Skúsenosť s tetániou má aj 17-ročná Hana. „Mám ju vyše troch rokov. Tešila som sa, keď som záchvat už skoro celý jeden rok nemala. Dávala som si fakt pozor. Snažila som sa nestresovať a každý deň som brala magnézium, tak ako mi nariadila lekárka,“ prezrádza mladá študentka. Presnú príčinu jej tetánie sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Serióznym dôvodom môže byť priveľa povinností: „Mám náročnú školu, do toho tancujem, chodím do jazykovky a každý týždeň minimálne dvakrát vypomáham pri koňoch, pretože sa chcem stať veterinárkou. Musela som však ubrať a vzdať sa volejbalu. Aj na ten som chodila.“

Spúšťačom môže byť i stres

Pred pár týždňami Hanu opätovne zaskočila známa nepríjemná situácia. Stalo sa to v nemocnici po operácii kolena, ktorú si vyžiadal úraz. Záchvat prišiel deň po chirurgickom zákroku: „Neviem prečo, cítila som sa dobre, zákroku som sa nebála.“

Hana oddychovala na posteli, rozprávala sa s ďalšími pacientkami v izbe. Odrazu sa akoby zasekla, nedokázala sa pohnúť ani nadýchnuť. „Ani hovoriť som nedokázala. Našťastie môj stav postrehla susedka z vedľajšej postele a zalarmovala personál. V priebehu chvíle boli okolo mňa lekári a sestričky doslova behali. Jedna mi dala na prst zariadenie, ktoré meralo hodnotu kyslíka, a keďže som ho mala málo, napojili ma na kyslík. Pichli mi magnézium a začala som dýchať do vrecúška. Uľavilo sa mi, ale cítila som sa, akoby po mne prešlo auto.“

Hana zostala po novom ataku nesmierne unavená. Zvyšok dňa prespala. Faktom je, že nádejná veterinárka lekárov o tetánii vopred neinformovala. „Nezdalo sa mi to dôležité, veď som bola už vyše roka v poriadku.“

Mnohí sa hanbia, hoci nie je za čo

Tetanický syndróm je epidémiou 21. storočia. V hľadáčiku má hlavne tínedžerov a ľudí vo veku 20 až 40 rokov. A najradšej má tých, ktorí majú povinností vyše hlavy. Určite sa oplatí vedieť, že úplnou výnimkou nie sú ani starší ľudia. Faktom je, že každý organizmus je iný: niekto na zvýšený nápor reaguje zvýšeným krvným tlakom, inému sa môžu začať tvoriť žalúdočné vredy, ale u mnohých ľudí sa rozvíja tetanický syndróm.

Odborníci bijú na poplach aj z iného dôvodu: čoraz častejšie sa hovorí o úlohe psychiky pri rozvoji tohto syndrómu. Žijeme v spoločnosti, ktorá psychické ťažkosti stále príliš tabuizuje, prípadne až odmieta. Niektorí kolegov a známych so sklonom k nim nechápu alebo ich dokonca odsudzujú. Zdá sa im, že za psychiku si môže každý sám. Aj preto sa za postihnutie tetániou niektorí pacienti hanbia. Potlačeným spúšťačom môže byť – aj po dlhých rokoch – traumatické detstvo, dávne týranie či dokonca zneužívanie.

Z vyšetrenia na vyšetrenie

Zuzana je krásna mladá žena. Do tridsiatky bola zdravá a plná života. Zo dňa na deň sa u nej všetko zmenilo. „Bola som unavená, cítila som tlak v hlave, búšilo mi srdce a prekvapilo ma hmlisté videnie. Bolieval ma žalúdok a nechutilo mi jesť,“ vymenúva a dodáva, že podstúpila množstvo vyšetrení. Všetky výsledky boli dobré. Vylúčili sa problémy so štítnou žľazou, s krčnou chrbticou aj ložisko v mozgu. „Nechápala som to, všetko malo byť v poriadku, no mne bolo čoraz horšie. Trápili ma naozaj zvláštne stavy.“

Ich priebeh bol u Zuzany vždy rovnaký: najskôr hrozná únava, potom výrazný tlak v hlave a nakoniec nepríjemné štádium s pocitom, že nedokáže „udržať hlavu na krku“. Atak sprevádza veľmi rýchle dýchanie, následkom čoho prichádzajú kŕče a výrazná triaška. „Vždy to vyzerá veľmi dramaticky a pár ľudí som už riadne vyľakala,“ priznáva mladá žena. Jej zdravotný problém bol nakoniec diagnostikovaný ako tetanický syndróm. Užíva magnézium a chodí aj na psychoterapiu. „Chvíľu som brala aj antidepresíva, tie mi však nerobili dobre, s lekárkou sme ich vysadili. Za môj stav vraj môže prílišný stres. Asi na tom niečo bude. Mám ho v práci a, žiaľ, momentálne i v súkromí až nadmieru,“ priznáva šarmantná Zuzana.

Kŕče, bolesti, neurologické ťažkosti

Tetanický syndróm má širokú škálu príznakov, najmä svalových a nervových. Postihnutých trápia pocity tŕpnutia a mravčenia, najmä v oblasti úst, tváre a krku, ale niekedy aj na končekoch prstov rúk a nôh. Časté sú svalové zášklby na rôznych častiach tela a okolo očí alebo úst. Pri ťažších formách pociťuje chorý kŕče v celých končatinách.

Táto diagnóza sa neraz prezentuje aj prejavmi, ktoré by nik nečakal: bolesti brucha, pocity stiahnutia v krku s následnými problémami pri prehĺtaní. Niekoho môžu obťažovať aj kardiologické príznaky, ako pocit búšenia srdca alebo zvierania na hrudi. Bežné sú aj závraty a pocity na odpadnutie. Tetániu navyše neraz sprevádzajú stavy úzkosti a strachu, únavy a vyčerpania.

Záchvat prichádza nečakane

Najvážnejším prejavom tohto syndrómu je záchvat, teda manifestná forma tetánie, pričom má také silné príznaky, že ich nemožno prehliadnuť. Záchvat nemusí zažiť každý pacient. Táto veľmi nepríjemná epizóda prichádza zväčša spontánne, bez provokačného faktora. Zvláštnosťou je, že sa objavuje vo chvíľach, keď to nečakáte, napríklad počas dovolenky či víkendu. Teda nie vtedy, keď ste v strese.

Záchvat sprevádzajú silné pocity úzkosti, ťažkého panického strachu, typické je búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, ktoré pacient nedokáže svojou vôľou ovplyvniť, napätie vo svaloch, kŕče v prstoch a celých končatinách. Príznakmi pripomína až srdcový infarkt alebo mozgovú príhodu. Aj preto svedkovia týchto príhod privolajú k postihnutému človeku rýchlu záchrannú službu.

Menej dramaticky sa prejavuje tzv. latentná forma tetánie. Typické je pre ňu množstvo nešpecifických príznakov, ktoré pripomínajú mnohé iné ochorenia, čo lekárom výrazne sťažuje diagnostiku. Pacienti sa pri nej sťažujú aj na tlak či bolesť na hrudi, na nepokoj, únavu, nedostatok energie, stratu koncentrácie, neobvyklú citlivosť na hluk, bolesti hlavy, závraty, kŕče v žalúdku a črevách, studené ruky a nohy či nadmerné potenie sa.

Najdôležitejšie je EMG

Diagnózu väčšinou potvrdí neurológ na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Tetánia však má mnoho symptómov, ktoré sa podobajú príznakom iných ochorení. Diagnózu je nutné odlíšiť od ochorení tráviaceho traktu či krčnej chrbtice. Z toho dôvodu pacient podstúpi nielen neurologické, ale napríklad aj kardiologické, gastroenterologické či psychiatrické vyšetrenie. To posledné najmä preto, že príznaky sa prekrývajú i so symptómami panickej alebo úzkostnej poruchy. Pri tetanickom syndróme prehliadky v iných ambulanciách zvyčajne nič chorobné neodhalia.

Najväčšiu výpovednú hodnotu má elektromyografické vyšetrenie, čiže EMG. Navrhuje ho vždy lekár, obvykle neurológ. Pacient je napojený na EMG prístroj, ktorý pomocou suchých elektród sníma nervovo-svalovú dráždivosť. U ľudí s tetanickým syndrómom je nervovo-svalový systém predráždený. Vznikajú malé svalové zášklby, ktoré chorý nemusí pociťovať, no EMG prístroj ich zachytí a odhalí. U zdravých ľudí tento príznak chýba.

Stres – 5 písmen, ktoré ničia životy

Najčastejšou príčinou tetánie je v súčasnosti chronický stres. Tetanický syndróm je jeho klinickým prejavom. Objavuje sa hlavne u ľudí, ktorí sú psychicky vyčerpaní alebo majú toľko povinností, že ich neraz ani nie je možné zvládnuť. Chýba čas na relax, schopnosť vypnúť a oddýchnuť si. Väčšina pacientov racionálne vníma, že by mali spomaliť, no buď to nedokážu, alebo im to okolnosti nedovolia. A tak si mozog nájde spôsob, ako upozorniť, že niečo nie je v poriadku a spomaliť je naozaj nutné.

Magnézium, magnézium – iba magnézium?

Človeka s tetániou treba upokojiť, že hoci je ochorenie nepríjemné, nie je životu nebezpečné. Základným terapeutickým prostriedkom je skutočne užívanie magnézia, najlepšie v kombinácii s kyselinou orotovou, ktorá zlepšuje jeho vstrebávanie.

Liečba magnéziom musí byť dlhodobá, aj niekoľkomesačná, no nebýva celoživotná. Na začiatku sú potrebné vysoké dávky a ideálne v kombinácii s vitamínmi skupiny B. Aj ony tlmia zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť. Ak napriek tejto terapii príznaky ochorenia pretrvávajú, môže vám lekár odporučiť antidepresíva, ktoré zmierňujú dráždivosť a súčasne pozitívne ovplyvňujú psychogénne aspekty tetánie.

Prečo sa stáva, že niektorí ľudia sa napriek predpísanej liečbe necítia lepšie a ďalej sa im vracajú niektoré nepríjemné príznaky? Tetánia vyvoláva natoľko ochromujúce stavy organizmu, že niektorí pacienti nedokážu akceptovať, že je to „len“ tetánia. Sú presvedčení, že ide o niečo vážnejšie, že príčina ich ťažkostí tkvie inde. Neliečia sa, nezredukujú stres a množstvo povinností, podceňujú dôležitosť oddychu. Prognóza ochorenia s nastavenou liečbou pritom nie je vôbec zlá: vďaka správnej terapii môže byť väčšina pacientov po čase bez akýchkoľvek ťažkostí.

EMG, teda elektromyografia, patrí medzi prístrojové vyšetrenia. Podrobne zachytáva elektrickú aktivitu svalov a vo výsledku hodnotí jednak zdravotný stav samotných svalových vlákien, ale zároveň aj nervových buniek, ktoré ich riadia. Tzv. motorické neuróny prenášajú signály zodpovedné za sťahovanie a uvoľňovanie svalstva. Pri EMG vyšetrení sú tieto signály prenášané do grafov alebo čísel, ktoré spolu s klinickým vyšetrením a ďalšími zobrazovacími metódami tvoria základ pre určenie správnej diagnózy.

Keď svaly a nervy neposlúchajú

Neurológ odporúča EMG pri symptómoch, akými sú brnenie v končatinách, nevysvetliteľný tras, kŕče, tiky, stuhnutosť či bolesť svalov, alebo dokonca paralýza končatín. Ak ho navrhuje, má buď podozrenie na niektoré svalové alebo neurologické ochorenia, prípadne ich potrebuje s istotou vylúčiť. Ide napríklad o svalovú dystrofiu, poruchy periférnych nervov, ktoré postihujú nervy mimo miechy (akou je aj syndróm karpálneho tunela), ďalej ochorenia nervov, ku ktorým patrí amyotrofická laterálna skleróza, alebo poškodenia prevodu z nervového zakončenia na sval (ochorenie myasthenia gravis). EMG sa tiež využíva pri diagnostike tetanického syndrómu či diabetickej neuropatie.

Ako sa na EMG pripraviť?

Pred vyšetrením sa nevyžaduje špeciálna príprava, nezabudnite však svojho neurológa informovať o chorobách, ktorými trpíte, a liekoch, ktoré užívate. Ale pozor: naozaj dôležité je oboznámiť lekára s tým, že máte v tele implantovaný kardiostimulátor, defibrilátor či iné cudzie teleso. Ideálne je pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy.

Ani po absolvovaní EMG nie je potrebný špeciálny režim. Môžete sa ihneď vrátiť ku každodenným činnostiam. Závisí to však aj od samotného výsledku a názoru ošetrujúceho lekára.

Vyšetrenie s okamžitým výsledkom

EMG slúži na zhodnotenie stavu periférnych nervov, teda všetkých okrem tých v mozgu a mieche, a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť sa vykonáva pomocou povrchových elektród prilepených na koži, druhá pomocou ihlovej elektródy, tzv. elektromyografickej ihly, ktorá sa zavádza do svalu. Počas oboch úkonov sú do nervov dodávané jemné elektrické signály, avšak ako opisuje pacientka Petra, nejde o bolestivú metódu:

„Vyšetrenie nie je nič strašné. Jediný moment, keď som na chvíľu spozornela, bolo zavedenie ihly do svalu. Nebolelo to, no išlo o trochu nepríjemný pocit. Tým, ktorí majú strach z ihiel, by som pre istotu odporučila pozerať sa inde. Vo všeobecnosti by som o vyšetrení povedala, že je bezbolestné, skôr treba rátať s tým, že môže byť časovo náročnejšie.“

V závislosti od toho, na aké ochorenie má lekár podozrenie, trvá vyšetrenie zvyčajne 20 až 40 minút. Výhodou je okamžitý výsledok. „Veľmi ma potešilo, keď mi lekárka už počas vyšetrenia povedala, že to vyzerá byť v poriadku a diagnóza sa pravdepodobne nepotvrdí. Tak to nakoniec aj dopadlo,“ prezradila o svojej skúsenosti mladá žena s podozrením na tetániu.

Veríme, že ak budete EMG vyšetrenie potrebovať, výsledok bude podobný. Hlavne nemajte strach a veľa sa pýtajte. Správny lekár vám na všetky otázky podrobne odpovie.

Na to, že niečo nie je v poriadku, vás ramená môžu upozorniť pri najbanálnejších činnostiach. Umývanie vlasov. Uchopenie väčšej knihy, ktorá sa nachádza na poličke nad úrovňou hlavy. Natiahnutie sa pri vystupovaní z auta. Zohnutie sa k rozviazanej šnúrke na topánke. Nepríjemná bodavá či vystreľujúca bolesť sa vie ozvať pri domácich prácach, ale aj uprostred pracovného zhonu.

Štyridsiatnici, dávajte si pozor!

Európske štatistiky z posledných rokov potvrdzujú, že bolesti ramien už nie sú len ochorením starších. V rozvinutých krajinách čoraz viac postihujú aktívnych ľudí v strednom veku. Od roku 2019 je trend ich posunu do populácie 45+ už úplne evidentný a zaznamenal nárast o 2,3 percenta. V sumáre možno povedať, že v tisícke ľudí nad 45 rokov trpí vážnymi bolesťami ramien najmenej 17 až 18 ľudí. U ľudí vo vekovom rozmedzí od 65 do 74 rokov výskyt silných prejavov paradoxne klesol, a to na 12 až 13 na 1 000 osôb. V najstaršej populácii, u ľudí nad 75 rokov, sú bolesti ramien akútnym zdravotným problémom len pre 6 až 7 ľudí z tisícky.

Aj Juraj je štyridsiatnik, ktorý by pred polrokom ešte nepochyboval o tom, že je zdravý a pri plnej sile. Aktívny športovec, domáci majster, v letnej sezóne motorkár. Jeho bežný pracovný deň sa podobá pracovným dňom tisícov iných: sedenie za počítačom, práca s mobilom v ruke, presun autom za klientmi, rokovanie a ďalšie rokovanie… Vystreľujúce nočné bolesti ramien, ktoré sa prenášajú pozdĺžne až do lakťov a ktoré ho budia zo spánku, ho naozaj zaskočili. „Čo mu môže byť, som spočiatku hľadala najmä na internete,“ priznáva Monika, Jurajova manželka, a dodáva, že nenachádzala nič, čoho by sa mohla seriózne chytiť: „Veď Juraj neutrpel úraz, pád, prechladnutie, nepracuje 8 hodín denne so zbíjačkou v ruke… No zistila som, že na internetových fórach je to veľmi diskutovaný problém. Trápi veľa ľudí, ktorí sú ledva za prahom štyridsiatky.“

Naozaj patrí niečo také k prvým príznakom stredného veku a starnutia? Existuje aj iná pomoc než lieky proti bolesti?

Môžu signalizovať aj veľmi vážne ťažkosti

V ramene sa stretáva množstvo svalov, väzov, šliach, tekutinou naplnených vakov a tiež kostí, ktoré musia na tomto malom priestore vzájomne kooperovať. Prejavuje sa to prácou svalov, ktoré dokážeme ovládať vôľou. Ak nastane problém, bolesť prichádza buď postupne, alebo náhle a môže sa pohybovať od miernej až po neznesiteľnú. Rozvíja sa zvyčajne nad lopatkou, v oblasti, ktorá sa nazýva akromion.

„Bolesť vystreľujúca do ramien a bolesť ramien sú naozaj častý problém, s ktorým ľudia hľadajú odbornú pomoc,“ potvrdzuje neurologička MUDr. Terézia Macková s tým, že ide o nepríjemný a obmedzujúci stav. „Forma môže byť akútna, nastupuje náhle, nedá sa nevnímať, trvá kratšie. Druhým prípadom je chronická podoba. Tu sú príznaky plazivé, bolesti majú tendenciu šíriť sa a zhoršovať. Priebeh ochorenia sa mení ako intenzitou, tak aj charakterom bolestivosti.“

Možno neviete, no najčastejšou príčinou bolesti ramien je krčná chrbtica. „Pri tzv. cervikobrachiálnom syndróme spôsobuje vysunutá platnička útlak nervových štruktúr. V príslušnej končatine sa rozvíja radikulopatia; hovorí sa jej aj koreňový syndróm. Obvyklou príčinou samotného syndrómu býva blokáda krčnej chrbtice a dlhodobé dráždenie nervov odstupujúcich z krčného a hrudného úseku. Ďalšou častou príčinou je nesprávne dlhodobé zaťaženie ramena. Vzniká tzv. zmrazené alebo tuhé rameno. Dochádza pri ňom k výraznému obmedzeniu pohybu, až stuhnutiu ramenného kĺbu,“ vysvetľuje MUDr. T. Macková.

Každá z príčin bolesti má vlastné symptómy, ale aj závažnosť. „Môže ísť o preťaženie svalov, šliach alebo úponov v oblasti ramena, lopatky a kľúčnej kosti. No môžu to byť aj zápalové stavy v oblasti ramenného kĺbu, ako impingement syndróm. Hovorí sa mu aj plavecký syndróm. Základom je tu burzitída, teda zápal synoviálneho mazového vačku.“ Takéto vaky sú naplnené tekutinou. Ich úlohou je chrániť svaly v tesnej blízkosti kostí pred trením, dráždením, zranením či iným poškodením, ku ktorému by mohlo dôjsť pri pohybe a priamom kontakte svalov s kosťami.

Pri zozname príčin bolestivosti ramien však nemožno zabúdať ani na úrazový mechanizmus, chybné držanie tela, zlé pohybové stereotypy, dlhodobé nevhodné zaťaženie krčnej a hrudnej oblasti napríklad aj sedavým zamestnaním, ktoré nie je vyvažované adekvátnym a pravidelným pohybom. „Veľmi častou príčinou býva aj srdcovo-cievne ochorenie. Prejavuje sa bolesťou na hrudníku, no z hrude môže bolesť vyžarovať až do ľavého ramena a môže mať charakter tlaku, pálenia, zvierania,“ upozorňuje lekárka.

Nie je manžeta ako manžeta

Poznáte pojem rotátorová manžeta? Je to sústava šliach prislúchajúcich k svalom, ktoré ovládajú rameno. Pomáha rotácii ramennej kosti, no šľachy v nej fungujú aj ako fixačné laná a stabilizujú chod ramennej kosti v kĺbovom systéme. Poškodenie ramenného kĺbu na mieste manžety neraz spôsobuje natrhnutie šľachy. Obvykle ide „len“ o čiastočné natrhnutie, no aj tak je veľmi bolestivé. Pravdepodobnosť takéhoto natrhnutia stúpa s vekom. Môže k nemu dôjsť pri páde, ale aj pri prudkom alebo opakovanom naťahovaní rúk.

Zápal šľachy rotátorovej manžety môže byť ďalšou príčinou bolesti ramien. Je to mimoriadne bolestivý stav ramenného kĺbu. Príčinou je najčastejšie úraz, dlhodobé preťažovanie ramien pri práci alebo športe a opäť aj vekom podmienené zmeny. Bolesť v ramene zvyčajne cítiť na vonkajšej strane ramena a je zreteľnejšia pri zdvihnutí ruky. Môže sa zmierniť protizápalovými liekmi proti bolesti, steroidnými injekciami a fyzioterapeutickou liečbou.

Kedy si bolesť ramien vyžaduje liečbu?

Poznáte lekársky termín kľudová bolesť? Podľa odborníkov je to bolesť, ktorá sa ozve, keď sa vôbec nič nedeje – najčastejšie v nočných hodinách, keď organizmus odpočíva. Práve ona patrí k hlavným dôvodom, prečo ľudia nakoniec vyhľadajú pomoc lekára. Určite je však dobré vedieť, že riešenie problémov s boľavými ramenami nie je na jednu návštevu ambulancie a neraz si žiada viacerých špecialistov. „Pacient je väčšinou nasmerovaný do ortopedickej alebo neurologickej ambulancie a kľúčová je dôkladná anamnéza,“ potvrdzuje MUDr. Terézia Macková.

Neurológ sa bude pýtať, za akých okolností bolesť vzniká, ako dlho trvá, či sa objavuje v nočných hodinách, čo je jej prvotným impulzom – či pohyb v ramene alebo pohyb v krčnej oblasti – alebo či je kontinuálna a trápi vás bez ohľadu na pohyb a polohu ramena. „Veľmi dôležitý je aj charakter bolesti. Môže byť tupá, vystreľujúca v určitom smere, šľahajúca ako pri zápale, pálivá a neuropatická alebo aj rozptýlená a nejasná,“ vykresľuje neurologička. Na určenie správnej diagnózy sú potrebné doplnkové laboratórne vyšetrenia a zobrazovacie metódy ako RTG, CT a MR, taktiež EKG, USG a EMG vyšetrenie.

S akou dĺžkou liečby treba počítať?

Bolesti ramien z dlhodobého hľadiska väčšinou nevyrieši podávanie voľnopredajných analgetík, obkladov a náplastí. „Liečba sa zameriava na príčinu, tlmenie bolestí, ale i na regeneráciu pohybového aparátu. Bez presnej diagnózy a odhalenia prameňa ťažkostí nie je možné zvoliť správny postup a pacienta vyliečiť. Ak bolesť vychádza z chrbtice, vždy treba rátať s rehabilitáciou, liečebnou telesnou výchovou, fyzikálnymi procedúrami,“ vymenúva T. Macková.

Pri akútnych intenzívnych bolestiach je vhodná infúzna terapia a obstreky. „Používame myorelaxanciá na uvoľnenie kŕčov a oddych svalov i kolagénové injekcie s tzv. MD Guna preparátmi. V týchto liečivách sa využívajú telu vlastné látky v kombinácii s rastlinnými extraktmi. Vyvinuté boli s cieľom čo najprirodzenejšie regulovať fyziologické funkcie organizmu tam, kde je to práve potrebné,“ vysvetľuje neurologička. Pacientom sa predpisujú aj lieky na doma, vitamín B a magnéziové prípravky s obsahom kyseliny orotovej. „Slúžia na uvoľnenie priečne pruhovaného svalstva,“ spresňuje MUDr. Macková.

Pri dlhotrvajúcej bolesti vyvolanej poškodením nervov sú potrebné lieky proti neuropatickej bolesti, vertebrogénny šetriaci režim a suché teplo na bolestivú oblasť. „V rámci rehabilitácií sú vhodné najskôr mäkké techniky, ultrazvukové ošetrenie, bankovanie, terapia Bemer s kyslíkovou inhaláciou. Po ústupe akútnej formy a intenzívnych bolestí pokračujeme liečebnou telesnou výchovou. Liečba trvá 2 až 8 týždňov. Veľmi dôležitá je úzka spolupráca pacienta s fyzioterapeutom a lekárom,“ dodáva špecialistka.

Asi najlepšou správou je, že viaceré problémy s boľavými ramenami môžu úspešne riešiť masáže, ideálne liečebné masáže vedené skúseným masérom. Môže ísť o klasickú celotelovú relaxačnú alebo aj Breussovu masáž.

Vráťte sa k životu bez bolesti

Akákoľvek bolesť vie znepríjemniť život. Bolesť ramien je však jednou z tých, ktoré vás dokážu obrať o záľuby, športové aktivity a voľný čas. Výsledkom neliečených problémov s ramenami môže byť trápenie sa v práci, konflikty s kolegami či nadriadeným, ktorý si všimne váš nižší pracovný výkon a „priateľsky“ vám odporučí poobzerať sa po inom pracovnom mieste. Nenechajte to zájsť tak ďaleko. Nečakajte donekonečna. Bolesti v ramenách neodznievajú samy až tak často, ako si laicky neraz myslíme. Včasnou a profesionálnou liečbou ich však možno úspešne riešiť a napokon aj vyriešiť.