Prečo ste sa rozhodli pre štúdium medicíny? Kedy ste si uvedomili, že toto je vaše poslanie, to správne povolanie?

Pochádzam z rodiny, v ktorej bolo a aj stále je veľa lekárov. Aj môj otec bol lekárom. Toto povolanie bolo pre mňa od dospievania čosi ako samozrejmosť. Nikdy som neuvažoval nad niečím iným. Bral som ho ako svoje poslanie, ktoré som sa snažil celý život napĺňať.

Vašou špecializáciou je neurológia, ašpirantúru máte v neurointefkológii. Prečo práve toto odvetvie medicíny?

Už počas štúdia medicíny ma neurológia zaujala, vyžadovala logiku a hĺbavosť. Pre mňa osobne v takom rozmere, v akom som ju v iných lekárskych vedách nenachádzal. Jednoducho povedané – začala ma baviť od samého začiatku a baví ma doteraz. Ašpirantúra v neuroinfektológii bola pre mňa výzvou a zároveň profesionálnou príležitosťou pomôcť odboru, ktorý ma zaujal. Podarilo sa mi vniesť do infektológie, ako takej, odborný a praktický pohľad a prístup neurológa.

Máte dlhoročnú prax klinického a ambulantného neurológa, no v 90. rokoch ste sa rozhodli založiť súkromné zdravotnícke centrum. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu?

Bolo to obdobie, keď sa otvorila príležitosť realizovať nové možnosti v ambulantnej praxi, ktoré sme videli v ambulanciách západnej Európy a ktoré na Slovensku ešte vtedy neexistovali. Bol to systém komplexnej dennej starostlivosti o pacienta, ktorý sa vyrovnal úrovni starostlivosti pri hospitalizácii, ale bez jej potreby. Myslím, že takýto ambulantný model sme na Slovensku zaviedli ako prví. Mal som tiež svoju vlastnú predstavu o tom, ako by sa malo s pacientom zaobchádzať –  koľko času mu treba venovať a ako veľmi je dôležitá vysoká úroveň zdvorilosti, empatie, komplexnej a dlhodobej starostlivosti a pozornosti aj voči rodine chorého. 

Ako by ste charakterizovali súkromnú prax za takmer 30 rokov? Čo sa za tri desaťročia v neurológii na Slovensku zmenilo?

Začínali sme v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, v tom čase vládol medzi zdravotníkmi určitý optimizmus, nádej na zlepšenie, panovali dobré profesionálne vzťahy, vyššia ochota ku spolupráci. Toto sa zhoršilo. Ako ambulantný neurológ som často odkázaný na spoluprácu kolegov z iných medicínskych odborov a vnímam ich napätie, preťaženosť a rezignáciu. Na druhej strane sa neporovnateľne zlepšili možnosti ambulantnej rýchlej diagnostiky, máme k dispozícii nové lieky a liečebné postupy, čo je pre neurologického pacienta podstatné. Sťažili sa však možnosti hospitalizácie, ktorú už ale potrebujeme oveľa zriedkavejšie, ako tomu bolo v minulosti.

Pri porovnávaní ešte chvíľu ostaneme, ak dovolíte. Ktoré neurologické diagnózy trápia Slovákov viac než pred 30. rokmi?

Sú to ochorenia, ktoré súvisia so sedavým spôsobom života a s chronickým stresom. Napríklad ochorenia chrbtice, s ktorými sme sa v minulosti stretávali skôr u ľudí vo vyššom veku a u fyzicky ťažšie pracujúcich, sa posunuli aj do veľmi nízkych vekových kategórií. Nie je nič výnimočné na tom, keď aj s vážnejšími poškodeniami chrbtice liečime študentov. Neurologické ochorenia súvisiace so stresom boli v našich ambulanciách vždy. Teraz patria k tým častejším, či už sú to bolesti hlavy, poruchy spánku, rôzne záchvatové prejavy. V posledných mesiacoch pribúda pacientov s ochoreniami, ktoré  súvisia s pandémiou koronavírusu.

Vašou vášňou, ak sa tak môžeme vyjadriť, je liečba bolestí chrbta a hľadanie ich príčin. V čom je váš prístup iný než v ostatných štátnych a neštátnych zariadeniach?

Naše súkromné neurologické centrum začínalo v roku 1995 svoju činnosť v spolupráci so zdravotnými poisťovňami. Pre prax to znamenalo asi toľko, že nami predpísané vyšetrenia a lieky preplácala pacientovi zdravotná poisťovňa. Pracovali sme tak, ako všetky ostatné neurologické ambulancie. Diagnostikovali a liečili sme pestrú paletu neurologických ochorení s pridanou hodnotou možnosti celodennej komplexnej starostlivosti. Štruktúra a počet zdravotných poisťovní sa menili, zmluvy s nimi zanikali a po krátkej dobe sme sa ocitli v situácii bez významnejšieho poistného vzťahu. Ambulancia bez zmluvy so zdravotnými poisťovňami nemôže liečiť chronicky chorých pacientov, ktorí potrebujú dlhodobo užívať drahé lieky. Museli by si ich zaplatiť a na to nemajú ani bohatší ľudia. Takáto ambulancia tiež nemôže robiť náročnú diagnostiku  neurologických ochorení, lebo tiež si ju pacient musí zaplatiť a diagnostika je drahá. Je preto prakticky odsúdená na zánik a zánik hrozil aj nám. Nevzdali sme sa a hľadali sme možnosti, ako v tom nežičlivom prostredí prežiť. Zamerali sme sa na ochorenia chrbtice, pretože ich diagnostika a liečba vyžadovala predovšetkým kvalitnú  prácu kolektívu ľudí – lekára, sestier, fyzioterapeutov. Potrebná prístrojová diagnostika bola úsporná a dala sa zaplatiť. Ochorenia chrbtice pribúdali a ich liečbu na našej úrovni neposkytoval prakticky nikto. Ale boli sme konfrontovaní s ďalším problémom. Po strate zmluvy so zdravotnými poisťovňami k nám lekári prestali odporúčať pacientov, keďže sa u nás za liečbu aj diagnostiku platilo. Museli sme preto začať s marketingom, aby k nám pacienti chodili a mali sme koho liečiť. Myslím, že v oblasti zdravotníctva dovtedy marketing nikto nerobil. Zvolili sme si svoju stratégiu – bolo ňou vzdelávanie verejnosti. Vydržala nám dodnes. V diagnostike a liečbe ochorení chrbtice sme sa vypracovali na špicu a vďačím za to všetkým kolegom a spolupracovníkom, ktorí na tomto projekte trpezlivo spolupracovali. Mali sme samozrejme aj pacientov s inými neurologickými ochoreniami, ale to boli skôr zriedkavé prípady. Zmluvu s poisťovňami sa nám po dlhšom čase podarilo obnoviť, teraz si môžeme znovu dovoliť komplexnú starostlivosť o všetkých neurologických pacientov. Na Slovensku sme však vďaka vyše dvadsaťročnej liečbe ochorení chrbtice rozpoznávaní hlavne ako centrum na liečbu týchto ochorení.

Do akej miery si môžu ľudia za svoje bolesti sami a do akej ide o dôsledok súčasného životného štýlu?

Je to 50 na 50. Rovnaký diel oboch príčin.

Myslíte si, že počet ľudí s neurologickými ťažkosťami bude mať rastúci trend?

Spektrum neurologických ochorení sa v podstate nemení, ich výskyt samozrejme kolíše v závislosti od životného štýlu ľudí, spoločensko-ekonomickej aj sociálnej situácie. Nemôžem však jednoznačne tvrdiť, že neurologických ochorení pribúda. Skôr sa zlepšila ich diagnostika, to môže vytvárať mylný dojem o náraste ich početnosti. 

Na internete je možné nájsť desiatky, ba priam stovky pozitívnych referencií na vašu prácu. Vaši pacienti vám ďakujú za komplexný prístup k riešeniu ich zdravotných problémov. Čo to pre vás znamená?

Satisfakciu.

Prečo ste sa rozhodli pomenovať vami založené zdravotnícke centrum Hippokrates? Súvisí to s týmto velikánom medicíny, so sľubom alebo vaším holistickým prístupom?

Názov nášho zdravotníckeho zariadenia sme konzultovali s jedným zo vtedajších známych jazykovedcov. Jeho odpoveď bola – prvé takéto súkromné centrum na Slovensku sa nemôže volať inak ako Hippokrates (aj s gréckym pravopisom). Jeho odporúčanie sme prijali rovnako, ako Hippokratov celostný prístup ku starostlivosti o chorých.

EMG, teda elektromyografia, patrí medzi prístrojové vyšetrenia. Podrobne zachytáva elektrickú aktivitu svalov a vo výsledku hodnotí jednak zdravotný stav samotných svalových vlákien, ale zároveň aj nervových buniek, ktoré ich riadia. Tzv. motorické neuróny prenášajú signály zodpovedné za sťahovanie a uvoľňovanie svalstva. Pri EMG vyšetrení sú tieto signály prenášané do grafov alebo čísel, ktoré spolu s klinickým vyšetrením a ďalšími zobrazovacími metódami tvoria základ pre určenie správnej diagnózy.

Keď svaly a nervy neposlúchajú

Neurológ odporúča EMG pri symptómoch, akými sú brnenie v končatinách, nevysvetliteľný tras, kŕče, tiky, stuhnutosť či bolesť svalov, alebo dokonca paralýza končatín. Ak ho navrhuje, má buď podozrenie na niektoré svalové alebo neurologické ochorenia, prípadne ich potrebuje s istotou vylúčiť. Ide napríklad o svalovú dystrofiu, poruchy periférnych nervov, ktoré postihujú nervy mimo miechy (akou je aj syndróm karpálneho tunela), ďalej ochorenia nervov, ku ktorým patrí amyotrofická laterálna skleróza, alebo poškodenia prevodu z nervového zakončenia na sval (ochorenie myasthenia gravis). EMG sa tiež využíva pri diagnostike tetanického syndrómu či diabetickej neuropatie.

Ako sa na EMG pripraviť?

Pred vyšetrením sa nevyžaduje špeciálna príprava, nezabudnite však svojho neurológa informovať o chorobách, ktorými trpíte, a liekoch, ktoré užívate. Ale pozor: naozaj dôležité je oboznámiť lekára s tým, že máte v tele implantovaný kardiostimulátor, defibrilátor či iné cudzie teleso. Ideálne je pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy.

Ani po absolvovaní EMG nie je potrebný špeciálny režim. Môžete sa ihneď vrátiť ku každodenným činnostiam. Závisí to však aj od samotného výsledku a názoru ošetrujúceho lekára.

Vyšetrenie s okamžitým výsledkom

EMG slúži na zhodnotenie stavu periférnych nervov, teda všetkých okrem tých v mozgu a mieche, a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť sa vykonáva pomocou povrchových elektród prilepených na koži, druhá pomocou ihlovej elektródy, tzv. elektromyografickej ihly, ktorá sa zavádza do svalu. Počas oboch úkonov sú do nervov dodávané jemné elektrické signály, avšak ako opisuje pacientka Petra, nejde o bolestivú metódu:

„Vyšetrenie nie je nič strašné. Jediný moment, keď som na chvíľu spozornela, bolo zavedenie ihly do svalu. Nebolelo to, no išlo o trochu nepríjemný pocit. Tým, ktorí majú strach z ihiel, by som pre istotu odporučila pozerať sa inde. Vo všeobecnosti by som o vyšetrení povedala, že je bezbolestné, skôr treba rátať s tým, že môže byť časovo náročnejšie.“

V závislosti od toho, na aké ochorenie má lekár podozrenie, trvá vyšetrenie zvyčajne 20 až 40 minút. Výhodou je okamžitý výsledok. „Veľmi ma potešilo, keď mi lekárka už počas vyšetrenia povedala, že to vyzerá byť v poriadku a diagnóza sa pravdepodobne nepotvrdí. Tak to nakoniec aj dopadlo,“ prezradila o svojej skúsenosti mladá žena s podozrením na tetániu.

Veríme, že ak budete EMG vyšetrenie potrebovať, výsledok bude podobný. Hlavne nemajte strach a veľa sa pýtajte. Správny lekár vám na všetky otázky podrobne odpovie.

Výhovorka frigidných žien, choroba ľudí, ktorí až priveľa analyzujú… Aj týmito poznámkami mnohí komentujú migrénu a častujú kolegov, ktorí majú tú smolu, že sa s ňou musia vyrovnať. Migréna nie je výmysel. Je to nepríjemné chronické ochorenie a regulárna neurologická diagnóza. Žiaľ, veľká časť spoločnosti ju stále neakceptuje. Ľudia, ktorým sa votrela do života, sa k nej často práve vzhľadom na obavy z reakcií okolia, kolegov či nadriadených v práci hanbia priznať a bojovať s ňou. Pritom skutočne ide o drastické bolesti hlavy, ktoré mnohých vyradia z bežných činností aj na niekoľko dní.

Naozaj iba ženy?

Štatistiky ukazujú, že na Slovensku máva záchvaty migrény vyše 160-tisíc ľudí. Prevažujú ženy, no rozšírený laický názor, že na stovku žien s migrénou pripadá maximálne jeden muž s tým istým zdravotným problémom, absolútne neplatí. Muži nie sú až takou výnimkou, ako by sa mohlo zdať. Je ich približne trikrát menej, no dokopy ich na Slovensku môže byť až okolo 40-tisíc, čo sa rovná počtu obyvateľov väčšieho okresného mesta. Zaujímavosťou je, že kým u mužov môžu ťažké bolesti vekom doznievať alebo sa úplne vytratiť, u žien sa oveľa častejšie skôr zhoršujú.

Toto ochorenie sa najčastejšie vyskytuje vo vekovej skupine 25 až 45 rokov, ale trpia ním už aj deti a čoraz častejšie veľmi mladí, čerstvo dospelí ľudia. Mnohí netušia, že ich trápia migrény. Myslia si, že majú bežnú bolesť hlavy, a pomáhajú si voľnopredajnými liekmi proti horúčke a bolesti.

O tzv. migrenóznych bolestiach sa oplatí vedieť, že nebývajú obojstranné a nesústreďujú sa hlavne okolo spánkov. „Predpokladá sa, že migrenóznu bolesť hlavy spúšťa aktivácia tzv. generátora migrény v mozgovom kmeni a v oblasti hypotalamu, a to podnetmi, ako sú napríklad stres, emócie, požitie niektorých potravín či hormonálne výkyvy,“ spresňuje neurologička MUDr. Mária Petrincová. Ako ďalej pokračuje: „Zvýšená aktivita tohto centra následne vedie k podráždeniu vlákien trojklaného nervu v mozgových obaloch a v okolí ciev. Dôsledkom je rozšírenie ciev a prienik bielkovín plazmy do okolia, kde potom vzniká sterilný zápal s vylučovaním látok, ktoré sú zodpovedné za bolesť.“

Zmeny nálad alebo chutí

Blížiaci sa záchvat môžu naznačovať špecifické príznaky: zmeny nálad, únava, ospalosť, porucha koncentrácie, zvýšená dráždivosť a niekedy zvýšená chuť na nejaké konkrétne jedlo. Na túto fázu sa zvykne naviazať aura, ktorá sa objavuje v prípade 15 až 30 percent ľudí trpiacich migrénou. Najčastejšie je zraková – vtedy môžete vnímať skreslené videnie s mihotajúcimi sa svetlami –, ale máva aj podobu poruchy reči, obrny končatín na jednej strane alebo pocitu mravčenia v okolí úst. Samotná aura ešte nebolí, no je to mimoriadne nepríjemný stav. Človek si vtedy zreteľne a veľmi citlivo uvedomuje, že to, čo sa s ním deje, má blízko k poruche vedomia. Keď aura doznie, začína sa spúšťať bolesť hlavy.

Aj pri migrénach bez aury je bolesť spočiatku jednostranná, ale neskôr sa môže rozšíriť na celú hlavu. Je pulzujúca, ťahavá, bodavá a mimoriadne intenzívna. Podľa opisu mnohých ľudí je to stav, akoby im do hlavy „niekto vrazil vrták a vŕtal a vŕtal a neprestával“. Iní opisujú, že sa cítia, akoby im každú chvíľu mala „doslova prasknúť lebka“. K tomu sa často pridáva pocit na vracanie alebo samotné vracanie a aj neznášanlivosť svetla a zvukov. Atak trvá obvykle 4 hodiny až 72 hodín, v extrémnych prípadoch sa natiahne aj na týždeň. Vtedy je už potrebný zásah lekára, neraz i pobyt v nemocnici a infúzna terapia. Táto nepríjemná bolesť vás môže prekvapiť raz alebo niekoľkokrát za mesiac. V extrémnych prípadoch aj pätnásťkrát mesačne, čo sa však už označuje ako chronická migréna.

Vyradený z bežného života

Oplatí sa vedieť, že záchvaty migrény môžu mať i u toho istého človeka rôznu intenzitu. Znesiteľnú, ktorá umožňuje takmer normálne fungovanie, alebo natoľko prenikavú a omračujúcu, že človeka zvyknutého na náročnú hektiku vyradí aj z najobyčajnejších činností. Pri takýchto záchvatoch nie je možné premýšľať, pracovať a už vôbec nie fungovať. Pre ľudí, ktorí migrénu nepoznajú, je nepochopiteľný predovšetkým fakt, že po doznení bolestí sa z nich chorý spamätáva ešte ďalšie dva dni.

Stáva sa to aj 21-ročnému Adamovi. Mladý športovec, šikovný matematik a úspešný riešiteľ takmer všetkých stredoškolských matematických súťaží začal mať problémy ešte ako chlapec. Zvláštne prvotné prejavy migrény – náhle napínanie na vracanie alebo vracanie – si najskôr všetci spájali so strachom z písomiek, hoci u takéhoto šikovného žiaka to nedávalo zmysel. Keď po niekoľkých hodinách nastúpili bolesti hlavy, zdalo sa, že je to vyčerpaním organizmu a dehydratáciou po tráviacich problémoch. Diagnóza migréna spočiatku nikomu nenapadla. O to väčší bol strach z toho, čo to môže byť a prečo sa to vracia.

Najhoršie bolo, že počiatočná ústretovosť učiteľov sa časom menila na podozrenia zo simulovania. K rozuzleniu prispel mimoriadne ťažký záchvat, po ktorom skončil na nemocničnej neurologickej JIS s infúziami v rukách. „Paradoxne, v maturitnom ročníku ma už moja triedna profesorka púšťala z vyučovania domov hneď, keď som jej povedal, že mi začína tŕpnuť ruka a pred očami mám škvrnu. Našťastie, do zásahu prudkých bolestí mi vždy zostávalo toľko času, aby som sa bezpečne dostal domov,“ spomína Adam. Svoj vysokoškolský život si už väčšinou dokáže organizovať tak, aby migrénu zvládol, ale aj on priznáva, že kritické sú i „zotavovacie dni“. „Ak to nepoznáte, buďte si istí, že to nie je stav, v ktorom by ste chceli skladať skúšku alebo v práci prezentovať nový projekt,“ približuje Adam.

Ako a prečo vzniká?

Mechanizmus bolesti je už síce známy, neznámou však ostáva presná príčina. Viac sa vie o faktoroch, ktoré vyprovokujú tieto ťažkosti. U žien sú to napríklad ženské hormóny a ich prirodzené výkyvy. A to je aj odpoveď na otázku, prečo mnohé ženy bolí hlava v období menštruácie alebo okolo nej. Niektoré však migréna prekvapí počas ovulácie.

Ak sú za migrénou ženské hormóny, je možné, že vás prestane týrať po nástupe menopauzy. No neplatí to stopercentne. Približne pätine žien ochorenie zostáva aj vo vyššom veku a niekedy sa ešte zhorší.

U mladých žien môže záchvaty odštartovať hormonálna antikoncepcia. V tom prípade je lepšie vysadiť ju, obzvlášť ak mávate migrénu s aurou, ktorá je rizikovým faktorom vzniku cievnej mozgovej príhody. Ak trpíte migrénami a beriete hormonálnu antikoncepciu, určite ju vysaďte, ak zároveň fajčíte, máte poruchu metabolizmu tukov, vysoký cholesterol alebo vyšší krvný tlak.

Spúšťačom migrény býva aj jedlo. Za jedného z hlavných vinníkov sa často označuje čokoláda a obsah kakaa v nej, ale ukázalo sa, že migrénu vyprovokuje skôr vzácne. Oveľa častejšie je na vine kofeín, ktorý môže niekomu bolesti skôr zmierniť, iným však, naopak, vyvolať. Ešte horší vplyv máva alkohol. Migrenikom stačí na spustenie bolesti aj minimálne množstvo: jedno pivo, poldeci alebo dve deci vína, najčastejšie červeného. Na vine sú vraj rastlinné alkaloidy, flavonoidy, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Nechcete migrénu? Vyhnite sa taveným alebo plesňovým syrom aj pokrmom s obsahom glutamanu sodného.

Spúšťačom migrény býva aj jedlo. Za jedného z hlavných vinníkov sa často označuje čokoláda a obsah kakaa v nej, ale ukázalo sa, že migrénu vyprovokuje skôr vzácne. Oveľa častejšie je na vine kofeín, ktorý môže niekomu bolesti skôr zmierniť, iným však, naopak, vyvolať. Ešte horší vplyv máva alkohol. Migrenikom stačí na spustenie bolesti aj minimálne množstvo: jedno pivo, poldeci alebo dve deci vína, najčastejšie červeného. Na vine sú vraj rastlinné alkaloidy, flavonoidy, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Nechcete migrénu? Vyhnite sa taveným alebo plesňovým syrom aj pokrmom s obsahom glutamanu sodného.

A zasa histamín

Príčinou ťažkostí býva aj vyššia hladina histamínu. Keď trpíte histamínovou intoleranciou, mali by ste sa vyhnúť hlavne kuracine, paradajkám a citrusom, no hodnota histamínu narastá aj po konzumácii konzervovaných potravín a polotovarov. Antihistamínová diéta je prísna a nedovoľuje konzumovať pomerne veľké množstvo potravín, no odborníci tvrdia, že nie všetky vám automaticky ublížia. Nemusíte zo svojho jedálnička vylučovať všetko podozrivé. Lepšie je odsledovať, čo vám škodí, a potom stačí vyhnúť sa iba rizikovým pokrmom.

Migrénu vie vyvolať aj priveľa stresu, málo oddychu a spánku, ale aj zmena počasia spojená so zmenou atmosférického tlaku. Vyprovokovať ju môžu aj niektoré lieky, napríklad nitroglycerín, ktorý pomáha predchádzať nepríjemným pocitom sprevádzajúcim ochorenie angina pectoris.

Riešte to

Ak vás trápia opakované silné bolesti hlavy, nečakajte, že spontánne prejdú. Migréna totiž môže sprevádzať aj vážnejšie zdravotné problémy. Býva príznakom stavu foramen ovale patens, pri ktorom sa otvor prítomný v priehradke medzi pravou a ľavou predsieňou srdca neuzavrie počas prvých mesiacov po narodení. Aj preto pri opakovaných bolestiach radšej vyhľadajte odborníka, aby odhalil, o aký typ bolestí ide a čo je ich príčinou. Na základe zistení potom nasadí terapiu – či už liečebnú, alebo úľavovú.

Ako veľmi prospešné sa odporúčajú pravidelné antimigrénové masáže, terapia s infúznym vitamínom C, správne zvolená farebná terapia či rôzne relaxačné techniky, s ktorými vie pomôcť arteterapia.

Pomôcť sa dá vždy. Potrebná však je aktívna spoluúčasť dotknutého človeka, a to v podobe zmeny životného štýlu a správnej stravy. Vyhýbajte sa konzervačným látkam, množstvu sladkostí a bielej múke. Pri diagnostikovanej migréne dbajte na dostatok relaxu, a ak vám nič nebráni, venujte sa športu. Tiež môže pomôcť. Mnohým to možno nevyhovuje, ale pri migréne je potrebná každodenná rutina, kvalitný spánok, pohyb na čerstvom vzduchu, dostatočný prísun tekutín a vyhýbanie sa fyzickému preťaženiu. Rovnako dôležitá je aj pravidelná strava. Do jedálnička zaraďte potraviny s obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré sú v olejoch a mastných rybách. Spúšťačom migrény môže byť aj nedostatok horčíka, preto dbajte na jeho dostatočný prísun. Nájdete ho v zelenej zelenine, minerálkach či celozrnných potravinách.

Už aj mladí ľudia majú problémy so spánkom. Ak dokážu počas dňa fungovať a podávať výkon, nespavosť často ignorujú. Pripisujú ju Mesiacu v splne, stresu v práci a celkovo hektickému spôsobu svojho života. Odborníka väčšinou vyhľadávame v kritickej situácii, až keď nám insomnia – čo je presný medicínsky názov poruchy nočného spánku – začne výrazne, ale naozaj výrazne ovplyvňovať kvalitu života. Nespavosť, to nie je len sťažené večerné zaspávanie a prebúdzanie sa uprostred noci. Ak vstávate skoro ráno a po nočnom odpočinku ste aj tak unavení „ako pes“, možno sa už týka aj vás.

Kedy sa nespavosť stáva problémom

Podľa neurologičky MUDr. Márie Petrincovej akútna insomnia spôsobená stresovou situáciou odznie sama po vyriešení problému, ktorý ju vyvolal. Väčším problémom je chronická nespavosť, ktorá trvá viac ako mesiac. Hranica medzi akútnou a chronickou insomniou môže byť veľmi tenká: „Akútna forma sa mení na chronickú, ak sa často opakuje. Ak sa akútne problémy rozvinú do chronických, postihnutý človek trpí nielen samotnou poruchou, ale aj jej dôsledkami pre organizmus.“ Práve porucha spánku je častou príčinou rozvoja závislostí od alkoholu alebo liekov, rozvoja depresií a, žiaľ, v tých najťažších prípadoch môže doviesť chronicky nevyspaného človeka až k suicidálnemu konaniu – k samovražedným myšlienkam alebo k niektorej z foriem sebapoškodzovania. „Známy je aj vplyv nespavosti na zvýšenie rizika hypertenzie (vysokého krvného tlaku), infarktu myokardu, mozgových príhod, obezity, diabetu a mnohých ďalších ochorení. Odhaduje sa dokonca, že poruchy spánku sú zodpovedné až za pätinu dopravných nehôd a taktiež sa masívne podieľajú na vzniku pracovných úrazov a pochybení,“ varuje M. Petrincová.

Prevencia nič nestojí

Chronickú nespavosť nevylieči zázračná tabletka. Na liečbe sa môže podieľať psychoterapeut, ale aj lekári špecialisti, ako neurológ alebo psychiater. Ich úlohou je zároveň vylúčiť, či je insomnia spôsobená poškodením mozgu alebo iným somatickým problémom. K vážnym poruchám spánku nemusí dôjsť vôbec, mimoriadne dôležitá je však včasná prevencia. Pomôže zdravá životospráva a manažovanie stresu prostredníctvom relaxu a voľnočasových aktivít – meditácií, relaxačných cvičení, návštevy psychoterapeuta, prechádzok v lese – alebo čohokoľvek, čo vás dokáže zdravo uvoľniť.

Okrem toho MUDr. M. Petrincová odporúča dodržiavať zásady spánkovej hygieny: „Pred spaním sa treba vyvarovať športovania, fajčenia, konzumácie nápojov s obsahom kofeínu, alkoholických nápojov, pretože povzbudzujú nervový systém a tým narúšajú spánok.“ Hoci by to malo byť samozrejmosťou, skúsená lekárka opäť pripomína, že nie je vhodné prejedať sa: „Minimálne dve hodiny pred spaním by sa nemalo jesť už vôbec.“

Zvykli ste si dobiehať večer všetko, čo ste cez deň nestihli? Hromadia sa vám nevyriešené problémy a myslíte si, že polhodinka pred spaním je ideálny čas v pokoji si k nim sadnúť a konečne ich „rozlúsknuť“? Chyba. Pred spaním by sme sa už nemali trápiť témami, ktoré nás môžu rozrušiť. Bez ohľadu na to, či sú pracovné alebo patria do súkromného života.

Vypestujte si pozitívne spánkové návyky:

• Na nočný odpočinok by sme sa mali ukladať primerane unavení.
• K pozitívnym spánkovým rituálom patrí aj pravidelnosť, teda ísť si ľahnúť a ráno vstávať v rovnakom časovom rozmedzí.
• Spálňa, to nie je len miestnosť. Je to prostredie na spánok. Patrí k nemu minimalizácia rušivého svetla a hluku, odstránenie prebytočnej elektroniky, displejov a monitorov, vytvorenie atmosféry zázemia a bezpečia.
• Ideálna teplota v spálni je 18 až 20 °C a pred spaním je vhodné ju vyvetrať.
• Spánku napomáha celkové upokojenie mysle, napr. meditovaním, jogou, relaxačným kúpeľom.
• Zlepšenie dokážu priniesť i bylinky, rôzne čaje či levanduľový vankúš, aromatické sviečky.
• Ak sa vám nedarí zaspať, vyhýbajte sa kontrole hodiniek. Vedie to k ďalšej nervozite a frustrácii.

Ako je to s voľnopredajnými doplnkami výživy?

Na trhu je veľké množstvo rôznych doplnkov výživy, ktoré sľubujú pokojný, ničím nerušený spánok. Nie všetky sú však z dlhodobého hľadiska bezpečné a vážne dlhotrvajúce poruchy spánku nevyriešia.

Ako si vybrať preparát, ak máte iba občasné problémy so zaspávaním? Odborníci radia medzi bezpečné skôr overené bylinné preparáty. „Užívanie bylinných preparátov zlepšujúcich spánok nevyvoláva návyk. Na dosiahnutie dlhotrvajúceho účinku sa odporúčajú dvoj- až trojmesačné kúry,“ vysvetľuje neurologička M. Petrincová.

Zvýšiť opatrnosť sa však oplatí pri užívaní melatonínu: „Väčšina ľudí si myslí, že melatonín je prírodný liek na spanie. To je veľký omyl. Samotný melatonín totiž spánok nevyvoláva, je akoby len signalizátorom tmy, teda dáva mozgu signál, že sa má pripraviť na noc,“ vysvetľuje lekárka a dodáva: „Ak sa užíva večer alebo vtedy, keď je tma, môže urýchliť prípravu na spánok. Ak sa však užije za denného jasu, môže vyvolať opačný účinok.“ Nesprávne množstvá melatonínu alebo užitie tohto hormónu v nesprávny denný čas môžu spôsobiť vážne zdravotné riziká. Tzv. denný melatonín preukázateľne vyvoláva depresie. „Spánkoví experti neodporúčajú užívanie melatonínu dlhšie ako dva týždne bez prestávky,“ dopĺňa M. Petrincová.

Pri chronickej nespavosti má terapiu vždy určovať lekár. Okrem liečby ochorenia, ktoré problémy so spánkom vyvolalo, môže predpísať aj lieky. Hypnotiká sa často používajú pri problémoch so zaspávaním, anxiolytiká pri sprievodných úzkostiach a účinné sú aj antidepresíva.

Čo (ne)robiť, ak sa v noci budíme?

Telefón na nočnom stolíku je síce lákavý, no scrollovanie sociálnych sietí môže problém len zhoršiť. Skúste niektorý z týchto tipov:

1. Zbavte sa akéhokoľvek rušivého osvetlenia, zastrite okná, prelepte LED svetlo na elektrospotrebičoch alebo ich jednoducho vytiahnite zo zásuvky.
2. Ak sa vám znovu nedarí zaspať, postavte sa a poprechádzajte po byte.
3. Skúste dýchacie cvičenia alebo meditáciu.
4. Pustite si relaxačnú hudbu, tzv. biely šum (monotónny nerušivý zvuk v pozadí) alebo si dajte štuple do uší, ak vás ruší konkrétny nepríjemný zvuk.
5. Rozmýšľajte nad niečím veľmi nudným.
6. V krajnom prípade si pustite aplikáciu na spanie – nájdete v nich meditácie, relaxačné cvičenia alebo aj príbehy na dobrú noc.

No a predovšetkým sa zbavte úpornej snahy zaspať a nepozerajte každú chvíľu na hodinky!

Absolútne najznámejší parazit z čeľade kliešťovitých prenáša na človeka dve síce známe, ale stále nebezpečné choroby. Kliešťová encefalitída je infekčné vírusové ochorenie napádajúce mozog a mozgové blany. Môže byť smrteľné, ale ochráni vás pred ním očkovanie. Lymská borelióza je bakteriálna infekcia, ktorá postihuje celý organizmus a v istom štádiu sa dá liečiť antibiotikami. Niekedy však chronické ťažkosti prerastú do celoživotných problémov.

Nič z toho však neznamená, že by ste mali prestať chodiť na lúku či do lesa. Stačí sa pred drobnými krvilačnými potvorkami vhodne chrániť, a keď sa už na vás prisajú, treba ich vedieť správne odstrániť. Mimochodom, vedeli ste, že z nižších vývojových štádií sajú krv larvy aj nymfy, ale z dospelých kliešťov iba samičky? Vyvinutý dospelý samec má za úlohu už len oplodniť samicu a potom hynie.

Otepľovanie im vyhovuje

Globálne otepľovanie spôsobuje, že klíma sa za posledné storočie výrazne mení. V uplynulých dvoch desaťročiach sa táto tendencia navyše výrazne zrýchlila. Stúpajúce teploty prinášajú nielen extrémne vrtochy počasia, ale aj posun klimatických pásiem. Na Slovensku teplota stúpla približne o 1,4 stupňa, čo z dlhodobého hľadiska znamená, akoby sa na naše územie posunulo podnebie severného Balkánu.

Teplé oblasti, ktoré kliešte obľubujú, sa posúvajú aj na severné Slovensko a do vysokohorských nadmorských výšok. Zatiaľ čo pred 30 rokmi žili tieto parazity vo výške do 600 až 800 metrov, posledné roky ich parazitológovia zaznamenávajú už aj vo výške 1 000 až 1 200 metrov nad morom. Našli ich dokonca vo Vysokých Tatrách.

Páči sa im v tráve a nízkych kríkoch

Veríte, že kliešte padajú zo stromov? Tento dlhodobo úspešný mýtus je jeden veľký omyl. Najlepšie sa cítia v tráve na lúke alebo v nižších listnatých krovinách v lesoparkoch a priamo v horách skôr v bujnom lesnom podraste než na veľkých stromoch. Živia sa krvou zvierat, napríklad ježkov, zajacov, myší, vtákov, ale aj ľudí. Preto sa objavujú všade tam, kde sa vyskytujú ich hostitelia. Pokojne na vás vylezú aj na lavičke v parku. Okrem vás ju totiž používajú i vrany či iné vtáky, na ktorých kliešte rady parazitujú. Rizikové sú aj mačky a v menšej miere psy. Na kožu sa im s obľubou prisávajú kliešte, ktoré môžu prenášať boreliózu. Patogény preniknú do organizmu napríklad pri maznaní sa s domácim miláčikom, ak sa vám podarí nakazeného kliešťa preniesť na seba alebo ho nechtiac rozpučíte.

Všetky tieto fakty sú zároveň odpoveďou na otázku, prečo sa kliešte čoraz častejšie vyskytujú aj vo vyslovene mestskom prostredí. „Keď som si naposledy zbadala liezť po ruke kliešťa, neverila som vlastným očiam. S kamarátkou sme práve sedeli na okraji fontány uprostred námestia obloženého zámkovou dlažbou. Široko-ďaleko nebol nijaký strom ani väčší kúsok trávnika, len pár kvetináčov so sezónnou mestskou zeleňou,“ vraví vysokoškoláčka Stela. „Žijeme v rušnom bratislavskom Starom Meste, no kliešte už objavili naše balkóny aj terasy,“ potvrdzuje manažérka Silvia.

Uhryznutie drobného vytrvalého upíra je nebezpečné len v prípade, ak prenáša baktérie z rodu Borrelia alebo vírus z rodu Flavivirus. Áno, výskumy hovoria, že približne desať percent kliešťov je infikovaných boréliami a jeden až dva kliešte zo sto prenášajú encefalitídu. To však neznamená, že smoliarsky kontakt práve s niektorým z nich u vás automaticky vyvolá infekciu. Možno o tom netušíte, no imunitný systém človeka si s hrozbou väčšinou poradí.

Zákerný zápal

Kliešťová encefalitída, teda zápal mozgu, mozgových blán alebo miechy a jej obalov, je infekčné vírusové ochorenie. Infikovať sa môžete kliešťami alebo aj konzumáciou nepasterizovaných mliečnych produktov od nakazených zvierat. Inkubačná lehota je jeden až tri týždne a ochorenie prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze sa po siedmich až desiatich dňoch od infikovania objavia príznaky podobné chrípke: horúčka, únava, bolesť hlavy, končatín, celková nevoľnosť, črevné či žalúdočné ťažkosti. Nasleduje bezpríznakové obdobie, ktoré trvá jeden až dvadsať dní, a po ňom druhá fáza.

Začínajú sa prejavovať príznaky postihnutia centrálneho nervového systému: vysoká horúčka, bolesti hlavy, stuhnutá šija, svetloplachosť, depresia. Ochorenie môže niekedy spôsobiť dlhodobé neurologické problémy, výnimočne aj smrť. Aj keď ste si na koži neobjavili prisatého kliešťa, ale zbadali ste varovné signály, čo najskôr vyhľadajte všeobecného lekára. Príznaky môžu potvrdiť testy z krvi alebo mozgovomiechového moku.

Môžete sa dať zaočkovať

Proti kliešťovej encefalitíde môžete seba i svoje deti chrániť očkovaním. Ak žijete alebo sa často pohybujete v rizikových oblastiach, mali by ste ho zvážiť. Na Slovensku je najrizikovejšie Západné Slovensko: okolie pohorí Tribeč, Vtáčnik, Malé Karpaty a okresy Nitra, Nové Zámky, Trenčín a Levice. Na strednom Slovensku je to najmä Považská Bystrica, Rimavská Sobota a Sielnica. Na východnom Slovensku Slanské vrchy, Gemerská Poloma, okolie Košíc a Rožňava.

Pre toto ochorenie je typická sezónnosť – trvá od apríla do októbra. Najvhodnejšie je dať sa zaočkovať v zimných mesiacoch, aby ste si do obdobia zvýšeného výskytu kliešťov stihli vytvoriť dostatočnú obranyschopnosť. Vakcína sa skladá z troch dávok a ochráni vás minimálne počas troch rokov. Potom je potrebné preočkovanie jednou dávkou.

Na vine je baktéria

Borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje kožu, kĺby, vnútorné orgány aj nervový systém. „Na rozdiel od kliešťovej encefalitídy má pozvoľný a nenápadný priebeh – trvá oveľa dlhšie, kým sa objavia príznaky. Najskôr sa v mieste vpichu objaví červená škvrna, ktorá sa postupne zväčšuje a jej stred bledne. Možno pozorovať aj príznaky podobné chrípke: únavu, bolesti svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny, mierne zvýšenú teplotu,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Ester Točíková, MBA.

U niektorých ľudí sa ochorenie rozvinie oveľa výraznejšie – pociťujú veľkú únavu, pálenie a mravčenie kože, majú zápal kĺbov či svalov, červená škvrna sa im šíri po koži. Po čase pribúdajú ďalšie ťažkosti, ktoré môžu pripomínať rôzne iné ochorenia, napríklad reumu, únavový syndróm alebo ochorenie srdca či pečene s pozitivitou testov. Časté bývajú aj bolesti hlavy a ochrnutie tvárových nervov. „V poslednom štádiu ochorenia sa všetky príznaky stávajú trvalými, chronickými a do ich rozvoja sa môžu zapojiť aj autoimunitné mechanizmy,“ varuje skúsená neurologička.

Antibiotiká pomôžu, ale nie vždy

Ideálne je, ak vie lekár príznaky boreliózy identifikovať už v prvom štádiu a dá vám spraviť test na prítomnosť špecifických protilátok. Ak sa infekcia laboratórne potvrdí, predpíše vám antibiotickú liečbu. Pri vážnejších postihnutiach sa antibiotiká podávajú do žily.

Chronické ťažkosti však často pretrvávajú ešte dlho po preliečení, niekedy aj celý život. V takom prípade je dôležité podporovať imunitný systém. Vhodné sú prípravky na podporu imunity. V posledných rokoch sú zaznamenané dobré výsledky s infúznym podávaním vysokých dávok vitamínu C.

Dokonalý úchyt

Aj vy si kladiete otázku, ako je možné, že odstrániť jedného kliešťa je občas taká drina? Kliešť sa na koži drží doslova „ako kliešť“, lebo je do nej zavŕtaný a súčasne je na ňu aj prilepený. Jeho fixačný orgán sa volá chobôtik a podobá sa na skobu so spätnými zúbkami. Slúži na fixáciu v koži a spolu s klepietkami vytvára kanálik, ktorým kliešť nasáva krv k ústnemu otvoru.

Ešte počas prisávania vylučuje zo žliaz látku podobnú sekundovému lepidlu. Pomocou nej sa prilepí ku koži po celom obvode hlavičky okolo chobôtika. To mu umožní spoľahlivo sa držať na koži niekoľko dní – aj keď sa plne nacicia a dvestonásobne zväčší svoju hmotnosť. Potom slinami lepidlo rozpustí a voľne odpadne.

Na vyberanie kliešťa sú okrem pinzety k dispozícii špeciálne klieštiky, slučky, háčiky. Kúpite ich v lekárni. Majte ich v domácej lekárničke spolu s jódovou tinktúrou na dezinfekciu.

Najprv vytočiť, potom vytiahnuť!

Kliešťa musíte pri vyberaní z kože najskôr odlepiť. Pinzetou alebo špeciálnymi klieštikmi ho uchopte za hlavičku čo najbližšie pri koži. Najprv ho jeden až dva razy otočte na ktorúkoľvek stranu tak, aby bol stále v pinzete kolmo na kožu. Po jeho odlepení ľahko potiahnite kolmo proti koži. „Pokiaľ sa kliešť neuvoľní, veľmi jemne ním kývajte do strán, až kým ho nevytiahnete. A pripravte sa na to, že to môže trvať dlhšie, než ste očakávali. Preto trpezlivosť! Keď je kliešť spoľahlivo celý vonku, miesto ihneď vydezinfikujte, najlepšie jódovou tinktúrou. Ak ju nemáte, dobrá je aj voňavka alebo silnejší alkohol,“ spresňuje MUDr. Točíková.

Zhrňme si to: Zabudnite na podmienku točenia proti smeru hodinových ručičiek, zabudnite na olej, krém či lieh, alebo vlhký vatový tampón. Určite aj vy poznáte veľa „zaručených“ spôsobov, ako sa zbaviť prisatého kliešťa, no v skutočnosti funguje len jeden. Najprv odlepiť otočením, potom vytiahnuť. Všetky ostatné metódy nesú so sebou riziko, že ho nevyberiete celého. Pre úplnosť treba ešte pripomenúť, že miesto na koži, z ktorého ste parazita úspešne odstránili, pozorujte ďalej – niekoľko dní aj týždňov. „Pokiaľ sa na ňom alebo aj inde na koži objaví väčší červený fľak s belším stredom, ihneď choďte k lekárovi,“ pripomína ešte raz neurologička.

Kliešťovou encefalitídou sa síce nakazí len asi päť percent ľudí, no s boreliózou je to podstatne horšie. Odhady hovoria o desiatkach percent ľudí. Mnohé uhryznutia zostávajú totiž neodhalené a borelióza sa zistí až v neskorších štádiách v ambulanciách praktických alebo odborných lekárov. Preto pozor na kliešte!

Epilepsia je neurologické ochorenie, pri ktorom vznikajú opakované záchvaty vyvolané abnormálnym signálovým výbojom v mozgovej kôre. Môže byť vrodená, spôsobená vznikom poškodených ložísk už počas vývoja mozgu, alebo získaná. V tomto prípade je jej príčinou najčastejšie porušenie mozgového tkaniva v súvislosti s úrazom hlavy, mozgovou mŕtvicou, nádorom či infekciou. K poškodeniu môže dôjsť aj pri pôrode alebo následkom alkoholizmu.

Napriek tomu, že epilepsia trápi ľudstvo už tisíce rokov, nie vždy sa podarí ľahko identifikovať jej príčinu. Podobne je to aj s diagnostikou, a to najmä vzhľadom na rôzne prejavy, ktoré ju sprevádzajú. „Najznámejším je tonicko-klonický záchvat, v minulosti nazývaný aj grand mal. Prejavuje sa stratou vedomia, pádom a kŕčmi,“ potvrdzuje neurologička MUDr. Ivana Kreheľová a dodáva, že sprevádzať ho môže pena na ústach či pomočenie sa a po precitnutí si človek zvyčajne nič nepamätá. V prípade, že po sebe nasleduje viac podobných záchvatov, medzi ktorými sa neobnoví vedomie, ide o tzv. status epilepticus a to už je závažný, život ohrozujúci stav.

Nie vždy je to o strate vedomia a kŕčoch

Ďalším typom sú čiastočné kŕčové záchvaty. „Vyznačujú sa abnormným pohybom konkrétnej časti tela, pričom človek zvyčajne ostáva pri vedomí,“ ozrejmuje neurologička. Tzv. absencia, kedysi sa jej hovorilo petit mal, je zas typickým detským záchvatom, pri ktorom dieťa stratí pozornosť, zapozerá sa do prázdna, a ak niečo drží, vypadne mu to z rúk. Záchvat trvá zvyčajne pár sekúnd, dieťa počas neho nereaguje na okolitý svet a po jeho odznení si naň nepamätá. Podobnú situáciu zažila v škole aj Alexandra: „Spomínam si, ako spolužiak sedel v lavici, zrazu akoby zmeravel a z ruky mu vypadlo pero. Snažili sme sa s ním rozprávať, prebrať ho, no nereagoval. Po chvíli ‚sa vrátil‘ akoby nič. Nikto vtedy nechápal, čo sa vlastne stalo.“

Pri epilepsii môže nastať aj situácia, počas ktorej sa síce zdá, že je človek pri vedomí, no svoj stav si neuvedomuje. Ako pri ostatných typoch záchvatov si naň po skončení nepamätá. K prejavom epilepsie patria aj zmyslové poruchy alebo halucinácie – najčastejšie čuchové alebo zrakové. Zvyčajne ide o tzv. auru, jav, ktorý sa dostaví tesne pred záchvatom.

Život, ktorý už raz bol?

Úvod epileptického záchvatu často sprevádza aj nepríjemný stav, tzv. déjà vu, pri ktorom má človek veľmi intenzívny pocit, že to, čo práve prežíva, už raz určite zažil. „Odkedy sa mojej neurologičke podarilo nastaviť mi správnu liečbu – a je to už vyše 10 rokov –, chorobu mi pripomínajú len tieto občasné stavy déjà vu. Stane sa mi to hádam raz za päť rokov, ale aj tak si prajem, aby som to už nikdy viac nemusela prežiť. Predstavte si, že nastúpite do autobusu, šofér vám skontroluje lístok, otočíte sa, vykročíte úzkou uličkou smerom k svojmu sedadlu a zrazu máte pocit, že tie desiatky úplne cudzích tvárí, absolútne neznámych cestujúcich, ste už raz videli, že ste tu už boli, že viete, čo sa o chvíľku stane, hoci to v skutočnosti neviete. Je to natoľko intenzívne a nepríjemné, že chcete z tejto situácie ujsť, ale nedá sa. Musí to odznieť,“ opisuje 39-ročná PR manažérka Simona.

S pocitom déjà vu sa stretávajú aj úplne zdraví ľudia. Hovorí sa, že aspoň raz za život ho na vlastnej koži okúsi až 80 percent z nás! Pozorovania však zatiaľ naznačujú, že u zdravých ľudí máva slabšiu intenzitu.

U Simony boli práve záchvaty déjà vu vlastne úplne prvým príznakom ochorenia. Objavili sa u nej v náročnom období – počas materskej dovolenky so synčekom, ktorý v noci veľmi málo spával a ona bdela s ním.

„Pamätám si to doteraz: v parku som držala malého na rukách a zrazu sa rozbehol ten pocit, že toto všetko som už zažila. V hlave mi išiel scenár, že ho rýchlo musím uložiť do bezpečia, do kočíka, aby mi nevypadol z rúk. O dve hodiny sa to zopakovalo pri prebaľovaní. A potom sa mi to už stávalo 5- až 6-krát za deň. Problém bol v tom, že môj lekár nechcel hľadať spojitosť stavov s ničím iným než s tým, že som žena na materskej dovolenke, pre ktorú je typické, že je síce unavená, ale každý jej deň sa podobá tomu predchádzajúcemu… Až po prvom ťažkom, veľkom nočnom záchvate, z ktorého si nepamätám nič – iba krv na vankúši z úst, ktoré som si dohrýzla –, ma poslal k neurologičke. Špecializovala sa na prejavy epilepsie. Jej vďačím za to, že sa mi život vrátil do normálnych koľají,“ dokresľuje Simona.

Základom je zdravý životný štýl

Ak sa vo vašej rodine epilepsia už vyskytla, dbajte aj u všetkých ostatných členov na prevenciu. Najúčinnejším krokom je dodržiavanie zdravého životného štýlu, ktorého základom je dostatok spánku a zdravého pohybu, pravidelnosť a vyhýbanie sa alkoholu a omamným látkam.

Ak máte dokonca pocit, že ste prekonali záchvat, alebo vás na možný problém priamo upozornili najbližší, neodkladajte návštevu neurológa. V prípade, že vám obvodný lekár nechce vystaviť výmenný lístok, buďte neoblomní. Len neurológ vám môže potvrdiť alebo vyvrátiť diagnózu, a to na základe dôkladného vyšetrenia. Zahŕňa zisťovanie podrobnej anamnézy, krvné testy, vyšetrenia EEG (elektroencefalografia), MRI (magnetická rezonancia) mozgu a CT (počítačová tomografia) mozgu. Nápomocný je aj opis záchvatu z pohľadu jeho svedkov. Viacerí odborníci dokonca privítajú, ak záchvat podrobne opíše niekto z pacientových blízkych – ak bol pri ňom a videl jeho priebeh.

Plnohodnotný život bez obmedzení

Epilepsia sa nedá nadobro vyliečiť, cieľom však je úplná eliminácia jej prejavov – záchvatov. Liečba spočíva v režimových opatreniach, medzi ktoré patrí vyhýbanie sa rizikovým faktorom a situáciám, ktoré môžu záchvat vyvolať. Podstatná – a skutočne nezanedbateľná – je medikamentózna liečba antiepileptikami. V špecifických ťažších prípadoch môže prichádzať do úvahy aj chirurgická liečba.

Faktormi, ktoré vznik záchvatov podporujú, sú nedostatok spánku, fyzické alebo psychické vyčerpanie, narúšanie zrakového poľa pacienta svetelnými zábleskmi či požívanie alkoholu. Epileptikom sa neodporúča pracovať vo výške alebo s nechránenými točivými nástrojmi. Vedenie motorových vozidiel upravuje na Slovensku vyhláška ministerstva vnútra, ktorá im povoľuje šoférovanie v prípade, že minimálne rok nemali veľký záchvat a sú pravidelne neurologicky sledovaní.

„Epilepsia sa u mňa prejavila tesne pred tridsiatkou. Je to vek, keď sa ešte mnoho mladých ľudí nechce vzdať večierkov alebo dlhých posedení s priateľmi pri víne. Mne však práve hrozba straty vodičského preukazu pomohla nastaviť si životný rytmus. Bez vodičáka sa nedá fungovať – súkromne ani profesionálne. Možno je to ako Damoklov meč, no neraz si vravím: Aká škoda, že podobne prísne pravidlá neplatia aj na iných. Moja lekárka zasa tvrdí, že my epileptici patríme k najdisciplinovanejším pacientom. Vraj je medzi nami minimum takých, ktorí by len tak vynechávali lieky alebo inak porušovali osvedčený liečebný režim,“ vraví Simona, ktorá je už mamou dvoch detí a s epilepsiou žije i pracuje.

Veda, výskum a medicína napredujú rýchlym tempom. Mnohé moderné antiepileptiká už nie sú návykové. Epilepsia skutočne nemusí byť „padúcnicou“, ako sa jej kedysi hovorilo. Pri dodržiavaní liečby a režimových opatrení majú pacienti veľmi reálnu šancu zbaviť sa záchvatov natrvalo, a teda žiť plnohodnotne – hoci nie vždy sa to podarí.

Ak stojíte „na druhej strane“ a za epilepsiou si stále predstavujete ťažké záchvaty na rozhraní vedomia a uvedomujete si vlastnú neistotu, ako správne v takejto chvíli postupovať, zostaňte v prvom rade ľuďmi a buďte zhovievaví. Ak ste navyše aj zamestnávateľmi, nechystajte hneď podriadenému výpoveď. Túto krutú životnú skúsenosť má za sebou množstvo epileptikov vrátane Mateja: „Zo začiatku som nemal šťastie na tolerantného zamestnávateľa. Po záchvate som ‚letel‘, a to napriek tomu, že som poctivo bral lieky a chodil na pravidelné kontroly. Po troch rokoch sa situácia konečne zlepšila a mám stálu prácu.“ A práve s tým, teda aby sa človek v živote a práci našiel a cítil dobre, pomáhame v SZC Hippokrates každému pacientovi.