Magnézium je pre fungovanie ľudského organizmu esenciálny minerál. Patrí k základom, bez ktorých sa nedá ďalej stavať. Je dôležitý pre stavbu kostí, srdca, svalov i nervov. Prirodzene sa vyskytuje v mnohých potravinách, čo znamená, že jeho suplementácia, nahrádzanie, by pre zdravého človeka s rozmanitou stravou nemala byť nevyhnutná.

Horčík nájdete v orechoch a semienkach, v špenáte, banánoch, mliečnych výrobkoch, strukovinách, celozrnných potravinách, mäse alebo v rybách. Obsahujú ho i minerálne vody a pridáva sa aj do rôznych cereálnych výrobkov a kaší. No a nachádza sa aj v niektorých liekoch či preháňadlách. Ak lekári hovoria o dôležitosti pestrej, rozmanitej, prirodzene zdravej, minimálne technologicky upravovanej či konzervovanej strave, opakujú to aj s dôrazom na vytvorenie dostatočných a dobre dostupných zásob horčíka.

Ako zistím, či ho mám dostatok?

Väčšina magnézia v tele je vnútri buniek a v kostiach. Hladina horčíka sa však najčastejšie zisťuje z krvného séra, hoci korelácia, teda vzájomný vzťah medzi magnéziom v krvi a v tele človeka celkovo, je len malá. Využívajú sa preto aj iné diagnostické metódy, a to meranie hladiny horčíka v erytrocytoch, moči, slinách, ale aj metóda zaťaženia a tolerancie horčíka. Jednoznačne je potrebné vedieť, že vnútrobunkový podiel horčíka štandardnými metódami ešte ani v súčasnosti nie je možné jednoznačne stanoviť.

Ak ste zdravý človek a prijímate rozmanitú stravu, nedostatok horčíka je menej pravdepodobný. Niektoré zdravotné stavy – no napríklad aj alkoholizmus – môžu viesť aj k prejavom spojeným s nedostatkom horčíka. Tými sú najmä strata chuti do jedla, únava, vracanie, pocity nevoľnosti, celková slabosť. V horších prípadoch môže dôjsť aj k svalovým kŕčom a tikom či k nedostatku vápnika alebo draslíka.

S nedostatkom magnézia si aj laici spájajú bolestivé a záchvatové stavy, akými sú migrény, svalové kŕče pri športe či po ňom, nočné svalové kŕče v lýtkach, tetanický syndróm, u epileptikov i početnejšie či silnejšie záchvatové príhody.

Kedy je magnézia priveľa?

Horčíkom sa možno aj predávkovať. Odporúčaná denná dávka závisí od veku a pohlavia, v priemere je to 300 až 400 mg denne. Mužom do tridsiatky sa odporúča približne 400 mg horčíka denne a po tridsiatke sa dávka zvyšuje na 420 mg. V prípade žien do tridsiatky je to 310 mg a po tridsiatke 320 mg. Pre deti, mladých ľudí a tehotné či dojčiace ženy platia iné odporúčania. Napríklad tehotné ženy by mali prijímať až 400 mg denne. No v žiadnom prípade by sa tieto dávky nemali dlhodobo prekračovať.

V prípade, že magnézia prijímate priveľa, a to predovšetkým vo forme suplementov, teda doplnkov výživy, môže dôjsť k nežiaducim účinkom. Telo si magnézium akumuluje – ukladá do zásob. Priotrávenie horčíkom sa prejavuje nepravidelným srdcovým rytmom, nízkym krvným tlakom, vracaním, letargiou, problémami s dýchaním, môže sa objaviť aj depresia, slabosť svalov, zadržiavanie moču, no a v tom najhoršom prípade sa môže toxicita skončiť aj kómou alebo smrťou.

Kedy je dopĺňanie prospešné?

Horčík ovplyvňuje biochemické procesy v celom ľudskom tele. Je súčasťou enzymatických pochodov, ktoré regulujú syntézu bielkovín, krvný tlak, funkciu svalov či nervov, ako aj hodnoty glukózy v krvi. Magnézium sa testovalo v rámci množstva klinických skúšaní a pri rozličných diagnózach.

Vďaka jeho schopnosti regulovať krvný tlak boli rôzne hladiny horčíka testované na pacientoch s hypertenziou, ktorá je rizikovým faktorom pre srdcovo-cievne ochorenia. Podľa metaštúdie z roku 2017 správna suplementácia horčíka môže pozitívne ovplyvňovať – znižovať – vyšší tlak u pacientov s inzulínovou rezistenciou, v predcukrovkovom stave a tiež u pacientov s inými neprenosnými chronickými ochoreniami. Nedostatok magnézia zároveň môže zhoršiť inzulínovú rezistenciu.

Magnézium má nezastupiteľné miesto pri správnom fungovaní nervovej sústavy. Tento minerál je dôležitý pri prenose nervových vzruchov a nervovo-svalovom vedení. Nie je preto prekvapením, že horčík so svojím vplyvom pri rôznych neurologických ochoreniach je predmetom neutíchajúceho záujmu vedcov. V kontrolovaných klinických štúdiách sa potvrdil možný účinok magnézia pri migrénach, chronickej bolesti, úzkostiach a aj pri mŕtvici. Ďalší výskum je však potrebný pri otázkach skutočnej úlohy horčíka pri epilepsii, Alzheimerovej chorobe, Parkinsonovej chorobe a ďalších ochoreniach nervovej sústavy.

Tak ako, nahrádzať magnézium alebo nie?

Ak ste zdravý človek a vaša strava je bohatá na zeleninu, ovocie, orechy, semená, strukoviny, mliečne výrobky a biele mäso, je pravdepodobné, že prijímate dostatočné množstvo horčíka a o doplnky výživy sa zaujímať nemusíte. Len 30 g mandlí predstavuje 20% dennej dávky horčíka. Platí aj, že v prípade prirodzenej stravy sa vyššieho príjmu magnézia, než je odporúčaná denná dávka, báť nemusíte.

Napriek všetkým zaujímavým poznatkom nových štúdií zostáva v hre ešte niekoľko dôležitých faktorov. Možno o tom neviete, no dostatok horčíka obsahujú len tie potraviny, ktoré pochádzajú z prostredia prirodzene bohatého na jeho obsah, teda ak rastliny a ich plody rástli na pôde s dostatočným množstvom magnézia, ak sa dojnice či ovce pásli na lúkach bohatých na horčík a pili vodu s jeho dostatkom, ak sa kurčatá chovali vo vhodných voľných výbehoch… A tým sa neraz všetko mení – menej priaznivá geografická poloha krajiny či intenzívne poľnohospodárstvo dokážu mať priamy vplyv na to, či má populácia ľudí dostatok magnézia alebo jej čiastočne chýba.

K seknutiu v krku, pod lopatkami či v krížovej oblasti stačí málo: prudší predklon či náhle vytočenie do strany nesprávnym pohybom a problém je na svete. Nepohyblivosť na pár hodín či dní je výsledkom nežiaducej kontrakcie niektorých svalov obklopujúcich chrbticu. Stiahnu sa predovšetkým tie, ktoré nie sú v stopercentnom stave. Ako tomu predísť? Pozrite si okrem článku aj priloženú infografiku s užitočným manuálom.

Precvičte sa k zdravému chrbtu!

Dokonca aj stavce sa dokážu dostať do správnej polohy vďaka cvičeniu. Prinášame vám niekoľko účinných tipov. Spinálne cviky je potrebné vykonávať v ľahu. V tejto polohe stavce na seba netlačia, chrbtica je odľahčená. Pri vykonávaní cvikov je pohyb hlavy vždy opačný ako pohyb panvy a nôh: hlava vpravo, panva a nohy vľavo a naopak.

Cvik 1 – základná poloha:

Ležte na chrbte, horné končatiny upažte tak, aby medzi nimi a telom bol pravý uhol. Dolné končatiny majte voľne položené na zemi. Po niekoľkých nádychoch a výdychoch s výdychom pomaly otočte hlavu vpravo, panva a pohyb nôh smerujú vľavo. Zadržte dych, vráťte sa do základnej polohy a voľne dýchajte. Potom cvik urobte na opačnú stranu.

Cvik 2 – prekrížené nohy:

Uložte sa do základnej polohy, prekrížte nohy tak, že pravú nohu položte na ľavú, pričom pätu pravej nohy si dajte medzi palec a druhý prst ľavej nohy. Po niekoľkých nádychoch a výdychoch s výdychom pomaly otočte hlavu vpravo, panva a pohyb nôh majú byť vľavo. Zadržte dych, vráťte sa do základnej polohy a voľne dýchajte. Ten istý cvik urobte aj na opačnú stranu.

Nezabudnite nohy prekrížiť opačne a potom cvičte podľa vyššie uvedených pravidiel.

Cvik 3 – nohy pokrčené v kolenách:

Zaujmite základnú polohu, nohy pokrčte v kolenách. Po niekoľkých nádychoch a výdychoch pomaly s výdychom otočte hlavu vpravo, spustite obidve kolená vľavo na podložku, zadržte dych. Vráťte sa do základnej polohy a voľne dýchajte. Precvičte si aj opačnú stranu.

Ďalšie zásady a užitočné tipy na pestovanie zdravej chrbtice prináša infografika:

Stiahnuť infografiku

Na vlastnej koži

Ema je odjakživa živel a extrovert. Každý problém rýchlo vyrieši alebo, ak je nepodstatný, hodí rovno za hlavu. Napriek svojej pohodovej povahe na vlastnej koži okúsila záchvat paniky. „Stalo sa mi to uprostred nákupu. Prežívala som ťažšie obdobie – rozišla som sa s priateľom a ešte som aj stratila prácu. Bola som vyšťavená, vnímala som, že ma prepadávajú úzkosti. Ani neviem, čoho som sa bála viac – či toho, že si nenájdem novú prácu, alebo toho, že už ma nikto nebude mať rád. Nevedela som spávať a skončilo sa to panickým záchvatom v obchode.“ Emu previezli z nákupného centra rovno do nemocnice – až tak zle pôsobil jej prvý panický záchvat. Po rôznych vyšetreniach jej lekár vysvetlil, že nie je fyzicky chorá, že za jej ťažkosťami je zrejme atak paniky. „Poradil mi, aby som sa objednala k psychológovi. A vraj čo najskôr. Nebola som z toho nadšená, ale tento typ záchvatu je naozaj veľmi nepríjemný a už ho nechcem zažiť,“ želá si.

Zuzana je iný prípad. Tridsiatnička, ktorá vyrastala v rodine alkoholikov. Už ako malá vnímala nestabilitu domáceho prostredia. Na nič sa nemohla spoľahnúť. V jednej chvíli sa cítila šťastná a o pár minút už bolo doma peklo, ktoré medzi sebou rozpútali rodičia. Rástlo z nej dievča, ktoré si zakázalo tešiť sa – skôr sa všetkého vopred obávalo. S týmto nastavením vstúpila aj do dospelosti. „Myslím si, že som si pestovala určitý pocit smútku a strachu. Zvykla som si na to.“ Prekážať jej to začalo až s príchodom prvých lások. Jasné, že sa hneď rozpadali. „Nepríjemného vnútorného nastavenia som sa však nevedela zbaviť,“ priznáva mladá žena.

Zuzane sa postupom času začalo dariť – v práci, v súkromí aj finančne. „Keď som si uvedomila, že je všetko v poriadku a som spokojná, paradoxne, dosť ma to vystrašilo. Zvykla som si, že po každej chvíľke pohody nasleduje niečo zlé.“ Zuzany sa začala zmocňovať panika. Nevedela sa nadýchnuť, vraví, že sa bála „následkov svojho šťastia“. „Neraz som sa pýtala, prečo ma to máta, keď sa nič zlé nedeje. Niekedy som aj naschvál vyrábala problémy, len aby sa mi uľavilo. Až také šialené to vie byť.“ Zuzana je stále vo fáze, keď si nevie rady. „Trochu mi pomáhajú bylinkové tablety na upokojenie, ale viem, že to musím riešiť s odborníkom. Chcem konečne normálne žiť,“ priznáva.

Čo je panická porucha?

Ide o jednu z porúch duševnej rovnováhy. Radí sa medzi úzkostné poruchy. Typické pre ňu sú opakované stavy veľmi intenzívnej úzkosti, zdesenia, zmätku, teda až paniky, ktoré prichádzajú bez zjavnej príčiny a varovných príznakov. Ich nástup nie je možné predvídať.

Panickou poruchou trpí približne 1,5 až 3,5 percenta populácie, pričom viac ohrozuje ženy. Najčastejšie sa vyskytuje medzi dvadsiatym až tridsiatym rokom života. Táto porucha máva širokú škálu prejavov – od mierneho nepokoja až po panický záchvat, ktorý sa taktiež rozvíja nečakane.

Nepríjemný panický záchvat

Záchvat je najťažší prejav panickej poruchy. Sprevádza ho množstvo telesných a psychických príznakov. Z fyzických prevláda búšenie srdca, potenie sa, triaška, sucho v ústach, ťažkosti s dýchaním, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku. Častý je aj pocit roztraseného žalúdka, pocity znecitlivenia alebo mravčenia. Mnohí spomínajú i návaly tepla či chladu, zrýchlené dýchanie a strach zo smrti. Objavujú sa aj závraty, nepokoj a pocit, že to, čo sa deje, nemôže byť reálne. Väčšina ľudí, ktorí záchvat zažili, opisuje aj intenzívny strach, chaos, neschopnosť koncentrovať sa a pretrvávajúci dojem, že sa každú chvíľu zbláznia alebo odpadnú. Časť pacientov môže prekvapiť aj nočný panický záchvat, čiže prebudenie sa zo spánku v stave paniky.

Atak môže svojím priebehom pripomínať srdcový infarkt. Aj preto pacienti veľakrát skončia na pohotovosti. Lekári musia v takejto situácii v prvom rade vylúčiť telesné ochorenie. Ak sa nepotvrdí, je možné uvažovať o panickom záchvate.

Prečo sa rozvíja?

Panická porucha vrátane panického záchvatu sa zväčša objavuje náhle. Zaujímavosťou je, že obvykle chýba súvis medzi nimi a konkrétnou situáciou. Predchádzať panickým príhodám môžu rôzne udalosti alebo činnosti, no spúšťačom býva najčastejšie dlhodobý stres. V úzadí bývajú rodinné problémy, ako sú rozvod či starosti s deťmi, dlhodobý strach o zdravie najbližších a pod.

Panická porucha môže byť aj dôsledkom syndrómu vyhorenia alebo i biochemických zmien, najmä v hladinách sérotonínu. K problémom majú bližšie ustarostení ľudia so sklonom k perfekcionizmu. Nie je však ojedinelé, keď prekvapia nielen ľudí s úzkostnejším typom povahy, ale aj extrovertov. Za väčšou náchylnosťou na panické prejavy môžu byť aj vrodené predpoklady, ale i to, ak si človek nedopraje čas na regeneráciu a spracovanie emócií. Ale pozor, človek potrebuje čas na spracovanie jednak svojich negatívnych a jednak svojich pozitívnych emócií.

Pri panickej poruche býva konkrétna príčina neznáma, akoby zastretá. Trpiaci človek jej neraz nerozumie. Zvyčajne nevie, čoho sa bojí, čo celú situáciu zhoršuje. Ľudí s panickou poruchou je v porovnaní s minulosťou omnoho viac. Je to zrejme dôsledok súčasného náročného životného štýlu, rýchleho životného tempa i dlhotrvajúcej pandemickej situácie a jej následkov.

Čím skôr hľadajte riešenie

Ak máte za sebou jeden alebo viac panických záchvatov, vyhľadajte odborníka. Poraďte sa s lekárom, navštívte psychológa alebo psychiatra. Urobte to, aj keď nemáte istotu, že šlo o záchvat paniky. Aj keď svoj nepríjemný zážitok považujete iba za výsledok náhody, stresu a nie vážnej situácie. Niekedy sa panická príhoda už viac nezopakuje, no obvyklejší je skôr opak.

„Asi jedna tretina pacientov trpí chronickou formou panickej poruchy. Dve tretiny pacientov dosiahnu pri liečbe remisiu v rozmedzí šesť až deväť mesiacov,“ rekapituluje údaje odborných štúdií skúsená neurologička MUDr. Mária Petrincová. Zároveň dodáva: „Samozrejme, môže dôjsť aj k spontánnemu uzdraveniu, ale i naopak – k recidíve po niekoľkoročnej remisii. Rozhodne sa neoplatí spochybňovať včasnú lekársku či terapeutickú intervenciu ako prevenciu prechodu panickej poruchy do chronických foriem.“

Jednou z najúčinnejších liečebných možností je psychoterapia. Okrem pátrania po tom, prečo vás prepadávajú záchvaty paniky, sa v rámci nej budete učiť, ako funguje spúšťanie stavov úzkosti. Osvojíte si, ako zvládať tieto nepríjemné prejavy a, samozrejme, aj to, ako im predchádzať. Ak by sa panický atak objavil znovu, vďaka psychoterapii si s ním dokážete ľahšie poradiť a tiež včas rozpoznať spúšťače.

Panickú poruchu možno liečiť aj antidepresívami. Keď prejavy pominú, lekár vám lieky zrejme vysadí. Na začiatku liečby sa pacientom niekedy predpisujú anxiolytiká, čiže lieky proti úzkosti. Ich účinok býva okamžitý, no nesmú sa brať dlho. Sú totiž návykové.

Iba lieky a psychoterapia pri liečbe panickej poruchy nestačia. Potrebná je ešte jedna dôležitá vec – úprava životného štýlu. Pomôcť môže pohyb, pravidelný spánok, dostatok času na oddych a vhodne zvolený relax a regenerácia celého organizmu.

Aj arteterapia

Užitočným doplnkom liečby panickej poruchy je arteterapia. Je to terapeutický postup, ktorý využíva výtvarné a rôzne iné umelecké techniky. Pomocou nich je možné uvoľniť napätie. Človek sa učí spoznávať sám seba a svoje nevedomé vzorce správania. Cieľom arteterapie však nie je tvorba umeleckého diela – ide najmä o zážitok z tvorby, zo svojho vnútorného prežívania a zo spoznávania a z uvedomovania si problémov, ktoré možno vďaka tejto terapii vidieť z inej perspektívy. Arteterapia je osvedčená a prospešná cesta. Umožňuje meniť schémy svojho správania, riešenia konfliktov či zvládania náročných životných situácií.

Odznie či neodznie?

Ak sa vám občasný záchvat paniky nezdá až taký hrozný, aby ste preto hľadali lekára či terapeuta, prehodnoťte svoje rozhodnutie. Psychický stav sa môže bez odbornej pomoci komplikovať. Nepríjemným dôsledkom je strach, že sa záchvat zopakuje znova a za rovnakých okolností ako prvýkrát. Mnohých ľudí to vedie k rozhodnutiu vyhýbať sa aktivitám alebo miestam, ktoré boli spojené s atakom. Keď sa objavil pri nákupe, prestanú chodiť do obchodov, čo je, samozrejme, nežiaduci jav. Dôležitou súčasťou liečby však je aj nácvik problémových situácií.

Neliečená panická porucha môže vyústiť až do depresívneho stavu alebo sa skomplikuje nejakým únikovým správaním, napríklad závislosťou od alkoholu, ktoré dotyčného zbavuje strachu. Častou komplikáciou tejto poruchy môže byť agorafóbia, čo je strach z verejných priestranstiev, obchodov, masových akcií a cestovania v prostriedkoch hromadnej dopravy. Objaviť sa môže aj anticipačný strach, pri ktorom sa človek dopredu bojí prípadných panických záchvatov. Dôsledkom neliečenej poruchy môže byť aj izolácia človeka. Človek, ktorý sa zrieka podujatí, udalostí, návštev a miest, ktoré predtým obľuboval, stráca veľa. Preto s liečbou panickej poruchy neotáľajte. Vďaka nej sa nemusí odohrať žiaden z nepriaznivých scenárov. Povzbudivou správou je, že ochorenie má dobrú prognózu. Čím skôr ho začnete riešiť s odborníkom, tým väčšia je šanca, že budete znova viesť hodnotný život.

Aké sú možnosti, vďaka ktorým sa pacient môže po prekonaní CMP- cievnej mozgovej príhode, vrátiť do života?

• Ak má mať pacient po prekonaní mozgovej príhody šancu na zotavenie a návrat do života, je v prvom rade dôležitá včasná a efektívna liečba. Mala by zlepšiť tzv. kolaterálnu cirkuláciu, teda alternatívnu cestu cirkulácie krvi okolo blokovaných miest, a zabrániť rozvoju sekundárnych metabolických následkov ischemickej kaskády, ktoré vedú k poškodzovaniu neurónov.

Čo k tomu ďalej patrí?

• Po návrate z nemocnice zohráva významnú úlohu liečba komplikácií aj včasná rehabilitácia. V našom súkromnom zdravotníckom centre poskytujeme komplexnú starostlivosť o pacientov po prekonaní CMP. Dôležitá je tu úzka spolupráca s neurológom, teda pravidelné kontroly, tiež redukcia všeobecných rizikových faktorov, akými sú vysoký cholesterol a vysoký krvný tlak, ale aj manažovanie symptomatickej terapie – podávanie nootropík, kyslíková terapia, neuroprotektívna a neurometabolická liečba a systémová rehabilitácia s fyzioterapeutmi.

Mnohí ľudia aj tak pochybujú o tom, že rehabilitačné programy majú dlhodobý účinok. Nevenujú im dostatok pozornosti. Čo na to hovoríte ako skúsená odborníčka?

• Pred poskytnutím rehabilitácie je dôležité stanovenie hlavných okruhov problémov. Musíme poznať stupeň funkčného poškodenia, komunikačné poruchy, kognitívne poruchy, motorický deficit aj poruchy regulácie motoriky, stupeň spasticity, poruchy citlivosti, vylučovacie funkcie. A pretože sa tieto poruchy spravidla kombinujú, komplexná rehabilitačná starostlivosť a stimulácia neuroplasticity (posilňovania mozgu) za účelom dosiahnutia čo najvyššej funkčnej úrovne je naozaj mimoriadne dôležitá.

Asi najväčšie obavy majú príbuzní pacientov po mozgoej príhode s kombináciou porúch a množstvom sekundárnych problémov.

• Áno, na zreteli treba mať aj prevenciu sekundárnych komplikácií, akými sú imobilizačný syndróm, syndróm bolestivého ramena, riziká vzniku dekubitov, hlbokej žilovej trombózy a embólie, pneumónie… Nevyhnutné je hodnotenie testov funkčného postihnutia a sebestačnosti v denných aktivitách, teda či sa vie pacient sám o seba postarať, alebo či vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Rehabilitácia však výrazne vplýva aj na redukciu rizikových faktorov vzniku mozgovej príhody.

Aká presne je úloha fyzioterapeuta pri zotavovaní po cievnej mozgovej príhode?

• Fyzioterapeut na základe odporúčania lekára realizuje fyzioterapeutickú diagnostiku a terapiu funkčných porúch pohybového systému s cieľom zachovania a obnovenia jeho optimálnej funkčnosti. Základom je pohybová liečba – kinezioterapia, ktorá zlepšuje aktivitu primárnej motoriky, a tým umožňuje vznik užitočných neuroplastických zmien v mozgu. Rehabilitačná liečba sa zameriava na liečbu porúch motoriky a svalového tonusu, senzorických porúch i na prejavy týchto porúch v bežných denných aktivitách. U nás naozaj vždy preferujeme individuálnu liečebnú rehabilitáciu s jedným fyzioterapeutom a jedným pacientom.

Kedy je správny čas začať s rehabilitáciou?

• S rehabilitačnou liečbou sa odporúča začať čo najskôr, hneď na 2. deň po príchode, respektíve hneď po stabilizácii základných životných funkcií pacienta. Na zmiernenie spasticity používame kolagénové prípravky Guna MD, ktoré sa najlepšie aplikujú tesne po aplikácii mäkkých techník.

Existujú spôsoby, ako znížiť alebo až odvrátiť hrozbu zopakovania mozgovej príhody?

• Najdôležitejším prostriedkom je tu efektívna prevencia. Ide o komplex systémových liečebných postupov, ktoré sú zamerané práve na zabránenie vzniku a recidívy CMP vrátane rehabilitačnej liečby. Rozoznáme primárnu prevenciu. Je určená pre pacientov, ktorí nemali v anamnéze mozgovú príhodu. Vo viac ako 70 percentách prípadov je totiž CMP prvou manifestáciou cerebrovaskulárneho ochorenia. Sekundárna prevencia má za cieľ minimalizovať riziko recidívy. V rámci komplexnej terapie ide o antihypertenzívnu liečbu (liečbu vysokého krvného tlaku), liečbu porúch srdcového rytmu, liečbu hyperlipidémie a diabetu, redukciu nadmernej telesnej hmotnosti a úpravu stravovacích návykov, ukončenie fajčenia, zníženie nadmerného užívania alkoholu a prípadne aj chirurgickú liečbu – karotickú endarterektómiu na odblokovanie ciev, ktoré obhospodarujú hlavu a krk. Z dlhodobého hľadiska je pre všetkých pacientov dôležitá edukácia o dostatočnej a vhodnej fyzickej aktivite a vykonávanie samostatných cvičení, avšak vždy pod dohľadom fyzioterapeuta.

O ohni sa hovorievalo, že je dobrým sluhom, ale zlým pánom, dnes to možno aplikovať aj na klimatizáciu. Má nám pomáhať lepšie prekonať neznesiteľné teplo, no zároveň sa stáva aj dôvodom pre zvady či hádky na pracovisku. Nehovoriac o jej vplyve na naše zdravie a životné prostredie. Ak je správne nastavená, pravidelne servisovaná, čistená a rozdiel medzi vonkajšou teplotou a klimatizovaným prostredím nie je vyšší ako sedem stupňov Celzia, je skutočne ,,dobrým sluhom“. Za všetko môže vzduch, ktorý z klimatizácie smeruje k nášmu telu. Nielenže dopadá na našu pokožku, ale zároveň cirkuluje v miestnosti a my ho vdychujeme. „Klimatizačné jednotky vzduch vysušujú. Môže za to samotný systém a proces chladenia. V konečnom dôsledku to má za následok aj nižšiu potrebu príjmu tekutín. To vedie k dehydratácii, čo je problém sám o sebe. Dochádza tak k bolestiam hlavy, zhoršuje sa schopnosť koncentrácie a raritou nie sú ani pocity podráždenosti či únavy,“ upozorňuje neurologička MUDr. Mária Petrincová zo SZC Hippokrates.

Pozor na rôzne ochorenia spôsobené klimatizáciou

Ľudia pravidelne pracujúci alebo pohybujúci sa v klimatizovaných priestoroch či autách majú preukázateľne vyššie riziko vzniku respiračných ochorení. „To riziko je v tomto prípade 2,5 násobne vyššie. Ide najmä o ochorenia horných dýchacích ciest a hrdla. Podráždenie slizníc v kombinácii so suchým klimatizovaným vzduchom môže navyše viesť k vysychaniu slizníc. Sliznica pôsobí ako ochranná vrstva, ktorá je schopná zadržať vírusy a baktérie, porušenie tejto bariéry potom vedie k vyššej náchylnosti a rozvoju infekcií,“ pokračuje lekárka. Výnimočné nie sú ani očné ochorenia, nástup alergií a astmy.V dôsledku pôsobenia chladného vzduchu môže dôjsť aj k bolestiam a ochoreniam chrbta, keďže svaly, šľachy a väzy chrbtice sú v neustálom napätí. Najohrozenejšou je krčná a drieková oblasť. Prečo je tomu tak? „Krčná chrbtica je v porovnaní s hrudnou pružnejšia, nesie hmotnosť celej hlavy, podobné zaťaženie pôsobí aj na driekovú. Pôsobenie chladného vzduchu môže už existujúce problémy, ktoré sú dnes veľmi časté, ešte zhoršiť. Napätie svalov narastá a ťažkosti sa len manifestujú alebo vystupňujú. Ďalší faktorom je aj to, že na rozdiel od krčnej či driekovej oblasti chrbtice, máme hrudnú časť zvyčajne dobre chránenú oblečením,“ pokračuje MUDr. Mária Petrincová zo SZC Hippokrates.

Bolesti chrbta nepodceňujte

Ak ste identifikovali niektoré z vyššie spomenutých problémov a ste vystavovaní klimatizácii, lekárka odporúča vzdialiť sa od intenzívneho zdroja chladného vzduchu. Ofúknutie, ako sa tomuto stavu ľudovo hovorí, treba riešiť bezprostredne po prvotných príznakoch. V niektorých prípadoch totiž môže dôjsť aj k obrne tvárového nervu. „Všeobecne sa odporúča pokoj, teda nehýbať sa. Veľmi významné je aj odľahčenie postihnutého pohybového segmentu, napríklad použitím krčného goliera či driekového pásu. Nápomocná môže byť jemná klasická masáž, mäkké a uvoľňovacie techniky a tiež nahrievanie chrbta elektrickou poduškou. Na bolestivé miesto možno prikladať teplé obklady či kapsaicínové náplasti. Teplo účinkuje na spastické svaly prostredníctvom zvýšeného prekrvenia a relaxácie, hlboko pôsobiace teplo tlmí zápalové procesy a bolestivé podnety zo šliach a hlbokých štruktúr chrbtice,“ radí neurologička, ktorá sa s dôsledkami nesprávne používanej klimatizácie stretáva po celý rok. Vhodné je siahnuť aj po  analgetických mazadlách, prípadne užiť analgetiká a lieky uvoľňujúce svaly.

Čo ešte môže pomôcť

V klinicky ľahších prípadoch sa osvedčili rehabilitačné procedúry, akými je napríklad uvoľnenie svalových spazmov mäkkými a uvoľňovacími technikami, jemnejšia klasická masáž, či Bemer terapia. V ťažších prípadoch je nevyhnutné podávanie analgetík a myorelaxancií. Rýchlu úľavu pacientom prináša aj infúzna liečba či priamo obstrekové ošetrenie, ktoré umožňuje redukciu celkovo podávaných medikamentov, čím sa znižujú ich možné vedľajšie účinky. Aj v týchto prípadoch sú neoddeliteľnou a významnou súčasťou liečby rehabilitačné procedúry. Myslite na to, keď si budete nastavovať teplotu, silu a smer prúdenia chladného vzduchu.