zodpovedných za sústredenie a plánovanie. Zároveň sa znižuje tvorba neurotransmiterov (dopamínu, serotonínu, acetylcholínu), čo spomaľuje prenos informácií medzi neurónmi.

• 
  

  MGcream

  39,00 € Pridať do košíka

• 
  

  Hippokrates Cerebfit 540

  79,00 € Pridať do košíka

• 
  

  Koloroterapia

  20,00 € Pridať do košíka

• 
  

  Infúzna terapia vysokodávkovým vitamínom C + Konzultácia

  60,00 € Original price was: 60,00 €.52,00 €Current price is: 52,00 €.Zľava Pridať do košíka

Ako mozgovú hmlu odstrániť?

Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov je reverzibilná – teda zvrátiteľná. Zlepšenie si však vyžaduje celostný prístup:

• Zníženie stresu – meditácia, joga, arteterapia.
• Vyvážená strava – listová zelenina, orechy, losos, avokádo.
• Dostatok vody – aspoň 2 litre denne.
• Kvalitný spánok – 7–9 hodín denne.
• Pohyb – aspoň 30 minút rýchlej chôdze.
• Pobyt na čerstvom vzduchu – kyslík podporuje bdelosť.
• Digitálny detox – obmedzenie obrazoviek a sociálnych sietí
• Infúzna terapia vitamínom C – zbavuje telo oxidačného stresu a pomáha rýchlejšie regenerovať všetky bunky v tele

Mozgová hmla je úzko prepojená s emocionálnym preťažením. Keď dlhodobo potláčame stres či úzkosť, telo prechádza do stavu zníženej energie. Ide o signál, že potrebujeme spomaliť, oddýchnuť si a zmeniť životný rytmus. Preto sa hovorí o neuroregulácii – návrate nervového systému do rovnováhy.

Cesta späť k jasnosti

• Mozgová hmla nie je trvalý stav. Väčšina ľudí sa po úprave životného štýlu, doplnení výživy a znížení stresu postupne cíti lepšie. Kľúčom je trpezlivosť a pozornosť k vlastnému telu. Ak sa naučíme rešpektovať potrebu oddychu, spánku, zdravého jedla a pohybu, mozog sa nám odvďačí bezproblémovým fungovaním a dostatočnou energiou.

• Ak potrebujete odbornú pomoc, neváhajte sa obrátiť na odborníkov z centra Hippokrates na +421 903 788 670 a rezervujte si termín na vstupné neurologické vyšetrenie

Arteterapia je unikátny odbor – z jednej strany je pevne ukotvená v psychológii, z druhej zasa v umení. V SZC Hippokrates pracuje arteterapeutka Sasha Točík Berkyová po umeleckej stránke najmä s výtvarným umením. Vo svojej podstate je arteterapia podpornou terapiou pre pacientov s rôznymi ochoreniami, ako aj psychickými ťažkosťami, a cieľom je naštartovať proces samoliečenia. Vďaka arteterapii si človek dokáže uvedomiť svoj vlastný, jedinečný potenciál, hlbšie spoznať sám seba, a okrem toho aj osobnostne rásť. Na viaceré otázky o nej však dokáže zrozumiteľne odpovedať neurológia.

Je kreslenie na papier arteterapia?

Kreslenie či akákoľvek výtvarná činnosť dokáže človeka uvoľniť. No sama osebe arteterapiou ešte nie je. „Arteterapia, rovnako ako každá terapia, musí spĺňať určité podmienky. Jednou z nich je terapeutický zámer, ktorý si na začiatku arteterapeut s klientom stanoví. Výtvarné umenie v domácom prostredí ľudí síce teší a ponúka zaujímavé a kreatívne hobby, ale v takomto prípade nehovoríme o arteterapii. Nemenej podstatný rozdiel je v tom, že arteterapia prebieha najčastejšie v liečbných či psychologických centrách alebo v klinickom prostredí a podmienkou je práve účasť samotného arteterapeuta,“ vysvetľuje známa arteterapeutka Sasha Točík Berkyová.

Čo robí s ľudským mozgom?

Neuroveda sa v poslednom čase posúva míľovými krokmi. Na mnoho otázok síce stále nemá odpovede, no náznaky pochopenia týchto procesov už existujú. Platí to aj o arteterapii. Vieme, že ovplyvňuje najmä pravú mozgovú hemisféru a tzv. limbický systém, ktorý je funkčnou sústavou centrálnej nervovej sústavy. Podieľa sa na podpore emócií, správania, dlhodobej pamäte, ale aj čuchu.

„V oboch týchto štruktúrach sú na nevedomej úrovni uložené najstaršie spomienky, ktoré potom formujú vnímanie seba samého a zároveň i sveta. Týmto spôsobom podmieňujú reakcie človeka na jeho okolie,“ objasňuje neurologička MUDr. Ester Točíková, MBA. V dospelosti môžu tieto štruktúry rozhodnúť o tom, či na stres zareaguje panikou, alebo ho vyrieši „kreatívne“.

„Pravá mozgová hemisféra a limbický systém dozrievajú u dieťaťa veľmi skoro. Sú zrelé už v čase, keď ešte nie je zrelá logika ani reč. Tie sú viazané na ľavú mozgovú hemisféru a mozgovú kôru. Zjednodušene možno povedať, že limbický systém ani pravá mozgová hemisféra logike a slovám nerozumejú tak, aby s nimi bolo možné pomocou slov pracovať. Môžeme na ne pôsobiť iným spôsobom – bez slov,“ dodáva neurologička.

Umenie je práve tým jazykom, ktorým môžu tieto štruktúry rozumieť. Umelecká činnosť sa tak stáva neverbálnym typom komunikácie s mozgom. „Týmto spôsobom je možné meniť staré zážitky či reakcie na seba a okolitý svet, ktoré neprospievajú kvalite života,“ spresňuje MUDr. Točíková.

Nebojte sa arteterapeuta

Ak arteterapiu odporučí odborník, arteterapeut od neho môže získať aj základné informácie o stave pacienta, resp. klienta, a dopredu sa naň pripraví. Počas prvého sedenia sa spolu rozprávajú a spoločne určujú terapeutický zámer. Podľa diagnózy a problémov arteterapeut následne zvolí vhodné, najviac nápomocné metódy a techniky.

Z jednotlivých techník klienti obzvlášť obľubujú modelovanie. Patrí k zážitkovým formám terapie a pôsobí cez prácu rúk – najmä ak väčšinu času trávite na mobile či pri počítači. Neurologička vidí v modelovaní aj stimuláciu mozgu: „Ľudská koža aj ľudský mozog majú rovnaký embryonálny pôvod. Keď pracujeme s vlastnou kožou, dotýkame sa niečoho, modelujeme, tak zároveň stimulujeme mozog. Neurologické pozadie arteterapie je naozaj veľmi široké a komplexné.“

Rôzne techniky sa dajú vzájomne kombinovať a poskytujú široké využitie v praxi. Obľúbené je napríklad kreslenie mandál, teda kruhových útvarov so stredom. Psychológ Carl Jung využíval techniku mandaly aj sám pre seba. Kreslil ju denne a s jej pomocou sledoval a vyhodnocoval svoj progres. Taktiež je známe, že keď malé deti začnú kresliť kruh, je to symbolický moment vzniku ich identity.

Ako nájsť dobrého terapeuta?

Na Slovensku momentálne nie je právne a formálne vymedzený štatút arteterapeuta, čo sa však Asociácia slovenských arteterapeutov pokúša zmeniť. Arteterapeutmi sa neraz stávajú ľudia z pomáhajúcich profesií, akými sú pedagógovia, zdravotné sestry, psychológovia,umelci či lekári a pod. Arteterapeut by však mal mať príslušné vzdelanie a certifikáty. Ak hľadáte arteterapeuta, zistite si, aké certifikáty má a či je kvalifikovaný na takýto druh práce s klientom. Pre prácu arteterapeuta nestačí absolvovať víkendový kurz na konkrétnu techniku. Nezriedka sa kvôli tejto situácii stáva, že klient nemá dobrú skúsenosť po sedení s nekvalifikovaným terapeutom.

Dobrý arteterapeut by navyše mal mať vedomosti aj z rôznych iných oblastí, ako napríklad psychológia, teória umenia, medicína, pedagogika či antropol,ógia. Tieto vedomosti by mal vedieť v praxi prepájať a správne používať.

Potrebujete arteterapeuta?

Ľudia mávajú o sebe samých subjektívne predstavy – preto, ak sa chcete o sebe niečo dozvedieť a pravdivo pracovať so svojím potenciálom či problémami, je dobré vyhľadať terapeuta. Vhodný typ terapie vie odporučiť aj psychológ, psychiater, neurológ či iný lekár. „Odborníci majú vždy objektívnejší pohľad na stav pacienta, zvlášť ak ide o konkrétnu diagnózu,“ upresňuje S. Točík Berkyová.

V každom prípade platí, že na návštevu arteterapeuta existuje množstvo dôvodov – zdravotných i duševných. Niekoho trápia chronické ochorenia, bolesti, iní majú úzkosti, depresie, psychosomatické alebo iné zdravotné problémy. Na arteterapiu by však pacient nemal ísť nikdy nasilu. Ako každá iná liečba, aj táto funguje najlepšie, ak má o ňu klient skutočný záujem a motiváciu.