V Strednej Európe sa vitamín D prirodzene vyskytuje v malom množstve aj v potravinách, sem môžeme zaradiť napríklad mliečne výrobky, morské ryby vajíčka, či huby. Hlavným zdrojom vitamínu D  však naďalej zostáva dostatočné vystavovania sa slnečnému žiareniu a doplnkovo prísun vitamínu D z potravy. 

Dôležitosť vitamínu D

Vitamín D je potrebný pre správne vstrebávanie vápnika a fosforu, tie sú potrebné najmä pre zdravé kosti a zuby, no okrem významnú zohráva úlohu aj pri svalovej sile, liečbe psoriázy, prevencii niektorých druhov rakoviny, sklerózy multiplex, cukrovky a vysokého krvného tlaku. U novorodencov a detí vitamín D znižuje riziko vzniku cukrovky 1. typu a pomáha predchádzať krivici.

Vitamín D a serotonín

Výskumy z roku 2015 ukázali, že vitamín D tiež zohráva dôležitú úlohu nielen pri podpore imunity a zdravia kostí, ale aj pri regulácii serotonínu v tráviacom trakte. Serotonín, známy ako „hormón šťastia“, je kľúčový pre naš psychické zdravie. Vitamín D môže zvýšiť produkciu serotonínu reguláciou génov, podporou zdravej črevnej mikroflóry a protizápalovými účinkami. Zdravá hladina vitamínu D tak prispieva k zdravému tráveniu a k našej celkovej fyzickej a psychickej pohode.

Hlavné zdroje vitamínu D

Iba približne 5 – 10 % vitamínu D získame zo stravy. Potraviny bohaté na vitamín D sú napríklad: morské ryby (losos, makrela), mäso (pečeň), vaječný žĺtok, mliečne výrobky či huby. Pre nedostatok vitamínu D v populácii sa preto niektoré potraviny umelo obohacujú- fortifikujú. Až 90 % vitamínu D sa u človeka tvorí pôsobením slnečného žiarenia na kožu. Pri jeho nedostatku ho môžeme prijať aj prostredníctvom výživových doplnkov, ktoré sa odporúčajú užívať najmä v jesennom a zimnom období. 

Vitamín D si treba dopĺňať

Nedostatok vitamínu D je vážnym zdravotným problémom, ktorý postihuje nielen rozvojové, ale aj rozvinuté krajiny, pričom celosvetovo sa pohybuje medzi 30 % až 80 % u detí a dospelých. Dokonca aj v krajinách, kde je celoročný prístup k slnečnému žiareniu, sa u ľudí vyskytujú nízke hladiny vitamínu D naprieč všetkými vekovými skupinami, čo vedie k zlému zdravotnému stavu kostí. Hoci je vitamín D dostupný v rôznych potravinách a nápojoch, jeho nedostatok sa vyskytuje u 12-24 % dojčiat, detí a adolescentov. Vitamín D je vitamín rozpustný v tukoch, čo znamená, že jeho vstrebávanie a ukladanie v tele závisia od prítomnosti tukov. Z tohto dôvodu je najlepšou formou vitamínu D lipozomálna podoba, ktorá zaručuje efektívnejšiu absorpciu a lepšiu biologickú dostupnosť.

Vedeli ste, že

v minulosti bolo zistené, že pridávanie mikronutrientov, vrátane vitamínu D, do potravín môže pomôcť predchádzať rôznym nedostatkom vitamínov v populácii? Napríklad, v Mongolsku sa zaviedlo obohacovanie múky vitamínom D kvôli nízkym hladinám tohto vitamínu medzi obyvateľmi, čo bolo spojené s viacerými zdravotnými problémami, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka a iné.

Pán doktor, dnes už vieme, že herpes je vyvolaný vírusom. Môžete nám priblížiť, o aký vírus ide?

Toto ochorenie spôsobuje vírus Herpes simplex virus. Patrí do skupiny herpetických vírusov. Delí sa na 2 podtypy: HSV-1 a HSV-2. Vírus HSV-1 spôsobuje prevažne infekcie na tvári – afty na slizniciach, perách a okolitej koži, prenáša sa kontaktom s postihnutou kožou chorého človeka alebo používaním rovnakých vecí – príbor, pohár a pod. Vírus HSV-2 spôsobuje infekciu pohlavných orgánov. Môžeme sa ním nakaziť po kontakte s človekom, ktorý má aktívnu infekciu týmto vírusom. Tu hovoríme o sexuálne prenosnej infekcii.

Je pravda, že ho má vo svojom tele každý z nás a vírus len čaká na vhodné podmienky, aby mohol prerásť do ochorenia? Alebo ide o mýtus?

Rôzne prieskumy ukazujú, že až 70% ľudí sa už stretlo a prekonalo infekciu vírusom HSV-1. Približne 15% ľudí prekonalo infekciu vírusom HSV-2. Môžeme teda konštatovať, že sa s danými vírusmi stretli (a prekonali nimi vyvolané ochorenia) až dvaja z troch ľudí. Po prekonaní infekcie ostávajú v tele protilátky, ktoré môžeme nájsť pri sérologickom vyšetrení (nešpecifikujú však podtyp vírusu). Samotný vírus po prekonaní ochorenia pretrváva v nervových bunkách v neaktívnom stave. Môže sa takzvane reaktivovať, napríklad pri inom vírusovom alebo bakteriálnom ochorení, stresovej záťaži, pri oslabení imunitného systému a pod.   

Aké sú príznaky ochorenia?

Infekcia vírusom HSV-1 má skôr ľahký priebeh, u veľkej časti populácie prebehne do piatich rokov veku, spravidla bezpríznakovo. Ak sa aj vyskytnú príznaky, ide najmä o mierne zvýšenie teploty, únavu, bolesti svalov a kĺbov. Ale môžu byť aj ťažké priebehy infekcií, hlavne u ľudí s oslabenou imunitou, s HIV ochorením alebo u novorodencov, ktorí sa nakazia pri pôrode. Infekcia HSV-2 je viazaná na sexuálny styk, prvotná infekcia týmto podtypom sa preto viaže na sexuálny život.

Čo umožňuje vírusu množiť sa?

Ako každému inému vírusu, tak i v tomto prípade sú to vhodné podmienky. Pri kontakte sa dostane na kožu a na sliznice, na ktorých stačí malá ranka. Následne vírus putuje do hlbšej vrstvy, kde napadne bunku kože alebo sliznice a využije ich DNA na svoje rozmnoženie. To sa prejaví najskôr miernym opuchom v mieste napadnutia, následne dôjde k začervenaniu postihnutého miesta. Nastupuje bolesť, tvorba pľuzgierikov, ktoré postupne prasknú a pokryjú sa krustou. Celý proces trvá asi 10-12 dní. Za infekčného sa považuje človek, u ktorého sú tieto prejavy na koži alebo sliznici viditeľné.

Prečo je herpes nebezpečný?

Ohrození sú najmä ťažko chorí ľudia a jedinci s oslabenou imunitou. Ochorenie znášajú horšie aj novorodenci, u ktorých ešte nie je dostatočne vyvinutý imunitný systém. V týchto prípadoch môže herpes vírus spôsobiť zápaly slizníc a kože (gingivitídu, ekzém), u bábätiek môže prejsť do zápalu mozgových blán a ťažkej novorodeneckej sepsy (HSV-2 typ). Vírus však spôsobuje aj zápal očných spojiviek, zápaly pohlavných orgánov. Rizikom je tiež herpetická encefalitída so psychiatrickými a neurologickými prejavmi (najčastejšie sú to záchvaty), meningeálne príznaky. Rád by som spomenul aj Bellovu obrnu.

Ako ho efektívne liečiť?

Pri ľahkom priebehu a dobre fungujúcej imunite nie je potrebná liečba, väčšina ľudí ani nevie, kedy toto ochorenie prekonala. Liečba je potrebná u jedincov s oslabenou imunitou (z rôznych príčin), u novorodencov a pri prechode do ťažkej formy ochorenia s ďalšími komplikáciami. V liečbe sa používajú lokálne prípravky vo forme krémov alebo mastí, pri oslabenej imunite sa podávajú protivírusové lieky.   

Existuje prevencia, ak áno, aká?

Najlepšou prevenciou je vyhýbať sa kontaktu s nakazenou osobou a tiež s predmetmi, s ktorými bola v kontakte. Odporúčam dbať o zvýšené hygienické návyky, dávať si pozor aj na uteráky, špongiu na umývanie riadu a podobne. Vhodné je dopriať si kvalitný spánok a vyhýbať sa stresu.

Čo najlepšie podporuje imunitu?

Ako u všetkých ochorení predovšetkým zdravý spôsob života, pestrá strava, pravidelný pohyb, otužovanie, pri výskyte sezónnych ochorení doplnenie vitamínov. Vhodná je aj infúzna terapia vysokodávkovým vitamínom C.

Mnoho ľudí s herpesom žije aktívnym životným štýlom, dokonca sa nevyhýbajú ani zvýšenej fyzickej aktivite. Robia dobre?

Určite to nie je správne. Aktívny život je tiež určitým stupňom stresu, pri športe ide hlavne o fyzický stres. Imunitnému systému treba umožniť, aby sa vysporiadal s infekciou a dostal vírus pod kontrolu. Dôležité je vnímať jeho signály: ak je zvýšená teplota, začal pracovať a zápasiť s vírusom. Ak to nerešpektujeme, príde únava – imunitný systém dáva na vedomie že ON potrebuje viac energie, aby zastavil infekciu. Pokiaľ ani to nerešpektujeme, príde bolesť svalov a kĺbov. To sa už snaží imunitný systém za každú cenu znehybniť nás, aby všetku získanú energiu mohol použiť na obranu pred ochorením. Takže treba počúvať, čo nám naše telo hovorí a pomáhať mu. Nie ho ešte viac zaťažiť. Mimochodom, práce o poklese imunity bezprostredne po fyzickom výkone u zdravých ľudí, boli publikované už pred 30 rokmi. Tento pokles trvá 1,5 až 2 hodiny po výkone, ako to asi prebieha u človeka s ľahko zvýšenou teplotou, ktorý ide trénovať aby prekonal únavu?

Aké zásady by sme mali dodržiavať po prekonaní ochorenia?

Nie sú určené špeciálne zásady, ako som už spomínal, vírus ostáva v bunkách a dokáže sa aktivovať pri oslabení našej imunity z akejkoľvek príčiny. Opätovné stretnutie s infekciou prebieha ľahšou formou a rýchlejšie sa infekcie zbavíme, pretože náš imunitný systém už pozná vírus a má k dispozícii protilátky, takže obrana je rýchlejšia a účinnejšia.

Aký je všeobecný význam vitamínu C pre ľudský organizmus?

Hlavne spojenie „nejaké vitamíny“ je problematické, pretože vieme presne ktoré vitamíny musíme mať v strave. Vitamín znamená v preklade životne dôležitý amín a takto ich označili ich objavitelia pred viac ako storočím preto že sú nevyhnutne dôležité pre naše zdravie, čo na druhej strane ale znamená že ak ich nemáme dostatočné množstvo ochorieme. Vitamín C tak ako aj ďalšie vitamíny má u človeka zásadný význam. Človek patrí k malému počtu stavovcov, ktoré si nevedia syntetizovať vlastný vitamín C, nakoľko nám chýba jeden rozhodujúci enzým. Tým sme odkázaní na jeho príjem v strave. Vitamín C je hlavne antioxidant a má dosah na všetky systémy v našom organizme – imunita, srdcovo-cievny systém, neuroendokrinný, spojivové a podporné tkanivá, metabolizmus pečene, jednoducho povedané na metabolizmus každej jednej našej bunky. 

Aké sú limity ústneho užívania vitamínu C a kedy už začína význam jeho nasadenia v infúznej podobe?

Príjem vitamínu C je závislý od zloženia stravy, takže sa musíme pozrieť v prvom rade na tú našu stravu. To používané klišé ,,jedzte veľa ovocia a zeleniny a budete mať dosť vitamínu C“ už dnes v našej strave žiaľ neplatí. Stačí si pozrieť rozbory stravy z výskumných laboratórií potravinárskej komory a máte jasno – úbytok vitamínu C napr v jablkách za posledných 50 rokov je až dramatický – viac ako 60%. Skladovaním dnešných šľachtených odrôd jabĺk sa už po niekoľkých dňoch stráca ďalší vitamín C,  s ostatnými výživovými prvkami v ovocí je to rovnako – veľký úbytok za posledných 50 rokov. Nemecká odborná spoločnosť pre výživu (DEG) doporučuje 5 porcií (300 až 400 gramov každá) ovocia a zeleniny denne, ale je reálne sa takýmto spôsobom stravovať? Napriek tomuto odporučeniu sa eviduje nárast hypovitaminózy C. A tým ďalším problémom je jeho vstrebávanie. Človek vie jednorazovo vstrebať asi 80 – 100 mg vitamínu C zo stravy, samozrejme za predpokladu že máte v dobrom stave črevnú bakteriálnu flóru, ktorú označujeme ako mikrobióm a dostatok receptorov vitamínu C v črevách. Ak užívame vitamín C v tabletách, je vhodnejšie užívať 250 mg tablety 3x denne, aby bolo vstrebávanie na receptoroch časovo rozložené. Vitamín C sa v tele neukladá do zásoby, sme odkázaní na jeho denný príjem. Pri zvýšenej potrebe je vhodná aj infúzna forma, ktorá jednorazovo zabezpečí dostatok vitamínu pre každú bunku.

Pri akých diagnózach či zdravotných problémoch sú najväčšie benefity podávania vysokodávkovaného vitamínu C v infúziách?

Je zaužívané myslenie že vitamín C potrebujeme ak sme chorí alebo máme zdravotné problémy.  Je to ale veľká chyba v našom myslení a podcenenie úlohy vitamínu C a jeho úlohy v organizme. Náš organizmus pracuje neustále, imunita nepretržite stráži naše zdravie, biochemické pochody v tele potrebujú vitamíny aby orgány správne fungovali, stres, športová záťaž, ochorenie zvyšujú potrebu vitamínov a medzi nimi hlavne vitamínu C. Je dokázané že ľudia s chronickými ochoreniami sú poddávkovaní vitamínom C. Nepotrebujeme dodávať vitamín C len pri ochorení alebo zdravotných problémoch, ale neustále, a pri ochorení niekoľko násobne viac. Infúzne podanie vitamínu C zvýši jeho dostupnosť pre každú jednu bunku nášho tela tým, že zvýši jednorazovo jeho prísun. Skúste sa zamyslieť – ak ste chorí, máte teplotu, bolesti, kašeľ, sprievodným príznakom je zväčša aj nechuť do jedla – práve vtedy, keď organizmus potrebuje zvýšený prívod vitamínu. Dalo by sa povedať že čím nižšia východisková hladina vitamínu C na začiatku ochorenia, tým dlhší a ťažší priebeh ochorenia.

V súvislosti s našim nezdravým spôsobom života, ale aj s prirodzeným starnutím organizmu sa často spomína tzv. oxidačný stres, ktorý je príčinou mnohých ochorení. Čo je jeho podstatou a dá sa ho eliminovať vitamínom C ako najsilnejším antioxidantom? Majú aj tu opodstatnenie jeho vysoké dávky?

 Oxidatívny stres nás sprevádza celý život, biochemici by asi povedali že každá jedna bunka sa pohybuje na hrane oxidatívneho stresu v každom momente, pretože biochemická činnosť každej bunky prebieha nepretržite, veľa reakcií pri metabolickej aktivite bunky prechádza do oxidatívneho stresu a vitamin C (a nielen on) pôsobia proti tomu aby bunka prešla do stavu oxidatívneho stresu. Môžeme povedať že vitamín C je najsilnejší antioxidant. Keď bunka nemá dostatok antioxidantov  a nevráti sa späť do rovnovážneho stavu, vtedy vzniká zápal tkaniva a každý zápal generuje voľné radikály. Voľné radikály bojujú proti patogénom a podporujú zápal, ktorý je dôležitou obrannou reakciou organizmu na patogén. Ale v správny čas musia byť voľné radikály neutralizované antioxidantom ako je napr vitamín C. A musí to byť skôr ako zápal zničí aj zdravé tkanivo. Vieme si predstaviť že v takomto prípade je potreba antioxidantov zvýšená. Organizmus využije všetky svoje zásoby na zvládnutie patogénu. Potreba vitamínu C vtedy niekoľko násobne stúpa. Práve tento moment sa často podceňuje a je rozhodujúci pre priebeh liečby, pretože voľné radikály sú spolu zodpovedné za mnohé príznaky ako sú bolesti, opuchy, únavu. Ako sme hovorili vyššie – práve vtedy máme nechuť do jedla a 1000 mg vitamínu podaného v tabletke problém nerieši, pretože nevieme aká bola východisková hladina vitamínu C a jeho strebávanie je dané množstvom voľných receptorov. V takýchto prípadoch majú opodstatnenie vysoké dávky vitamínu C podaného infúziou. Zvlášť u pacientov s chronickými zápalovými ochoreniami, ktorí v prevažnej miere trpia jeho nedostatkom.

Pre optimálny chod organizmu je mimoriadne dôležitý správne fungujúci imunitný systém. Ako sa prejavuje jeho narušenie a kedy je ako „prvú pomoc“ možné nasadiť vysoké dávky vitamínu C?

Áno, imunitný systém je mimoriadne dôležitý a pokiaľ sa cítime zdraví, tak predpokladáme že funguje správne. V imunitnom systéme má vitamín C nezastupiteľnú úlohu, pôsobí na tvorbu bielych krviniek v kostnej dreni a umožňuje ich správnu funkciu – fagocytózu a produkciu protilátok. Naviac v imunitnom systéme vitamín C zvyšuje produkciu interferónov, komplementu, znižuje hladinu histamínu, CRP, IL-6. Je potvrdené, že podaním vysokej dávky vitamínu C v infúznej forme sa zvýši produkcia bielych krviniek v kostnej dreni. Najvyššiu spotrebu vitaminu C v krvi majú biele krvinky. Správne fungovanie bielych krviniek je dôležité v prvotnej obrane organizmu proti patogénom. Správna funkcia imunitné systému je spojená so správnym fungovaním tráviaceho systému, presnejšie povedané od črevného mikrobiomu a jeho správneho zloženia. Najbohatšia sieť nervových vlákien, krvných kapilár a lymfatických ciev ako aj najvyšší počet lymfatických uzlín je práve v črevách (presnejšie hovoríme o lymfoidnom tkanive a lymfoidných noduloch v črevnej stene, ktoré súbore označujeme GALT). Obsah čreva je od krvnej cievy oddelený membránou tenšou ako vlas. V poslednej dobe sa čoraz väčší význam pre naše zdravie prikladá bakteriálnej črevnej flóre, označovanej súborne ako mikrobióm (kedže sa v črevách nachádzajú aj vírusy a huby). Každá jeho zmena v počte a pomere baktérií ovplyvní psychosomatický stav organizmu práve hustými nervovými prepojeniami medzi mozgom a črevom. A samozrejme zareaguje ihneď aj imunitný systém ktorý má informácie „z prvej ruky“, z GALT systému. Prejavom môže byť únava, pocit zníženej výkonnosti, častejšie infekcie, reaktivácia herpes vírusu (ústne kútiky). V takýchto prípadoch je vhodné doplnenie vitamínu C aj infúznou cestou.    

Aké je optimálne dávkovanie infúzneho „céčka“?

Dávkovanie závisí od konkrétnej situácie je iné pri preventívnom podaní (napr pred operačným zákrokom, nakoľko vitamín C zlepšuje hojenie poškodených tkanív), iné dávky a frekvencia pri akútnej infekcii, chronických infekciách, alergiách, zvýšenej hladine histamínu (označuje sa ako histamínová intolerancia) a pod.

Mnohé chronické ochorenia sprevádza bolesť a niektorí odborníci na jej komplexnú liečbu odporúčajú aj zaradenie infúzneho vitamínu C. Aký je váš názor a ako konkrétne by mohol pomôcť?

Áno, sú dostupné klinicky overené poznatky z podania vyšších dávok vitamínu C v infúznej forme s cieľom dosiahnutia analgetického účinku pri chronických ochoreniach klbov a spojivových tkanív. Vitamín C znižuje tvorbu prozápalových molekúl, pomáha pri tvorbe kolagénu, endogennych opioidov, neurotransmiterov, teda jeho podávanie vedie k redukcii spotreby analgetík. Podporou tvorby telu vlastných endogénnych opioidov sa znižuje pocit bolesti. 

Máte aj vlastnú skúsenosť s užívaním infúzneho C-vitamínu?

Samozrejme, snažím sa mať dostatočný príjem vitamínu C, ale v ambulancii sa skôr stretnete s infekciou ako je viróza a vtedy je infúzna forma vítaná.

S pandemickou situáciou ochorenia COVID-19 sa okrem zvládania jeho priebehu a očkovania, čoraz viac spomína tzv. „postcovidový syndróm“ alebo „dlhý covid“, čiže dlhodobé následky po prekonaní ochorenia, ktoré môžu trvať niekoľko mesiacov. Aké konkrétne následky sa najčastejšie uvádzajú a ako by pri ich zvládaní mohol pomôcť vysokodávkovaný vitamín C?

Najčastejšie sa spomína únavový syndróm, ktorý ak trvá viac ako 3 mesiace označujeme za chronický únavový syndróm. Podobný sa vyskytuje aj po infekcii herpetiformnými vírusmi u niektorých ľudí, spravidla u tých, ktorí už pred ochorením mali problémy s imunitou. Post-covidový únavový syndróm je podobný, vyskytuje sa asi u 20% pacientov po prekonaní ochorenia. Môže prejsť do chronického štádia, predpokladá sa že ho spôsobuje vyčerpanosť imunitného systému, pretože koronavirus napadá viacero orgánov súčasne. A pri obnove funkčnosti je vitamín C potrebný, rovnako ako aj vitamín D a ďalšie vitamíny, minerály a samozrejme treba myslieť na správnu výživu a prívod kvalitných bielkovín (presnejšie aminokyselín), ktoré organizmus potrebuje k tvorbe vlastných bielkovín. Vysokodávkovaný vitamín C významnou mierou prispieva k imunomodulácii, obnove funkcií imunitného systému.